14. návštevná expedícia (ISS)

• I So-jon (1), účastník kozmického letu, KARI

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

• Ko San, KARI

Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) bola od začiatku novembra 2000 trvalo osídlená ľuďmi. Základné posádky stanice boli do havárie Columbie striedané raketoplánmi, ako záchranné člny im slúžili lode Sojuz . Po prerušení letov raketoplánov v dôsledku havárie bola veľkosť základných posádok stanice znížená na dvoch kozmonautov, ktorých dopravu zabezpečovali Sojuzy. Tretie miesto v lodiach obsadzovali členovia návštevných posádok, po týždni sa vracajúci na Zem starým Sojuzom.

Miesto v Sojuze TMA-12 štartujúceho v apríli 2008 obsadila I So-jon, kozmonautka juhokórejskej vesmírnej agentúry KARI. Prvýkrát dostala Južná Kórea ponuku na kozmický let v Sojuze v roku 1991, vtedy ešte na kozmickú stanicu Mir. Zo sovietskeho návrhu nakoniec nič nebolo. Po mnohých rokoch roku 2004 vlády Ruska a Kórejskej republiky začali rozhovory a 21. augusta 2004 podpísali dohodu o lete juhokórejského kozmonauta v Sojuze na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). Vesmírne agentúry oboch krajín (Rosmosmos a KARI) upresnili termín letu na apríl 2007 a 7. decembra 2006 podpísali zmluvu o podmienkach letu. O niekoľko dní neskôr, 25. decembra, KARI oznámila výsledky výberu budúcich kozmonautov - kandidátmi na let sa stali mladá špecialistka na biotechnológie I So-jon a výskumník venujúci sa otázkam umelej inteligencie Ko San.[1] V marci 2007 obaja zahájili prípravu v Stredisku prípravy kozmonautov (CPK) v Hviezdnom mestečku. V septembri toho istého roku juhokórejská strana oznámila, že do vesmíru poletí Ko San a I So-jon bude náhradníčka. V marci 2008 si kandidáti pod tlakom z ruskej strany vymenili miesta. [2]

Sergej Volkov a Oleg Kononenko z Expedície 17 spolu s I So-jon odštartovali 8. apríla 2008 o 11:17 UTC z kozmodrómu Bajkonur v lodi Sojuz TMA-12; po dvoch dňoch samostatného letu sa 10. apríla o 12:57 UTC spojili so stanicou.[3][4]

Ko San a I So-jon sa zoznamujú s americkým segmentom ISS v Johnsonovom vesmírnom stredisku v Houstone. 14. januára 2008

Po spojení sa kozmonauti privítali s posádkou ISS, vyložili náklad na stanicu a začali plánovanú činnosť.

I So-jon sa venovala pätnástim experimentom pripravených juhokórejskými vedcami. Boli to biologické experimenty - skúmanie klíčivosti semien jedenástich druhov rastlín, starnutie mušky drozofily obyčajnej (Drosophila melanogaster), sledovanie svojho zdravotného stavu, hodnotenie zmien kvality kórejských potravín v podmienkach kozmického letu. Ďalej sledovala blesky experimentálnym teleskopom, fotografovala zemský povrch, sledovala metabolizmus rastlinných, živočíšnych i ľudských bunkových kultúr.[5]

K technologickým experimentom patrila syntéza kryštálov zeolitov, syntéza organokovových poréznych materiálov, meranie úrovne hluku na stanici a stanovenie jeho charakteristík a zdrojov, testovanie pamäťových čipov, testovanie váh (vážiacich v rozsahu 50-200 gramov) v mikrogravitácii. Pre vzdelávacie účely kórejská kozmonautka zhotovila foto a videodokumentáciu letu, tiež predviedla vplyv mikrogravitácie na správanie predmetov.[5]

Experimenty zabrali kórejské kozmonautke 53 hodín a 15 minút; 6 hodinami a 40 minútami práce pomohli aj ruskí kozmonauti; vyžiadali si dodávku 49,47 kg vybavenia na stanicu a návrat na Zem 8,13 kg materiálu s výsledkami.[5]

Po týždennom pobyte na ISS sa 19. apríla 2008 o 5:06 UTC I So-jon a vracajúca sa posádka Expedície 16 v Sojuze TMA-11 odpútali od stanice a v ten istý deň o 8:30 UTC pristáli v severnom Kazachstane, 278 km východne od Akťubinsku, 428 km ďaleko od plánovaného miesta pristátia.[6] Kórejčanka bola po návrate do Soulu dva týždne hospitalizovaná, mala v dôsledku tvrdého pristátia posunutú medzistavcovú platničku.[6]