15. návštevná expedícia (ISS)

• Richard Garriott (1), účastník kozmického letu, súkromník

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

• Nik Halik, súkromník

Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) bola od začiatku novembra 2000 trvalo osídlená ľuďmi. Základné posádky stanice boli do havárie Columbie striedané raketoplánmi, ako záchranné člny im slúžili lode Sojuz . Po prerušení letov raketoplánov v dôsledku havárie bola veľkosť základných posádok stanice znížená na dvoch kozmonautov, ktorých dopravu zabezpečovali Sojuzy. Tretie miesto v lodiach obsadzovali členovia návštevných posádok, po týždni sa vracajúci na Zem starým Sojuzom.

Miesto v Sojuze TMA-13 štartujúceho v októbri 2008 obsadil americký podnikateľ a producent počítačových hier Richard Garriott, syn astronauta NASA Owena Garriotta. Prvé správy o jeho pripravovanom lete do vesmíru zverejnila spoločnosť Space Adventures v septembri 2007, keď už mal za sebou prvé lekárske prehliadky. Vtedy na miesto v Sojuze TMA-13 kandidoval aj ruský politík Vladimir Gruzdev, ale jeho let bol ešte na jeseň 2007 odsunutý na neskôr a nakoniec zrušený.[1]

V januári 2008 Garriott začal výcvik vo Stredisku prípravy kozmonautov (CPK) v Hviezdnom mestečku. Za cestu zaplatil 30 miliónov dolárov.[1]

Náhradníkom Garriotta sa stal austrálsky multimilionár a investor Nik Halik. Informácie o jeho zaradení do záložnej posádky Sojuzu TMA-13 priniesla austrálska tlač koncom roka 2007, oficiálne bol do posádky zaradený v januári 2008, keď spoločne s Garriottom začal prípravu. Za výcvik a úlohu náhradníka zaplatil 3 milióny dolárov.[2]

Jurij Lončakov a Michael Fincke z Expedície 18 spoločne s Richardom Garriottom odštartovali 12. októbra 2008 o 7:02 UTC z kozmodrómu Bajkonur v lodi Sojuz TMA-13; po dvoch dňoch samostatného letu sa 14. októbra o 8:26 UTC spojili so stanicou.[3][4]

Inštalácia nosnej rakety Sojuz-FG so Sojuzom TMA-13 na štartovej rampe. 10. októbra 2008

Po spojení sa kozmonauti privítali s posádkou ISS, vyložili náklad na stanicu a začali plánovanú činnosť. Garriott mal na programe deväť experimentov, z toho dva pre Európsku vesmírnu agentúru (ESA) a tri pre NASA.

Dvojica pokusov pripravená spoločne s ESA boli experimenty ILO-G (skúmanie adaptácie vestibulárneho systému kozmonautov na stav beztiaže) a Muscle-G (štúdium atrofie vnútorných svalov ľudského tela v beztiažovom stave).[5]

Na americkom segmente stanice Garriott vykonával hodnotenie kvality videnie v podmienkach kozmického letu v experimente CORNEA-G, sledovanie imunitného systému v experimente IMMUNO-G a sledovanie pohybov kozmonauta v spánku v experimente SLEEP-G.[5]

Ďalej sa venoval experimentu PCG (porovnanie procesov kryštalizácie bielkovín na obežnej dráhe a na Zemi), demonštroval platnosť zákona zachovania energie v experimente DHL-G, namaľoval obraz v experimente Picture a pohovoril so študentmi škôl v Spojených štátoch, Spojenom kráľovstve a Malajzii.[5]

Experimenty zabrali americkému turistovi 33 hodín, 5 hodinami práce pomohli aj ruskí kozmonauti; vyžiadali si dodávku 16,78 kg vybavenia na stanicu a návrat na Zem 5,51 kg materiálu s výsledkami.[5]

Po týždennom pobyte na ISS sa 24. októbra 2008 o 0:16 UTC Garriott a vracajúca sa posádka Expedície 17 v Sojuze TMA-12 odpútali od stanice a v ten istý deň o 3:37 UTC pristáli v severnom Kazachstane, 89 km severne od Arkalyku.[3][6]