STS-101

STS-101 bola misia amerického raketoplánu Atlantis na Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Išlo o 98. let raketoplánu a 21. rokov raketoplánu Atlantis. Cieľom desaťdňovej misie bola doprava zásob na stanicu. Štart misie sa trikrát oneskoril kvôli silnému vetru v mieste štartu. Raketoplán uskutočnil 155 obletov Zeme. Uskutočnil sa jeden výstup do vesmíru.

STS-101
Znak misie
Údaje o misii
Názov misie: STS-101
COSPAR ID:2000-027A
Raketoplán:Atlantis
Posádka:7
Kozmodróm (rampa):Kennedyho vesmírne stredisko, Florida (39-A)
Štart: 19. máj 2000, 10:11 UTC
Pristátie: 29. máj 2000, 06:20 UTC, Kennedyho vesmírne stredisko, Florida
Trvanie: 9 dní, 21 hodín, 10 minút
Apogeum:341 km
Perigeum:332 km
Doba obehu:91 minút
Fotografia posádky

zľava sedia sedí Horowitz, Halsell, stoja Weberová, Williams, Usačov, Voss, Helmsová
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
STS-99 STS-106

Pozri aj Kozmonautický portál

Posádka

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Priebeh misie

Raketoplán sa s ISS spojil v nedeľu 21. mája 2000 o 04:31 UT. Ešte pred vstupom astronautov na palubu ISS 22. mája sa uskutočnil jeden výstup do vesmíru (EVA). Počas neho Voss a Williams pripevnili na povrch ISS americký manipulátor (žeriav) OTD. Ten bol totiž počas svojej pôvodnej inštalácie zaistený nedokonale. Astronauti tiež dokončili inštaláciu ruského manipulátora Strela na adaptéri medzi modulmi Unity a Zarja. Potom vymenili na module Unity jednu z dvoch antén ECOMM. Pre uľahčenie budúcich operácií mimo stanice pripevnili Voss a Williams na povrch ISS osem nových madiel.

Nasledujúci deň vstúpila posádka raketoplánu do ISS. Ako prví do stanice vstúpili Helmsová, Usačov a Voss, ktorí v nasledujúcom roku tvorili druhú základnú posádku ISS. Astronauti vymenili dve zo šiestich batérií, inštalovali nové potrubie, ktoré pomohlo zlepšiť cirkuláciu atmosféry. Tiež odobrali vzorky atmosféry na neskoršiu analýzu.

V ďalších dňoch astronauti prenášali náklad na ISS a vykonávali na stanici opravy. V module Zarja vymenili 4 batérie a požiarne hlásiče, pamäť v telemetrickom systéme (u ktorej končila záručná doba) a v neposlednom rade naplnili štyri plastové vaky (každý s objemom 45 litrov) vodou. Celkovo preniesli vyše 1 000 kg nákladu.

Poslednou úlohou misie STS 101 bolo zvýšenie dráhy komplexu ISS. K nemu došlo 25. mája 2000. Raketoplán pomocou motorčekov RCS "zdvihol" ISS o približne 40 km. Počas celkom 3 manévrov bola ISS navedená na novú obežnú dráhu vo výške 372 × 380 km. Nasledujúceho dňa sa Atlantis od ISS odpojil a po vykonaní inšpekčného obletu sa vydal na zostupnú dráhu k Zemi. Na dráhe 15 Kennedyho vesmírneho strediska pristál úspešne 29. mája 2000 v čase 8:20 SELČ.

Sklenený kokpit

Misia STS-101 bola prvá, kedy sa do vesmíru vypravil raketoplán so skleneným kokpitom.

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému STS-101

Externé odkazy

Zdroj
  • Malá encyklopédia kozmonautiky

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku STS-101 na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.