Kozmodróm

Kozmodrómy sú obvykle umiestnené v dostatočnej vzdialenosti od obývaných miest a sú pomerne rozsiahle. Je to z dôvodu, aby sa predišlo stratám na životoch v prípade výbuchu nosnej rakety. Ďalšou požiadavkou je neobývané alebo aspoň riedko obývané územie v smere štartu, čo je obvykle východným smerom, aby nebolo obyvateľstvo ohrozené pádom prvého stupňa rakiet, rozličných nepotrebných častí rakiet či dokonca samotných rakiet v prípade havárie. Toto územie by optimálne malo patriť štátu, ktorému kozmodróm patrí, alebo by to mala byť plocha oceánu. Vypustené telesá zároveň musia byť dobre sledovateľné. Z tohto dôvodu je sektor vypúšťania rakiet lemovaný reťazou sledovacích staníc, ktoré nemusia byť len na pevnine, ale aj v oceáne na palube špeciálnych plavidiel. Kozmodróm by mal mať čo najširšie využitie, mal by byť schopný vypustiť čo najširšiu škálu rakiet v čo najväčšom množstve smerov.

Väčšina kozmodrómov je umiestnená, ak je to možné, čo najbližšie k rovníku, aby bolo v maximálnej možnej miere využiť zemskú rotáciu na začiatočnú rýchlosť rakety a tým ušetriť palivo. Kozmodrómy umiestnené ďalej od rovníka sa používajú na blízkopolárne dráhy, pri ktorých by počiatočná rotácia v smere Zeme bola skôr nevýhodou. Optimálne sú klimatické podmienky, ktoré neprinášajú veľké riziko poškodenia rakiet, respektíve, kozmodróm sa prispôsobuje klimatickým podmienkam daného miesta. Optimálne by bolo suché, stále, slnečné a bezveterné počasie. Ak rýchlosť vetra na kozmodróme prekročí hodnotu približne 70 km/h, raketa nesmie byť vypustená; ak rýchlosť vetra stúpne nad 90 km/h, prerušia sa predštartovné operácie a zariadenie sa musí zabezpečiť proti možným účinkom víchrice. Pri výbere polohy kozmodrómu je dôležité tiež to, aby sa nosné rakety a ďalšie telesá dali od výrobcov presúvať na kozmodróm s vynaložením čo najmenšieho množstva nákladov. Taktiež dodávky elektrickej energie a vody na kozmodróm musia byť čo najjednoduchšie. Výhodné je preto budovať kozmodrómy v blízkosti priemyselných stredísk. Terén, na ktorom kozmodróm stojí, musí byť schopný uniesť všetky zariadenia a nesmie mať častý výskyt zemetrasení.

Kozmodrómy pozostávajú zo základne a streleckého sektoru. Na základni sú umiestnené odpaľovacie rampy. Tie sa zvyčajne skladajú z vypúšťacieho stolu, kde je umiestnená raketa, pod raketou býva šachta pre odvod spalín a z boku býva veža, nesúca kábelové vedenie a potrubie dopravujúce pohonné látky do nádrže rakety. Druhá veža býva montážna, ktorá sa pred štartom odklápa či odvezie bokom. Z nej vstupujú kozmonauti do kozmickej lode na špici rakety. Na kozmodróme sú taktiež montážne haly a niekedy aj riadiace letová strediská. Súčasťou základne kozmodrómu býva tiež letisko, či plocha pre pristátie helikoptér, prípadne aj prístav. Pod tzv. pomocné zóny kozmodrómu spadajú napríklad sklady kvapalných pohonných hmôt, obytné priestory, výcvikové stredisko, riaditeľstvo a administratívne zložky kozmodrómu, zóny zabezpečujúce dodávku energie a zásobovanie, opravovne, meteorologické stredisko, vyhľadávací a záchranný komplex a iné.

Pri kozmodróme je uvedený rok vypustenia prvej rakety pre kozmonautiku, vybudované a prevádzkované boli často ďaleko skôr iba na vojenské účely. Kozmodrómy označené hviezdičkou (*) sú využívané aj pre pilotované kozmické lety.

• Bajkonur* – predtým ZSSR, teraz Kazachstan, od r. 1957
• Kapustin Jar – predtým ZSSR, teraz Rusko, od roku 1962
• Pleseck – predtým ZSSR, teraz Rusko, od roku 1966
• Svobodnyj – Rusko, malý kozmodróm využívaný od roku 1996 do roku 2007
• Jasnyj – Rusko, malý kozmodróm využívaný od roku 2006
• Kennedyho vesmírne stredisko* – USA
• Eastern Test Range, tiež Cape Canaveral Air Force Station – USA, od roku 1958
• Western Test Range, tiež Vandenberg Air Force Base – USA, od roku 1959
• Wallops Flight Facility – USA, ostrov Wallops, od roku 1961
• Kodiak Launch Complex – USA, ostrov Kodiak na Aljaške, malý kozmodróm využívaný od r. 2001
• Hammaguir – Alžírsko, malý kozmodróm prevádzkovaný Francúzskom v rokoch 1965 až 1967
• Guyanské kozmické centrum – Francúzska Guyana, od roku 1970
• Kagoshima Uchü Senta – Japonsko, od roku 1970
• Kozmické centrum Tanegašima, Japonsko, od roku 1975
• Shriharikota High Altitude Range – India, od roku 1980
• San Marco Equatorial Range – blízko Kene na plošine v mori prevádzkovaný Talianskom v rokoch 1967 – 1988
• Woomera Missile Range – Austrália, malý kozmodróm prevádzkovaný Spojeným kráľovstvom od roku 1967 do 1971
• Ťiou-čchüan* – najstarší čínsky kozmodróm prevádzkovaný od roku 1970
• Tchaj-jüan – Čína, od roku 1988
• Si-čchang – Čína, najvyššie položený kozmodróm sveta (1 830 m n. m.), prevádzkovaný od roku 1984
• Palmachim – Izrael, malý kozmodróm prevádzkovaný od r. 1988
• Semnan – Irán, od roku 2009
• Omelek – USA, Marshallove ostrovy, malý kozmodróm využívaný spoločnosťou SpaceX od roku 2008
• Sohae – Severná Kórea, po neúspešnom štarte v apríli 2012 nasledoval prvý úspešný kozmický štart v decembri toho istého roku
• Naro Space Center – Južná Kórea, po dvoch neúspešných štartoch (v rokoch 2009 a 2010) prvý úspešný štart v roku 2013
• Vostočnyj – Rusko, Amurská oblasť, prvý štart v máji 2016
• Wenčang – Čína, ostrov Chaj-nan, prevádzkovaný od júna 2016

Okrem týchto geograficky "pevne" umiestnených kozmodrómov sú pre vynášanie nákladu na obežnú dráhu v menšej miere využívané aj mobilné plávajúce plošiny, ponorky či lietadlá a tak sa miesta štartu nedajú pevne priradiť ku konkrétnemu miestu. Týmto spôsobom sú vypúšťané rakety:

• Pegasus – rakety americkej spoločnosti Orbital Science Corporation sú od roku 1990 vypúšťané z upravených lietadiel B-52 a Stargazer, ktoré štartujú z rôznych letísk po celom svete
• Štiľ – tieto nízkonákladové rakety štartujú z ruských ponoriek triedy Delta od roku 1998, miesta štartu sú zvyčajne v Barentsovom mori
• Zenit-3SL – rakety medzinárodnej spoločnosti Sea Launch štartujú z plávajúcej plošiny Odyssey od roku 1999, miesta štartu sa nachádzajú v rovníkových oblastiach Pacifiku

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kozmodróm