STS-118

• Scott J. Kelly (2) – Veliteľ
• Charles O. Hobaugh (2) – Pilot
• Tracy Caldwellová (1) – Prvý letový špecialista
• Richard Mastracchio (2) – Druhý letový špecialista
• Dafydd Williams (2) – Tretí letový špecialista – CSA
• Barbara Morganová (1) – Štvrtý letový špecialista
• B. Alvin Drew (1) – Piaty letový špecialista

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Barbara Morganová, letový špecialista tejto misie, bola v roku 1986 náhradníčkou za Christu McAuliffeovú, ktorá zahynula na palube raketoplánu Challenger. Po havárii Challengera začala bojovať za to, aby sa aj ona dostala do posádky nejakej misie raketoplánu, pretože podľa jej názoru by bola smrť Christy McAuliffeovej bez skutočného letu úplne zbytočná. V roku 1998 prešla konkurzom na doplnenie oddielov astronautov, a prvýkrát mala letieť v jeseni roku 2003 na palube raketoplánu Columbia. Po tragédii Columbie však musela ďalej čakať a napokon ju zaradili do posádky misie STS-118.

Raketoplán Endeavour niesol vo svojom nákladovom priestore nasledujúce vybavenie:

• spojovací uzol pre pripojenie k ISS
• skafandre EMU (Extravehicular Mobility Unit)
• distribučná rozvodná jednotka SPDU (Shuttle Power Distribution Unit)
• spojovací tunel medzi spojovacím modulom a pretlakovým modulom Spacehab
• pretlakový modul Spacehab s nákladom približne 2 500 kg pre potreby ISS – mikrogravitačné laboratórium s označením LSM (Lobistic Single Module). Je vyrobený z hliníku, jeho dĺžka je 3,05 metra, šírka 4,27 metra a výška 3,53 metra. Poskytuje 31,149 m² obytného priestoru, čím posádke zlepšuje životné a pracovné podmienky. Pri štarte bolo laboratórium naplnené nákladom zahŕňajúcim potraviny, osobné veci a oblečenie. Pri návrate nieslo 1 360 kg nákladu, v ktorom dominoval MISSE PEC – 875 vzoriek rôzneho materiálu, ktoré boli od júla 2006 pripojené na povrch stanice a vystavené kozmickým podmienkam.
• priehradková konštrukcia ITS-S5 (Integrated Truss Structure – Starboard Five) (1 819 kg) – tento pravobočný segment vyrobila firma Boeing. Má obdĺžnikový tvar a bol pripojený na pravú stranu priečneho nosníku. Vďaka nemu bolo neskôr možné pripojiť k stanici posledný segment ITS-S6 so solárnymi panelmi. Segment je dlhý 3,37 metra, široký 4,55 metra a vysoký 4,24 metra. Jeho cena je 10 971 693 USD. Slúži hlavne ako spojovací prvok medzi segmentmi ITS-S4 a ITS-S6, na ktorých sú umiestnené panely slnečných batérií a vďaka dostatočnej medzere vytvorenej segmentom ITS-S5 sa tieto panely môžu voľne otáčať. Slúži tiež na prepájanie káblov energetických systémov a potrubí chladiaceho média medzi týmito segmentmi.
• nosič nákladu ESP-3 (External Stowage Platform) – nosič, na ktorom sú umiestnené náhradné diely. Je to tretia plošina s náhradnými dielmi, ktorá bola prepravená a pripojená k stanici. Na tejto plošine sa nachádzajú silový zotrvačník CMG, nádrž so stlačeným dusíkom NTA, a nabíjačka akumulátorových batérií BCDU (pozri nižšie). Plošina ESP-3 má k dispozícii šesť miest s upevňovacími mechanizmami a siedme miesto pre vykonávanie montáží.
• dobíjačka akumulátorových batérií (BCDU, Battery Charge/Discharge Unit) elektrickým prúdom z fotovoltaických batérií. Poskytujú stanici energiu v čase, keď na jej solárne panely nedopadá slnečné žiarenie
• silový zotrvačník CMG (Control Moment Gyroscope) – udržiava stanicu v stabilizovanej polohe. Na riadenie a stabilitu amerického segmentu stanice sú potrebné minimálne dva takéto zotrvačníky, ruský segment sa stabilizuje za pomoci rakiet. Každý silový zotrvačník váži 272 kg a na stanici sa nachádzajú štyri. Jeden z nich bol chybný a vymenili ho počas tejto misie. Točivý moment, ktorý vytvára rýchlo rotujúci zotrvačník, kompenzuje účinok gravitácie a aerodynamických síl a tým stanicu stabilizuje.
• nádrž so stlačeným dusíkom (NTA, Nitrogen Tank Assembly) pre tlakovanie nádrží s amoniakom termoregulačného systému ETCS (External Thermal Control System)
• náhradný otočný kĺb P/R-J (Pitch Roll Joint) pre staničný manipulátor SSRMS (Space Station Remote Manipulator System)
• diaľkový manipulátor SRMS (Shuttle Remote Manipulator System) umiestený pozdĺž dverí do nákladového priestoru na ľavoboku
• predlžovacia tyč so senzormi pre kontrolu tepelnej ochrany raketoplánu OBSS (Orbiter Boom Sensor System) pozdĺž dverí do nákladového priestoru na pravoboku

2. júla sa raketoplán Endeavour dostal do montážnej haly VAB. Len o deň neskôr pristálo na Floride lietadlo Shuttle Carrier Aircraft prevážajúce jeho sesterský raketoplán Atlantis. V hale VAB bola k orbiteru pripojená vonkajšia palivová nádrž ET s pomocnými motormi SRB. Štart sa plánoval na 7. augusta.

V noci z 10. na 11. júna sa Endeavour prepravil na štartovaciu rampu 39-A. Presun začal o 2:10 SELČ, trval asi šesť hodín, a bol o niekoľko hodín odložený kvôli zlým poveternostným podmienkam.

Prvý termín štartu, ktorý potvrdilo aj zasadanie FRR (Flight Readiness Review), bol určený na 7. augusta 2007 o 23:02 UT. Objavili sa však problémy s hermetickosťou kabíny pre posádku. Príčinou sa stala chybná poistka pretlakového ventilu PPRV B (positive pressure relief valve B), ktorý bolo nutné vymeniť a zopakovať testy hermetickosti. Kvôli tomu bol 3. augusta štart odložený na 8. augusta 2007 o 22:36:36 UT (9. august 00:36:36 SELČ). 18. a 19. júla prebehlo skúšobné odpočítavanie TCDT (Terminal Count Down Test). Odpočítavanie prebiehalo relatívne bez problémov. Viac než hodinu pred štartom sa síce objavil problém so senzorom, ktorý hlásil, že prielez je uzavretý, ale technikom sa podarilo problém odstrániť. Endeavour sa tak vydal do vesmíru po prvýkrát po takmer piatich rokoch (poslednú misiu absolvoval na jeseň roku 2002). Túto veľkú medzeru spôsobilo pozastavenie štartov z dôvodu havárie Columbie.

Kondenzačná stopa za štartujúcim raketoplánom Endeavour

Raketoplán Endeavour úspešne odštartoval z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride na prvý pokus. Štart sa uskutočnil zážihom motorov SRB 9. augusta o 0:36:42 SELČ. V čase T +58 sekúnd sledovacie kamery zaznamenali, že z nádrže ET sa oddelil kus izolačnej peny. Úlomok sa odtrhol z objímky pridržiavajúcej kyslíkové potrubie na povrchu nádrže a narazil na jeden z rúrkovitých nosníkov, ktoré tvoria spojenie medzi ET a orbiterom. Po náraze sa roztrieštil a úlomky zasiahli podľa prvých informácií najmenej päť dlaždíc trupu. Najväčšie poškodenie dosiahlo rozmery 88,4×58,7 mm.

Po dvoch minútach od štartu, o 00:39, boli odhodené motory na tuhé palivo. O 0:45:30 boli vypnuté hlavné motory raketoplánu a krátko na to (v čase 00:45:45) došlo k odhodeniu vonkajšej palivovej nádrže ET. O definitívne navedenie na obežnú dráhu sa postaral zážih motorov OMS. 9. augusta o 00:16 UT sa otvorili dvere do nákladového priestoru.

Nasledujúci deň po štarte a po ukončení odpočinku posádky v čase 12:37 UT sa začala ako vždy kontrola tepelného štítu raketoplánu. Diaľkovo riadený manipulátor RMS (Remote Manipulator System) v čase približne 15:25 UT vyzdvihol z lôžka predlžovaciu tyč OBSS (Orbiter Boom Sensor System) vybavenú senzormi. Prieskum trval od 18:15 UT do približne 21:20 UT a nebolo nájdené nijaké výrazné poškodenie. Okrem kontroly tepelného štítu sa posádka venovala aj kontrole a príprave skafandrov na výstup do otvoreného priestoru a príprave a kontrole vybavenia na stretnutie s ISS. Stretávacie zariadenie ODS (Orbiter Docking System) sa vysunulo do pohotovostnej polohy. 10. augusta o 01:54 UT pred začiatkom odpočinku posádky prebehol korekčný manéver.

Po ukončení odpočinku posádky, počas tretieho letového dňa približne o 15:15 UT, sa začali približovacie manévre. O 16:55 UT bola vzdialenosť medzi Endeavourom a stanicou približne 200 metrov a v čase 16:56 UT začali piloti rotačný manéver RPM (Rotation Pitch Maneuver), počas ktorého posádka ISS snímkovala tepelný štít. Takto získané závery potvrdili poškodenie tepelnej ochrany raketoplánu v blízkosti zadného podvozku. O 17:02 UT posádka ISS ukončila snímkovanie a o 17:27 UT vydalo riadiace stredisko MCC (Mission Control Center) v Houstone súhlas so záverečným približovaním. V čase 18:02 UT, o osem minút neskôr oproti plánu, sa spojovacie uzly Endeavouru a uzlu PMA-2 (Pressurized Mating Adapter Two) na ISS zachytili, čím sa raketoplán spojil s Medzinárodnou vesmírnou stanicou. V čase 18:20 UT sa dokončilo pevné spojenie a mohla sa začať kontrola hermetickosti spoja. Ešte pred otvorením prielezov medzi raketoplánom a stanicou (ktoré prebehlo o 20:04 UT) Caldwellová a Mastracchio uchopili priehradovú konštrukciu ITS-S5 manipulátorom RMS. Potom prebehlo otvorenie prielezu, posádky sa stretli, a prebehlo bezpečnostné školenie a inštalácia vetracieho potrubia medzi raketoplánom a komplexom.

Večer dňa 10. augusta bol tiež aktivovaný systém prevodníku napätia SSPTS (Station-to-Shuttle Power Transfer System), ktorý umožňuje raketoplánu čerpať elektrickú energiu zo zdrojov stanice. Vďaka tomu raketoplán môže predĺžiť svoj pobyt na stanici. Keby sa toto zariadenie nepodarilo aktivovať, raketoplán by musel pristávať už 19. augusta. Takto si mohol predĺžiť pobyt vo vesmíre až do 22. augusta, čo bol plánovaný dátum pristátia. Pri stanici mal ostať do 20. augusta a mohli sa teda uskutočniť až štyri výstupy do otvoreného priestoru. Systém fungoval dobre a dodával do raketoplánu elektrický výkon priemerne 6,5 kW.

Endeavour po pripojení k ISS

EVA-1

11. augusta okolo 03:05 UT začali Richard Mastracchio a Dafydd Williams dýchanie kyslíka z kyslíkových masiek, čím sa začali pripravovať na výstup do otvoreného priestoru. Približne v tom istom čase bol znížený tlak v prechodovej komore Quest na 703 hPa. O 15:57 UT sa začala dekompresia komory a po kontrole hermetickosti skafandrov o 16:28 UT Mastracchio a Williams prepojením svojich skafandrov na vnútorné zdroje oficiálne začali prvý výstup do tvoreného priestoru. Pomocou staničného manipulátoru Canadarm2 astronauti presunuli nosník ITS-S5 na koniec nosníka S4 a zaistili spojovacími skrutkami. Pripojením nosníku S5 dosiahla hmotnosť stanice 232 693 kg. Astronauti tiež zložili radiátor na nosníku ITS-P6, čím bol nosník P6 pripravený na presun na svoju konečnú pozíciu na P5 (presun prebehol pri misii STS-120). Výstup trval 6 hodín a 17 minút. Všetky plánované úlohy boli splnené.

11. augusta večer skontrolovala posádka činnosť systému napájania raketoplánu zo stanice (SPTSS). Zariadenie fungovalo bez problémov, vedenie NASA teda oficiálne potvrdilo predĺženie misie na 15 dní.

12. augusta astronauti podrobne skúmali poškodenie tepelného štítu prostredníctvom OBSS. Technici skonštatovali, že posádke nijaké nebezpečenstvo pri pristávaní nehrozí. V ten deň pokračovalo prekladanie nákladu a príprava náradia na druhý výstup do otvoreného priestoru. 13. augusta okolo 02:00 UT Mastracchio a Williams začali opäť dýchanie kyslíka z masiek. Tlak v module Quest sa znova znížil a po odpočinku a ďalších prípravách o 15:32 UT dvaja astronauti druhýkrát vystúpili do otvoreného priestoru.

Najviac poškodené miesto tepelnej ochrany v blízkosti zadného podvozku

EVA-3

Poškodená rukavica astronauta Richarda Mastracchia

15. augusta o 14:37 UT Mastracchio a Anderson začali tretí výstup do otvoreného priestoru. Astronauti preinštalovali anténový systém z nosníku P6 na P1, premiestnili dva mobilné ručne poháňané transportéry (CETA – Crew and Equipment Translation Aid) z ľavej strany mobilného transportéru stanice (MT – Mobile Transporter) na pravú. Táto zmena umožní dostatočný pohyb mobilných transportérov pri premiestňovaní nosníku ITS-P6. V priebehu výstupu Hobaugh a Kotov zaisťovali operácie so staničným manipulátorom.

Pri výstupe zistil Mastracchio drobné poškodenie hornej vrstvy svojej ľavej rukavice. Podľa pravidiel, ktoré boli stanovené po lete STS-116 (kedy sa zistilo väčšie poškodenie rukavíc po EVA), musel Mastracchio okamžite ukončiť výstup a vrátiť sa na stanicu. Anderson dokončil rozpracovanú montáž a tiež sa vrátil do prechodovej komory. Výstup trval 5 hodín 28 minút. Po predčasnom ukončení výstupu zostala ešte jedna nesplnená úloha a to vyzdvihnutie dosky so vzorkami materiálov umiestnenej na povrchu stanice v rámci experimentu MISSE (Materials ISS Experiment). Táto úloha bola presunutá na niektorý z budúcich výstupov.

16. augusta sa posádka venovala štúdiu plánov postupu práce počas štvrtého výstupu do kozmu, nácviku, prenášaniu nákladu a prečerpávaniu kyslíka z raketoplánu na stanicu. Štvrtý výstup bol ešte 15. augusta odložený o jeden deň, aby sa získal čas na rozhodnutie, či sa má medzi úlohy výstupu zaradiť aj opravenie poškodenej tepelnej ochrany alebo nie. 17. augusta zasadnutie tímu manažérov MMT (Mission Management Team) rozhodlo poškodené doštičky neopravovať. V tom čase začalo vedenie NASA riešiť tiež problém s postupujúcim hurikánom Dean. Hurikán smeroval cez Mexický záliv a mohol zasiahnuť riadiace stredisko raketoplánov MCC v Johnsnovom kozmickom stredisku v Houstone v Texase. Vedenie nakoniec rozhodlo, že let raketoplánu sa skráti o jeden deň.

17. augusta sa konala tiež spoločná tlačová videokonferencia posádok a spoločné fotografovanie posádok.

EVA-4

Hurikán Dean vyfotografovaný z ISS pri EVA-4

Štvrtý výstup vykonali 18. augusta od 14:17 UTC do 19:19 UTC Anderson a Williams. Predchádzalo mu dýchanie kyslíka z masiek od cca 00:35 UT a vyčerpanie vzduchu z prechodovej komory od 12:49. Najprv obaja astronauti nainštalovali lôžko pre predlžovaciu tyč IBA (Inspection Boom Assembly) s prístrojmi OBSS (Orbiter Boom Sensor System) slúžiacich na inšpekciu tepelnej ochrany raketoplánu. Potom Williams upevnil anténu pre pásmo S, zatiaľ čo Anderson prenášal kontajnery s experimentom MISSE do prechodovej komory. Tieto kontajnery mali byť vyzdvihnuté už pri predchádzajúcom výstupe. Po skončení týchto úloh astronauti pozorovali hurikán Dean a napokon začali montážne práce pri inštalácii antény bezdrôtového meracieho systému EWIS (External Wireless Instrumentation System) na povrchu modulu Destiny. Výstup bol skrátený, aby zostal čas pripraviť odpojenie raketoplánu od stanice kvôli postupujúcemu hurikánu Dean. Skončil sa o 18:19 UT a trval 5 hodín 02 minút.

Len približne o tri hodiny po skončení posledného výstupu sa posádky rozlúčili a prielezy medzi Endeavourom a stanicou boli uzavreté. Okolo 21:35 UT sa začali skúšky hermetickosti vestibulu medzi raketoplánom a komplexom, ktoré pokračovali do 22:30 UT. Potom si posádka raketoplánu odpočinula. Nasledujúceho dňa, 19. augusta, prebehli záverečné prípravy na odpojenie. K odpojeniu dvoch telies došlo o 11:57 UT. Tradičný oblet stanice na rozdiel od predchádzajúcich misií neprebehol. Endeavour prešiel na samostatnú dráhu dvoma separačnými manévrami v čase 12:25:45 UT a 12:49 UT. O 13:32 UT manipulátor RMS vyzdvihol predlžovaciu tyč z lôžka a o 14:22 UT sa začali kontroly tepelného štítu pomocou OBSS.

Medzitým sa riziko evakuácie riadiaceho strediska JSC znížilo, predpovede počasia pre Floridu sa zlepšili, a tak tím manažérov MMT nevyhlásil pohotovosť pre pristátie na White Sands Space Harbor v Novom Mexiku.

20. august bol venovaný prípravám na pristátie. Posádka upratovala kabínu družicového stupňa aj Spacehabu. Prebehli skúšobné zážihy motorov RCS (Reaction Control System) a skúšobné spustenie jedného hydraulického čerpadla APU (Auxilliary Power Unit). Piloti nacvičovali pristávací manéver na simulátore PILOT (Portable In-flight Landing Operations Trainer). O 18:12 UT boli uzavreté prielezy medzi Spacehabom a prednou časťou raketoplánu. Prebehla tiež posledná telekonferencia a videokonferencia.

Pristátie raketoplánu Endeavour STS-118 na Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride

• Barbara Morganová sa stala prvou učiteľkou, ktorá učila z vesmíru. Počas 25-minútového rozhovoru s deťmi v štáte Idaho (kde začínala svoju učiteľskú kariéru) odpovedala na otázky ohľadom života astronautov v bezváhovom stave.
• Letová špecialistka Tracy Caldwellová oslávila na palube raketoplánu 14. augusta svoje 38. narodeniny. Misia STS-118 bola jej prvým letom do vesmíru.
• Pri tejto misii obsahoval raketoplán po prvýkrát systém SSPTS (Station-to-Shuttle Power Transfer System), ktorý umožňuje raketoplánu čerpať elektrickú energiu zo zdrojov stanice. Všetky tri orbitery museli byť upravené, aby mohli tento systém využívať.
• Astronauti boli v priebehu výstupov do kozmu identifikovaní podľa rozdielnych skafandrov. Zatiaľ čo Williamsov skafander bol biely, Mastracchio mal skafander s červenými pruhmi a Anderson skafandre s červenými lomenými pruhmi.
• Misiu STS-118 mal pôvodne absolvovať orbiter Columbia, pričom malo ísť o jeho prvý let k ISS. Plánovaná prestavba Columbie na orbiter schopný letu k stanici (ktorú Columbia ako jediný raketoplán zatiaľ neabsolvovala) sa však neuskutočnila, pretože Columbia bola zničená v závere misie STS-107. Jej náklad, časť nosníka ITS, napokon vyniesol na stanicu Endeavour.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému STS-118

• Fotografie raketoplánu Endeavour na štartovacej rampe
• STS-118 na oficiálnych stránkach NASA (po anglicky)
• STS-118 v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)
• STS-118 podrobne na stránkach Antonína Vítka (po česky)