8. návštevná expedícia (ISS)

• Roberto Vittori (2), palubný inžinier 2, ESA

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

• Robert Thirsk, palubný inžinier 2, CSA

Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) bola od začiatku novembra 2000 trvalo osídlená ľuďmi. Základné posádky stanice boli do havárie Columbie striedané raketoplánmi, ako záchranné člny im slúžili lode Sojuz . Po prerušení letov raketoplánov v dôsledku havárie bola veľkosť základných posádok stanice znížená na dvoch kozmonautov, ktorých dopravu zabezpečovali Sojuzy. Tretie miesto v lodiach obsadzovali členovia návštevných posádok, po týždni sa vracajúci na Zem starým Sojuzom.

V máji 2001 sa ESA dohodla s Roskosmosom na pravidelnej účasti európskych astronautov v návštevných expedíciach. [1] K letu v apríli 2005 v Sojuze TMA-6 bol určený taliansky astronaut ESA Roberto Vittori, dohoda o lete bola podpísaná v októbri 2004 medzi Roskosmosom, ESA a oblasťou Lazio. Misia bola v decembri 2004 pomenovaná "Eneide".[2] Názov pripomínal dlhé putovanie Aineia, hrdinu Vergiliovho eposu Aeneis.[3] Vittori začal výcvik v Stredisku prípravy kozmonautov (CPK) vo Hviezdnom mestečku už v auguste 2004.

Sergej Krikaľov a John Phillips z Expedície 11 spolu s Vittorim odštartovali 15. apríla 2005 o 0:46 UTC z kozmodrómu Bajkonur v lodi Sojuz TMA-6; po dvoch dňoch samostatného letu sa 17. apríla o 2:20 UTC spojili so stanicou.[4]

Po spojení sa kozmonauti privítali so stálou posádkou ISS, vyložili náklad na stanicu a začali pokusy programu Eneide[5] (niektoré experimenty prebiehali už od začiatku marca, kedy zásobovacia loď Progress M-52 priviezla na ISS potrebné stroje. Časť vybavenia potrebného pre experimenty (31,1 z 68,3 kg prístrojov a materiálov) si priviezli kozmonauti sami, zvyšok dopravil na stanicu spomínaný Progress.[6]

Medzi lekársko-biologické experimenty programu Eneide patrilo štúdium vývoja neurónov v stave beztiaže u hmyzu (CRISP-2); štúdium vplyvu beztiaže na vyššie rastliny (AES): rast fazule v beztiaži (Beans); klíčenie vyšších rastlín v beztiaži (Seedlings); rast odrezkov viniča a správanie ich ramien výhonkov v beztiaži (Vino). Ďalej štúdium vplyvu radiácie a beztiaže na vývoj bunkovej kultúry thyroidných buniek u potkanov (FRTL5); štúdium vplyvu podmienok kozmického letu na lyofilizované kultúry mikroorganizmov a spór (MIS); štúdium vplyvu beztiaže na práceschopnosť horných končatín človeka (HPA); monitorovanie úlohy neurotrofinov na fyziopatologické prejavy stresu a ovplyvnenie nervového a imunitného systému človeka v podmienkach kozmického letu (NGF); sledovanie subjektívneho vnemu zvislej polohy tela v podmienkach mikrogravitácie (VSV); sledovanie súhry vnemov pohybu tela ortostatickým a zrakovým ústrojenstvom človeka (ETD-I); degustácia vzoriek pokrmov z oblasti Lazio v Taliansku (FTS); sledovanie adaptácie vestibulárneho aparátu človeka na podmienky mikrogravitácie (ILO-I) a konečne testovanie nových inteligentných snímačov pre sledovanie fyziologických funkcií tela človeka (HBM).[7]

Sojuz TMA-6 pripojený k modulu Pirs stanica ISS, 18. apríla 2005

Technologickými experimentami boli Eneide, registrácia navigačných údajov zo systému GPS a EGNOS (European Geostationary Navigation Overlay System) počas autonómneho letu Sojuzu TMA-6 a počas jeho letu v zostave ISS; Lazio, registrujúce kozmické žiarenie a študujúce súvislostí jeho intenzity so zábleskami v sklovci očí a vplyv rôznych tieniacich materiálov a tiež študujúci magnetického prostredia (program); EST, vyhodnocujúci funkčnosť rôznych komerčne dostupných elektronických súčiastok v podmienkach kozmického letu; E-Nose, skúšajúci prototyp elektronického zariadenia na detekciu pachov; SPQR, testujúci laserové zariadenie na lokalizáciu a zobrazenie ISS zo Zeme a ASIA sledujúci vplyv podmienok kozmického letu na dosku s elektronickými obvodmi.[7]

Vittori sa venoval aj vzdelávacím aktivitám. Bolo to štúdium molekulárnych mechanizmov regulujúcich fyziológiu osteoblastov v bunkovej kultúre ľudského tkaniva MG-63 v podmienkach mikrogravitácie v experimente BOP; obstaranie videozáznamu s demonštráciou elektrostatického priťahovanie makroskopických kryštálových alebo molekulárnych štruktúr v programe ESD a amatérske spojenie so žiakmi a študentmi na Zemi v programe ARISS-4.[7]

Celkom Vittori venoval vedeckému programu Eneide 39 hodín, s pokusmi pomohli aj Sergej Krikaľov (6 hodín a 50 minút) a Saližan Šaripov (3 hodiny a 40 minút).[6] Na Zem Vittori priviezol 15,1 kg materiálov s výsledkami experimentov.[6]

Po týždennom pobyte na ISS sa 24. apríla 2005 o 18:42 UTC Vittori s vracajúca sa posádka Expedície 10 v Sojuze TMA-5 odpútali od stanice a toho istého dňa o 22:07 UTC pristáli v severnom Kazachstane, neďaleko od Arkalyku.[8]