13. návštevná expedícia (ISS)

• Šejk Muszafar Šukor Al-Masri (1), účastník kozmického letu, ANGKASA

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

• Faiz bin Chálid, ANGKASA

Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) bola od začiatku novembra 2000 trvalo osídlená ľuďmi. Základné posádky stanice boli do havárie Columbie striedané raketoplánmi, ako záchranné člny im slúžili lode Sojuz . Po prerušení letov raketoplánov v dôsledku havárie bola veľkosť základných posádok stanice znížená na dvoch kozmonautov, ktorých dopravu zabezpečovali Sojuzy. Tretie miesto v lodiach obsadzovali členovia návštevných posádok, po týždni sa vracajúci na Zem starým Sojuzom.

Miesto v Sojuze TMA-11 štartujúceho v októbri 2007 obsadil Šejk Muszafar Šukor Al-Masri, kozmonaut malajzijskej vesmírnej agentúry ANGKASA. Prvýkrát dostala Malajzia ponuku na kozmický let v Sojuze v roku 1987, vtedy ešte na kozmickú stanicu Mir. Zo sovietskeho návrhu nakoniec nič nebolo. Po mnohých rokoch bolo počas návštevy ruského prezidenta Putina v Malajzii v auguste 2003 oznámené dosiahnutie dohody o lete Malajčana v Sojuze na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) a začatie procesu výberu malajského kozmonauta . Dňa 4. septembra predseda vlády Malajzie oznámil mená dvoch víťazov výberu - boli nimi lekári Šejch Muszafar Šukor Al-Masri a Faiz bin Chálid.[1] V októbri 2006 obaja začali prípravu v Stredisku prípravy kozmonautov (CPK) v Hviezdnom mestečku. Šejk Muszafar Šukor v júni 2007 absolvoval aj stáž v Johnsonovom vesmírnom stredisku v Houstone.[2]

Jurij Malenčenko a Peggy Whitsonová z Expedície 16 spolu so Šejchom Muszafarom Šukorom odštartovali 10. októbra 2007 o 13:23 UTC z kozmodrómu Bajkonur v lodi Sojuz TMA-11; po dvoch dňoch samostatného letu sa 12. októbra o 14:50 UTC spojili so stanicou.[3][4]

Sojuz TMA-11 približujúci sa k Medzinárodnej vesmírnej stanici

Po spojení sa kozmonauti privítali s posádkou ISS, vyložili náklad na stanicu a začali plánovanú činnosť. Šejk Muszafar Šukor sa venoval experimentom vybraným agentúrou ANGKASA, tri z nich boli pripravené v spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA).

Trojica pokusov pripravená spoločne s ESA boli experiment ETD-M (skúmanie vplyvu mikrogravitácie na koordináciu pohybov očí a hlavy); ILO-M (skúmanie adaptácie vestibulárneho systému na zmeny gravitácie) a Muscle (štúdium atrofie vnútorných svalov ľudského tela v beztiažovom stave).[5]

ANGKASA pripravila pre svojho kozmonauta experimenty FIS - zhodnotenie kvality a chuti malajských potravín v kozme; CIS - skúmanie vplyvu prostredia kozmického letu na morfológiu a genetický aparát eukariotných buniek, na funkčnosť buniek endotelu a na bunky kostného tkaniva; MIS - skúmanie vplyvu mikrogravitácie na rast a mutácie baktérií E. Cloacae a Acinetobacter baumannii; PCS - skúmanie špecifík kryštalizácie bielkovinových proteínov v podmienkach mikrogravitácie a TOP - predvedenie zvláštností pohybu v stave beztiaže pre študentov malajských škôl.[5]

Experimenty zabrali malajskému kozmonautovi 18 hodín, 5 hodín a 30 minút im venoval aj Jurij Malenčenko; vyžiadali si dodávku 8,3 kg vybavenia na stanici a návrat na Zem 6,1 kg materiálu s výsledkami.[5]

Po týždennom pobyte na ISS sa 21. októbra 2007 o 7:14 UTC Malajčan a vracajúca sa posádka Expedície 15 v Sojuze TMA-10 odpútali od stanice a v ten istý deň o 10:36 UTC pristáli v severnom Kazachstane, 10 km od osady Tolybaj,[3] 346 km ďaleko od plánovaného miesta pristátia.[6]