SeaBus
SeaBus je názov kompy pre pasažierov, spájajúcej Downtown Vancouveru s mestom North Vancouver, ktoré od seba oddeľuje fjord Burrard Inlet. Prevádzkuje ju spoločnosť Coast Mountain Bus Company. Kompa je dôležitou súčasťou integrovanej mestskej hromadnej dopravy TransLink, ktorá zaisťuje služby obyvateľom regionálneho okresu Metro Vancouver v kanadskej provincii Britská Kolumbia.
Prevádzka
Prevádzka kompy funguje denne medzi 6:00 až 1:00. Počas dňa od pondelka do piatku sú v prevádzke obidve lode, keď súčasne odrážajú od svojich kotvísk a stretávajú sa na polceste. Plavba cez fjord trvá 10-12 minút, pričom výstup a nástup cestujúcich zaberie ďalšie 3 až 5 minúty; čiže jedna plavba trvá celkovo 15 minút. V súčasnosti vykonajú obidve lode 50 plavieb denne. Počas večerných hodín a v nedeľu vykonáva prepravu pasažierov iba jedna loď, čiže interval plavieb sa predĺži na 30 minút.
Kompa môže skrátiť svoju dobu prepravy na 12 minút (alebo aj na 10 minút pri súčasnom výstupe a nástupe pasažierov). No pri vyššom intervale táto zrýchlená prevádzka vytvára za loďami brázdu, obťažujúcu ostatné lode plaviace sa vo vodách fjordu Burrard Inlet. Počas dopravnej špičky lode niekedy vykonávajú prepravu pri vyšších rýchlostiach.
Turnikety pri vstupe na kotvisko kompy slúžia len na zrátanie počtu pasažierov, nastupujúcich na SeaBus. Keď sa dosiahne maximálny počet pasažierov, tak sa turniket zablokuje a ľudia pred ním musia počkať na nový spoj.
Rovnako ako v celej hromadnej doprave vo Vancouveri, je prevádzka kompy SeaBus počas Nového roka zadarmo.
Príslušníci dopravnej polície zo South Coast British Columbia Transportation Authority Police Service vykonávajú na palube kompy náhodné kontroly; pasažier, ktorý nezaplatil správnu výšku cestovného môže dostať pokutu až do výšky 173 C$.
Kotviská
SeaBus má na Vancouverskej strane kotvisko pri železničnej stanici Waterfront Station, ležiacej v blízkosti Vancouver Convention & Exhibition Centre a terminálu trajektov a výletných lodí Canada Place. Na stanici Waterfront Station je možnosť prestupu na nadzemné metro SkyTrain a rýchlodráhu West Coast Express.
V meste North Vancouver má SeaBus kotvisko na Lonsdale Quay, ktoré je okrem dopravného uzla aj dôležitou turistickou destináciou s hotelom, tržnicou a autobusovou stanicou.
Plavidlá
- MV Burrard Otter (1976 - Vancouver) - 400 sedadiel
- MV Burrard Beaver (1976 - Victoria) - 400 sedadiel
Prepravu cestujúcich zaisťujú dva hliníkové katamarany. Nástup pasažierov je možný z obidvoch koncov lode, ktorá sa tým pádom nemusí otáčať a môže plávať obidvoma smermi. Pohon zaisťujú štyri dieselové motory so štyrmi lodnými šrubami. Motory sa zhodujú s tými, ktoré používajú autobusy TransLinku.
Kompy sú vybavené radarom, vďaka čomu sú v prevádzke aj počas hustej hmly. Lode sú pre prípad núdze vybavené záchrannými člnmi.
Keďže nie sú k dispozícii ďalšie náhradné lode, všetka údržba a opravy sa vykonávajú počas víkendov, keď prepravu cestujúcich zaisťuje iba jedna loď. Výmena motora a menšie opravy sa môžu vykonať počas nočnej prestávky. Napriek tomu, že tieto dve lode sú v prevádzke už vyše tri desaťročia, len zriedkavo sa museli stiahnuť zo služby z dôvodu opráv. Vďaka tomu dosiahli 99,92 percentnú spoľahlivosť, čo je rekord v celej Severnej Amerike.
Každá loď má štyroch členov posádky, kapitána a prvého dôstojníka na mostíku a dvoch sprievodcov na palube pre pasažierov. Na brehu sú mechanici, starajúci sa o chod motorov a robiaci pravidelné kontroly ich stavu, ktorí sa môžu kedykoľvek nalodiť.
Koncom roka 2008 by sa k dvom pôvodným plavidlám mala pridať ďalšia loď. Staršie lode čaká následná generálna oprava, ktorá by ich životnosť mala predĺžiť na ďalších 20 rokov.
História
Pravidelnú dopravu na tejto trase zahájila loď North Vancouver v roku 1900. O tri roky neskôr prevzala prepravu pasažierov novozaložená spoločnosť North Vancouver Ferry and Power Company; prevádzkovala loď St. George. Neskôr boli obidve lode premenované na North Vancouver Ferry No. 1 a North Vancouver Ferry No. 2. Spoločnosť v roku 1908 prevzalo mesto North Vancouver, onedlho bola uvedená do prevádzky aj loď North Vancouver Ferry No. 3. V roku 1936 bola loď číslo 2 z vyradená z prevádzky a neskôr vyhorela.
Po otvorení mosta Lions Gate Bridge v roku 1938 nastal prirodzený odliv pasažierov využívajúcich kompu. Ich počet opäť rapídne narástol počas Druhej svetovej vojny. V tej dobe sa v lodeniciach na severnom brehu fjordu Burrard Inlet stavalo veľa lodí a kompa sa využívala najmä k doprave robotníkov z lodeníc a nazad. V roku 1941 bola do prevádzky uvedená loď číslo 4 a o rok neskôr bola prenajatá loď Crosline zo Seattlu. V roku 1943 SeaBus prepravil viac ako sedem miliónov pasažierov.
V 50. rokoch došlo opäť k veľkému poklesu počtu cestujúcich. Loď číslo 3 bola v roku 1953 predaná. Z dôvodu stále narastajúcich nákladov bola prevádzka kompy čoraz viacej stratová a tak bola preprava 30. augusta 1958 zastavená. Loď č. 4 neskôr slúžila v prístavnom meste Prince Rupert, zatiaľ čo loď č. 5 bola prestavaná spoločnosťou Seven Seas Restaurant na plávajúcu reštauráciu v meste North Vancouver; tá slúžila svojmu účelu až do predaja lodi k zošrotovaniu v roku 2002. V roku 1977 bola prevádzka kompy pod názvom SeaBus opätovne obnovená, keď sa obidve mestá vzdali plánu na výstavbu druhého diaľničného mosta ponad fjord Burrard Inlet.
Externý odkaz
- Seabus (po anglicky)