STS-126

STS-126 bola misia amerického raketoplánu Endeavour. Hlavným cieľom bolo zásobovanie a údržba Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) a výmena člena posádky. Väčšinu zásob raketoplán doviezol v zásobovacom module MPLM (Multi-Purpose Logistics Module). V priebehu pripojenia k stanici prebehli 4 výstupy do otvoreného vesmíru (EVA).

STS-126
Znak misie
Údaje o misii
Názov misie: STS-126
COSPAR ID:2008-059A
Raketoplán:Endeavour
Kozmodróm (rampa): (39-A)
Štart: 14. november 2008 7:55 p.m. EST
Pristátie: 30. november 21:25 UTC
Trvanie: 15 dní, 20 hodín,
30 minút, 34 sekúnd
Počet obehov:251
Inklinácia:51,6°
Hmotnosť:2 051 658 kg (pri štarte)
101 343 kg (pri pristátí)
Fotografia posádky

Ľ-P: Magnus, Bowen, Pettit, Ferguson, Boe, Kimbrough and Stefanyshyn-Piper
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
STS-124 STS-119

Pozri aj Kozmonautický portál

Endeavour na rampe
Endeavour pozorovaný z ISS pred pripojením k stanici. V jeho nákladovom priestore je dobre viditeľný modul MPLM
Privítanie posádky raketoplánu na stanici
EVA-1: Bowen opravuje rotačný spoj SARJ
Vzďaľujúca sa taška s náradím, ktorá uletela Stefanyshyn-Piperovej počas EVA-1
Dvojica astronautov Stefanyshyn-Piperová a Kimbrough pracujú počas druhého výstupu do kozmu (EVA-2)
Spoločná fotografia posádky raketoplánu Endeavour a Medzinárodnej vesmírnej stanice
Bowen pracuje rotačnom spoji SARJ počas tretieho výstupu do kozmu
Raketoplán Endeavour, ako bol pozorovaný 28. novembra z Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) krátko potom, čo sa od stanice odpojil. Záber z NASA TV.
Endeavour práve dosadol hlavným podvozkom na dráhu Edwards Air Force Base

Posádka

Iba štartuje (člen Expedície 18)

Iba pristáva (člen Expedície 18)

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Ciele misie

Misia STS-126 bola zameraná na údržbu stanice, opravy a doplnenie zásob. Uskutočnili sa štyri výstupy do vesmíru, pri ktorých astronauti premazali rotačné spoje solárnych panelov SARJ a vymenili poškodené ložiská predovšetkým u spoja SARJ-S3, ktorý bol funkčný len čiastočne už od augusta 2007.[3] Vymenila sa tiež nádrž NTA so stlačeným dusíkom, ktorý zaisťuje udržiavanie správneho tlaku amoniaku v chladiacich rozvodoch. Posádka raketoplánu nainštalovala anténu pre príjem globálneho navigačného systému (GPS), anténu a kameru na hlavnom priehradovom nosníku stanice.

Zásoby pre ISS sa prepravujú vo viacúčelovom transportnom module MPLM (Multi-Purpose Logistic Module) Leonardo, ktorý sa nachádza v nákladovom priestore raketoplánu. Po prílete k stanici bol MPLM vyzdvihnutý a pripojený na spodný port modulu Harmony.

V rámci pripravovaného rozšírenia počtu stálych obyvateľov stanice na dvojnásobok, ktorý sa plánuje na rok 2009, astronauti nainštalovali zariadenie na úpravu vody, ďalšie tri bunky na spanie, ďalšiu kuchyňu a toaletu.[4]

Prípravy na štart

Pôvodne mala tejto misii predchádzať servisná misia Atlantisu STS-125 k Hubbleovmu vesmírnemu ďalekohľadu a orbiter Endeavour bol pripravený na druhej rampe (39-B) na prípadnú záchrannú misiu posádky Atlantisu. V prípade, že by záchranná misia nebola potrebná, mali pre Endeavour pokračovať prípravy na štart misie STS-126. Pre nečakané technické problémy s Hubbleovým ďalekohľadom však bol let STS-125 odložený a s ním bola odložená aj prípadná záchranná misia. Endeavour sa teda začal pripravovať na štart k ISS. Keď sa raketoplán Atlantis vrátil do haly VAB, kde pravdepodobne počká až do svojho štartu, jeho miesto na rampe 39-A zaujal Endeavour. 29. októbra prebehol nácvik odpočítavania (Terminal Count Down Test). 12. decembra sa v save T-43 hodín začalo odpočítavanie na štart 14. novembra 2008 (v strednej Európe už 15. novembra).

Odpočítavanie prebiehalo pokojne. 13. novembra sa naplnili nádrže palivových článkov orbitera. 14. novembra zhruba od 17:00 SEČ sa začala nádrž ET napĺňať pohonnými hmotami. Počas posledného prerušenia odpočítavania riadiace stredisko rozhodlo, že raketoplán môže odštartovať.

Priebeh letu

Endeavour sa vzniesol z rampy 39-A podľa svetového času (UT) 15. novembra o 00:55:39. V čase 00:55:39 UT a 00:57:56 UT boli pozorované odpadajúce úlomky.[5] V čase 00:57:42 UT boli odhodené motory SRB a o 01:04:15 UT došlo k vypojeniu hlavných motorov SSME. O desať sekúnd neskôr raketoplán odhodil už nepotrebnú nádrž ET a pokračoval v lete po suborbitálnej dráhe až do času 01:35:19 UT, kedy manévrom motorov OMS prešiel na obežnú dráhu.

Po navedení na orbitu začala kontrola systémov raketoplánu, roztvorili sa dvere do nákladového priestoru (pre zabezpečenie správnej funkcie radiátorov umiestnených na ich vnútorných plochách) a vyklopila sa parabolická anténa pre spojenie v pásme Ku. Automatika na správne udržiavanie antény v potrebnom smere však zlyhala a preto je anténa riadená príkazmi zo Zeme. V deň štartu bol tiež oživený manipulátor RMS (Remote Manipulator System), ktorý vyzdvihol z nákladového priestoru predlžovaciu tyč IBA (Inspection Boom Assembly) s prístrojmi OBSS (Orbiter Boom Sensor System) a skontroloval tepelný štít stroja. Posádka zatiaľ skontrolovala stav skafandrov. Vykonala sa tiež vizuálna kontrola tepelnej ochrany modulov OMS, s ktorou už boli v minulosti (pri lete STS-117) problémy. Namerané údaje z kontrol boli nasledujúceho dňa (16. októbra) odoslané na Zem na analýzu. Prvé výsledky neukázali žiadne zjavné poškodenie.

Spojenie s ISS

16. novembra po ukončení odpočinku posádky raketoplánu boli začaté operácie pre stretnutie so stanicou. Prebehli dva korekčné manévre oboma motormi OMS a v čase 19:26:09 UT ďalší manéver tentoraz len jedným motorom OMS, čím Endeavour prešiel na prechodovú elipsu k ISS. V čase 21:04 UT raketoplán začal manéver RPM (Rendezvous Pitch Maneuver), počas ktorého sa otočil okolo svojej kratšej vodorovnej osi a posádka ISS snímkovala jeho tepelný štít. V čase 21:32 UT riadiace stredisko vydalo súhlas s pripojením k stanici. Endeavour sa preto následne otočil do pozície pre záverečné približovanie a v čase 22:01 UT sa so stanicou spojil. Pevné spojenie oboch telies však bolo pozdržané a prebehlo až v čase 22:40 UT. Zámky na spojovacom uzle sa uzamkli a v čase 22:46 UT bol Endeavour už pevne pripojený k modulu PMA-2.

Priebeh letu po spojení s ISS

Do spojovacieho vestibulu medzi raketoplánom a stanicou sa napustila atmosféra a preverila sa jeho hermetickosť. 17. novembra v čase 01:16 SEČ sa prielezy medzi raketoplánom a stanicou otvorili a posádky oboch telies sa stretli. V ten istý deň sa Sandra Magnusová oficiálne stala členkou súčasnej posádky ISS, Expedície 18 a Greg Chamitoff sa stal členom posádky raketoplánu.

Staničný manipulátor preniesol modul MPLM z nákladového priestoru raketoplánu na stanicu, kde ho pripojil k uzlu CBM (Common Berthing Mechanism) na module Harmony. V module sa nachádzalo rôzne vybavenie pre stanicu s celkovou hmotnosťou vyše 6 000 kg. Posádka prenášala náklad a venovala sa prípravám na prvý výstup do kozmu (EVA-1), ktorý sa začal 18. novembra v čase 19:09 SEČ.[6]

EVA-1

Prvý výstup z prechodovej komory Quest počas tejto misie uskutočnili Stefanyshyn-Piperová a Bowen. Najprv premiestnili prázdnu nádrž NTA (Nitrogen Tank Assembly) z úložnej plošiny ESP-2 (External Stowage Platform) na nosič nákladu LMC. Potom premiestnili náhradnú prepájaciu hadicu rozvodu chladiaceho média z nosiča nákladu na úložnú plošinu stanice. Nasledovalo odstránenie ochranných krytov na spojovacom systéme japonského modulu Kibó PS. Na záver výstupu sa astronauti venovali výmene poškodených segmentov otočného spoja SARJ (Solar Alpha Rotary Joint) medzi segmentmi ITS-S3 a ITS-S4. Montáž tretieho ložiska prebehne až počas výstupu EVA-2, ktorý má prebehnúť 20. novembra. V priebehu výstupu Stefanyshyn-Piperovovej uletel vak s náradím. Výstup sa skončil v čase 02:01 SEČ a trval 6 hodín 52 minút.

Šiesty letový deň (19-20. november) strávili astronauti hlavne inštaláciou zariadenia na recykláciu vody v module Destiny a inštaláciou dvoch nových obytných buniek v module Harmony. Prebiehali tiež prípravy na druhý výstup do kozmu (EVA-2), ktorý bol začatý 20. novembra v čase 17:58 UT.

EVA-2

Výstup prebehol práve na desiate výročie vypustenia prvého modulu Medzinárodnej vesmírnej stanice. Výstup absolvovala dvojica Stefanyshyn-Piperová a Kimbrough. Skončil sa v čase 00:46 UT, približne polhodinu neskôr, ako predpokladal plán, a trval 6 hodín 45 minút. Cieľom výstupu bolo dokončenie prác na SARJ-S3 a prípravu na inštaláciu posledného bloku solárnych panelov, ktoré na stanicu privezie raketoplán pri misii STS-119. Kimbrough tiež premazal zakončenie staničného manipulátoru SSRMS.

Po ukončení druhého výstupu a následného odpočinku posádky raketoplánu sa astronauti venovali hlavne prenášaniu nákladu z modulu MPLM do stanice a opačne. Na palubu ISS preniesli tiež nádrže s vodou z palivových článkov raketoplánu. Pokúšali sa aktivovať aj nové zariadenie na recykláciu vody, ale bez úspechu. Problém zatiaľ skúmajú technici na Zemi. Prebehla tiež tlačová konferencia a spoločné fotografovanie posádky raketoplánu a stanice.

EVA-3

Po ďalšom odpočinku nasledoval 22. novembra tretí výstup do otvoreného vesmíru (EVA-3). Absolvovali ho Stefanyshyn-Piperová a Bowen a náplňou ich práce boli údržba a opravy otočného spoja SARJ, v ktorom mali vymeniť zostávajúcich 6 ložísk a vyčistiť a premazať určité úseky dráhy rotačného spoja. Výstup sa skončil v čase 00:58 UT po 6 hodinách a 57 minútach. Astronauti však nestihli dokončiť všetky plánované činnosti a preto museli byť preložené do programu štvrtého výstupu (EVA-4), ktorý bol naplánovaný na 24. november.

23. novembra prekračoval prenos materiálu medzi MPLM a stanicou. Popoludní mala posádka tiež osobné voľno. Prebehol tiež neúspešný pokus o opravu recyklátoru vody.

EVA-4

Štvrtý výstup do otvoreného vesmíru začali Kimbrough a Bowen v čase 19:24 SEČ. Ich úlohou bolo dokončiť výmenu posledného ložiska na SARJ-S3, vykonať inšpekciu a premazanie spoja SARJ-P3 a nainštalovať telekomunikačné vybavenie na povrch stanice, čím stanicu pripravili na prílet a montáž posledných dvoch jej veľkých dielov. Okrem toho ručne uvoľnili jeden externý mechanický zámok na module Kibó, ktorý sa pred niekoľkými dňami zasekol pri testoch funkčnosti. Pri inšpekcii spoja SARJ-P3 zistili kozmonauti podobné ale menšie poškodenia ako na problémovom pravobočnom SARJ-S3. Výstup sa skončil 25. novembra v čase 00:31 UT a trval 6 hodín 7 minút.

Pobyt raketoplánu pri stanici bol predĺžený o jeden deň, aby mala posádka dosť času na vyriešenie problémov s recyklátorom vody. 25. novembra bol recyklátor vody opäť upravený a jeho skúšobné testy prebehli bez problémov. Podľa výsledkov prvých testov sa zdá, že úspešná bola aj oprava spoja SARJ-S3.

Dňa 25. novembra začali tiež prípravy na odlet raketoplánu od stanice – predovšetkým príprava a balenie skafandrov, prekladanie nákladu medzi ISS a obytnou palubou raketoplánu a dokončenie prenášanie nákladu spolu s upratovaním vnútorných priestorov modulu MPLM. Prebehla tiež tlačová konferencia amerických členov posádky.

26. novembra prebehlo prečerpanie vzduchu zo zásob Endeavouru na palubu ISS. Zároveň boli vypojené systémy modulu MPLM a následne bol uzavrený prielez medzi týmto modulom a Harmony. Z vestibulu medzi modulom a ISS sa vypustil vzduch a skontrolovala sa jeho hermetickosť. Prípravy na odlet pokračovali 27. decembra, kedy sa po doplnení kyslíka na stanicu rozobralo potrubie slúžiace na jeho prečerpávanie a posádka skontrolovala prístroje pre let raketoplánu v blízkosti stanice. Modul MPLM bol premiestnený do nákladového priestoru raketoplánu. Obsahuje asi 1 500 kg materiálu určeného na dopravu na Zem. V čase okolo 23:00 UT bol prielez medzi raketoplánom a stanicou definitívne uzavretý a prebehla kontrola jeho hermetickosti.

Priebeh letu po odpojení od ISS

Endeavour sa od Medzinárodnej vesmírnej stanice odpojil 28. novembra v čase 14:47 UT, (9:47 EST[7]). V čase okolo 15:10 UT raketoplán začal tradičný oblet stanice a potom vykonal dva úhybné manévre. Tretí úhybný manéver bol odložený kvôli možnému blízkemu preletu okolo úlomku družice Kosmos 2441. Prebehla tiež štandardná kontrola tepelnej ochrany stroja.

29. november strávila posádka prípravami na pristátie, hlavne upratovaním kabíny a nácvikom pristávacích procedúr. V čase 20:33 UT prebehlo vypustenie pikodružice PSSC z nákladového priestoru raketoplánu. Pôvodný plán predpokladal pristátie 30. novembra na Kennedyho vesmírnom stredisku. Počasie na Floride však bolo nevyhovujúce, a preto bola prvá aj druhá možnosť pristátia na KSC odvolaná.[6] Namiesto toho sa začali prípravy na pristátie raketoplánu na kalifornskej základni Edwards Air Force Base.

V čase 16:27 UT sa uzavreli dvere do nákladového priestoru raketoplánu. 30. novembra v čase 20:19:29 UT bol začatý brzdiaci manéver oboma motormi OMS, počas ktorého rýchlosť stroja klesla o 89,3 m/s. Raketoplán dosadol hlavným podvozkom na dráhu 04L základne Edwards AFB v čase 21:25:06 UT. Vzápätí dosadla aj predná podvozková noha a v čase 21:26:03 UT sa raketoplán zastavil.

Referencie

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku STS-126 na českej Wikipédii.

  1. NASA. NASA Assigns Crew for Space Station Assembly Mission [online]. NASA, 2007. Dostupné online. (English)
  2. NASA. NASA Amends Crew Assignment for STS-126 Mission [online]. NASA, 2007. Dostupné online.
  3. STS-126 Press Kit [online]. NASA, [cit. 2008-11-14]. Dostupné online. (anglicky)
  4. Ivan Hübsch, Jarmila Šmídová. Mise STS-126 raketoplánu Endeavour připravena [online]. letectví.cz, [cit. 2008-11-15]. Dostupné online.
  5. http://www.lib.cas.cz/space.40/2008/INDEX1.HTM
  6. http://mek.kosmo.cz/novinky/online/2008/sts126/index.htm
  7. http://www.nasa.gov/mission_pages/shuttle/main/index.html

Externé odkazy

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému STS-126
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.