5. návštevná expedícia (ISS)

• Pedro Duque (2), palubný inžinier 1, ESA

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

• André Kuipers, palubný inžinier 1, ESA

Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) bola od začiatku novembra 2000 trvalo osídlená ľuďmi. Základné posádky stanice boli do havárie Columbie striedané raketoplánmi, ako záchranné člny im slúžili lode Sojuz . Po prerušení letov raketoplánov v dôsledku havárie bola veľkosť základných posádok stanice znížená na dvoch kozmonautov, ktorých dopravu zabezpečovali Sojuzy. Tretie miesto v lodiach obsadzovali členovia návštevných posádok, po týždni sa vracajúci na Zem starým Sojuzom.

V máji 2001 sa ESA dohodla s Roskosmosom na pravidelnej účasti európskych astronautov v návštevných expedíciach.[1] K letu v apríli 2003 v Sojuze TMA-2 bol určený španielsky astronaut ESA Pedro Duque, jeho misia dostala názov "Cervantes".

Duque začal výcvik v Stredisku prípravy kozmonautov (CPK) vo Hviezdnom mestečku v decembri 2002, spoločne so skúseným Pavlom Vinogradovom, majúcim za sebou polročný pobyt na Mire.[2] V januári 2003 lekári vyradili Vinogradova z prípravy, jeho miesto zaujal Sergej Krikaľov. Po havárii Columbie vo februári 2003 boli vtedajšie posádky rozpustené, v apríli 2003 odštartovali v Sojuze TMA-2 na stanicu len členovia Expedície 7. Duque bol v máji 2003 začlenený do posádky nasledujúceho Sojuze TMA-3 spoločne s Alexandrom Kalerim a Michaelom Foaleom z Expedície 8.[3]

Trojica Kaleri, Duque, Foale odštartovala do vesmíru 18. októbra 2003 z kozmodrómu Bajkonur v lodi Sojuz TMA-3.[4] Po dvoch dňoch samostatného letu sa 20. októbra o 7:16 UTC spojili so stanicou.[4]

Po spojení sa kozmonauti privítali so stálou posádkou ISS, vyložili náklad na stanicu a začali pokusy programu Cervantes.[5] Časť vybavenia nevyhnutného pre experimenty (15,5 z 72,7 kg prístrojov a materiálov) si priviezli kozmonauti sami, zvyšok dopravili na stanicu zásobovacie lode Progress M-47, Progress M1-10 a Progress M-48.[6]

Medzi lekársko-biologické experimenty programu Cervantes patrilo sledovanie vývoja a dospievania mušky drozofily obyčajnej (Drosophila melanogaster) v inkubátore Akvarius-B a kontajneroch AGE v experimente Ageing; monitorovanie vplyvu mikrogravitácie na správanie koreňových buniek arábkovky Thalovej (Arabidopsis thaliana) v inkubátore Akvarius-B a kontajneroch ROO v experimente Root; ďalej sledovanie génovej expresie u kukiel drozofily obyčajnej (Drosophila melanogaster) v inkubátore Akvarius-B a kontajneroch GEN v experimente Geneexpression. Skúmané boli aj cirkadiálne zmeny tlaku krvi u človeka v podmienkach kozmického letu (experiment MBI-2); merala sa koncentrácia oxidu uhličitého na rôznych miestach stanice; skúmaný bol vplyv faktorov kozmického letu na činnosť srdcovocievneho systému v experimente Cardiocog-2; bola overovaná súčinnosť zrakových, vestibulárnych a hmatových podnetov na priestorovú orientáciu človeka v stave beztiaže v experimente Neurocog-2 a v experimente Sympathy-2 bol študovaný vplyv faktorov kozmického letu na sympathomimetický systém človeka. A konečne experiment Winograd určený na štúdium vplyvu mikrogravitácie na tvorbu Vinogradského stĺpcov kolónií mikroorganizmov.[7]

Prevoz Sojuzu TMA-3 na štartovaciu rampu dva dni pred štartom, 16. októbra 2003

Dva biotechnologické experimenty programu Cervantes boli experiment Message-2, študujúci vplyv podmienok kozmického letu na metabolizmus baktérií Ralstonia metallidurans a Rhodospirillum rubrum a experiment PROMISS-2 zameraný na prípravu kryštálov bielkovín v stave beztiaže.[7]

Technologickými experimenty boli Nanoslab-2, študujúci mechanizmus rastu nanometrových vrstiev v mikrogravitácii; Crew restraint, testujúci prototyp kolenného fixátora tela astronauta a 3D Camera overujúca funkčnosť stereoskopickej kamery Nikon s 2 objektívmi Nikkor AIS 2.8/34 mm.[7]

Jediným geofyzikálnym experimentom programu bolo sledovanie optických javov súvisiacich s búrkovou aktivitou vo vysokej stratosfére a ionosfére v experimente LSO-S (Lingtning and Sprite Observation - Spain).[7]

Duque sa venoval aj vzdelávacím aktivitám. Bola to kultivácia buniek chrupavkovité tkaniva v mikrogravitácii v experimente Chondro; obstarania videozáznamu demonštrácie platnosti Newtonových pohybových zákonov v beztiaži v pokuse Video-2, videozáznamu demonštrácie správania sa telies rôzneho tvaru pri rotácii v prostredí beztiaže v pokuse APIS (Analisis de Propiedades Inerciales de Solidos) a videozáznamu demonštrácie správania sa guličiek uzavretých v priehľadných nádobách pri periodickom kmitaní púzdier v pokuse Thebas. Ďalej sa astronaut prostredníctvom systému ARISS (Amateur Radio onboard the ISS) spojil a pohovoril so španielskymi stredoškolákmi a vysokoškolákmi.[7]

Celkom sa Duque venoval vedeckému programu Cervantes 43 hodín a 25 minút, s pokusmi pomohli aj Alexander Kaleri (10 hodín a 45 minút) a Jurij Malenčenko (3 hodiny a 20 minút). [6] Na Zem Duque priviezol 16,3 kg materiálov s výsledkami experimentov.[6]

Po týždennom pobyte na ISS sa 27. októbra 2003 o 23:20 UTC Duque s vracajúcou sa posádkou Expedície 7 v Sojuze TMA-2 odpútali od stanice a 28. októbra o 2:40 UTC pristáli v severnom Kazachstane, neďaleko Arkalyku. [6]