STS-61

• Gregory J. Harbaugh – letový špecialista 1/3/4/5

Hubblov vesmírny ďalekohľad je kozmický ďalekohľad vynesený na obežnú dráhu pri misii STS-31. 51 dní po jeho vynesení, 20. mája 1990, sa začalo prvé skúšobné pozorovanie. Tento deň mal vstúpiť do dejín ako začiatok éry kozmickej astronómie. Cieľom prvého pozorovania sa stala otvorená hviezdokopa NGC 3532. Keď sa však na monitoroch vykreslil prvý obraz objektu, bol pomerne neostrý. Operátori sa snažili obraz zaostriť posúvaním sekundárneho zrkadla pozdĺž optickej osi. Ostával však naďalej neostrý. Napriek tomu, že išlo stále o lepšiu snímku, než akú by vtedy dokázali urobiť pozemské ďalekohľady, prvé pozorovanie prinieslo veľké sklamanie.

Na príčinu neostrosti obrazu sa prišlo pri skúškach optickej sústavy. Ďalekohľad trpel guľovou chybou, bežnou vadou guľových zrkadiel reflektorov. Hlavné zrkadlo malo odchýlku od plánovaného tvaru 2 mikrometre. Chybu spôsobila firma Perkin-Elmer, ktorá testovala primárne a sekundárne zrkadlo iba oddelene a každé s trochu inými parametrami.

Vedecká komisia ďalekohľadu dala niekoľko návrhov, ako postupovať ďalej. Jedným z riešení by bolo s ďalekohľadom nič nerobiť, lebo časť jeho pozorovacieho programu sa dala realizovať aj s chybou. Ďalšia možnosť bola zachytenie ďalekohľadu raketoplánom a jeho doprava na Zem, kde by sa dobrúsila optická plocha. Náklady na takéto riešenie by však boli príliš vysoké. Nakoniec vyhral variant opravy ďalekohľadu priamo na obežnej dráhe, a to umiestnením korektora COSTAR (Corrective Optics Space Telescope Axial Replacement), ktorý sa na ďalekohľad založí. Išlo o súbor malých, presne vybrúsených zrkadiel, ktorý fungoval na princípe okuliarov a pomáhal ďalekohľadu zaostrovať. Na rozdiel od okuliarov pre človeka však pre tento účel nemohli byť použité sklenené šošovky, lebo pohlcujú ultrafialové žiarenie, v ktorom ďalekohľad tiež pozoruje. Modul COSTAR mal rozmery telefónnej búdky a vážil 290 kg.

Ďalšími cieľmi misie bolo inštalovanie novej kamery WFPC2 a výmena panelov slnečných batérií, pretože tie pôvodné kmitali pri každom vstupe teleskopu do zemského tieňa a výstupe z neho.

Štvrtý deň letu vystúpili do priestoru Hoffman a Musgrave. Ich úlohou bolo vymeniť tri chybné gyroskopy vrátane ich riadiacej elektroniky. Ak by bol vypadol ešte jeden z troch zostávajúcich funkčných gyroskopov, ďalekohľad by už nebol schopný vedeckých pozorovaní. Výmena gyroskopov išla pomerne hladko, až na záver, keď došlo k problému s uzavretím dvierok krytu, ktoré boli pokrivené teplom. Až keď sa Musgrave pripútal k ďalekohľadu, aby mohol vyvinúť väčšiu silu, a pomohol mu aj Hoffman, sa podarilo zaistiť dvierka na všetky štyri závorky. Celý výstup trval 7 hodín 54 minút oproti plánovaným 4-6 hodinám.

Hubblov vesmírny ďalekohľad po inštalácii nových solárnych panelov počas druhého výstupu

Druhý výstup absolvovali Thorntonová a Akers. Išlo o výmenu solárnych panelov, pričom prvá solárna plachta musela byť vypustená do priestoru, pretože ju nebolo možné zvinúť do púzdra. Druhú sa však podarilo bez problémov zrolovať do puzdra a dopraviť na Zem na analýzu, ako sa na paneli podpísali roky vystavenia kozmickému prostrediu. Upevnenie nových panelov prebehlo bez problémov. Oproti starým panelom mali nové tri vylepšenia. Astronauti sa vrátili po 6-tich hodinách a 36 minútach.

Tretí výstup absolvovali znova Musgrave a Hoffman. Išlo o výmenu starej širokouhlej planetárnej kamery WF/PC za modernejší model WF/PC-2. T Tá mala v sebe už zabudovanú korekčnú optiku. Kameru na správne miesto nasmeroval Hoffman za pomoci Musgravea. Pracovali len pri prelete Endeavouru zemským tieňom, aby silné slnečné žiarenie nepoškodilo citlivé detektory kamery. Stará kamera bola uložená do nákladového priestoru raketoplánu. O 35 minút po skončení montáže začalo stredisko STOCC kameru oživovať a testovať.

Ďalšou úlohou bola inštalácia dvoch magnetometrov, ktoré slúžili na hrubú orientáciu raketoplánu v priestore. Tento výstup trval 6 hodín 48 minút.

Prenos aparatúry COSTAR k ďalekohľadu počas štvrtého výstupu

Štvrtý výstup absolvovali Thorntonová a Akers. Išlo o vymontovanie fotometra HSP, oprava palubného počítača DF-224 a najmä o nasadenie korektora COSTAR. Výstup prebehol bez problémov. COSTAR vsunula dvojica astronautov do ďalekohľadu po koľajniciach na miesto, kde sa predtým nachádzal fotometer HSP. Nasledovala výmena koprocesora v palubnom počítači, ale s funkciou počítača neboli odborníci spokojní ani potom. Celý výstup trval 6 hodín 51 minút. Tom Akers prekonal rekord v dĺžke celkového času stráveného v otvorenom priestore. Tento rekord doteraz držal Eugene Cernan svojím pobytom na Mesiaci.

Hoffman a Musgrave počas piateho výstupu

Piaty výstup absolvovali opäť Musgrave a Hoffman. Úlohou bolo vymeniť elektroniku slnečných panelov. Hoffmanovi z rúk vykĺzli tri skrutky, ale podarilo sa ich zachytiť. Nasledovala inštalácia záložných zdrojov elektrickej energie pre spektrometer s vysokou rozlišovacou schopnosťou a umiestnenie náhradných krytov pre magnetometre. Tieto kryty na žiadosť astronómov vyrobili priamo na palube raketoplánu Bowersox a Nicollier. Potom astronauti asistovali vyklápaniu solárnych panelov HST. Výstup trval 7 hodín 21 minút.

Riadiaci počítač ďalekohľadu na podarilo priviesť k správnej funkcii, takže šiesty výstup do kozmu nebol potrebný.

Počas deviateho dňa letu STOCC pripravovalo ďalekohľad na odpojenie tým, že palubným počítačom zadalo navigačné údaje, aktivovalo samostatné stabilizačné gyroskopy a magnetické cievky. Potom Nicollier uchopil ďalekohľad manipulátorom a ostatní členovia posádky na diaľku odpojili ďalekohľad od káblov, ktoré ho spájali s raketoplánom. Následne došlo k uvoľneniu zámkov medzi ďalekohľadom a montážnou plošinou. Napokon Nicollier zdvihol teleskop nad trup nákladového priestoru. Po otvorení krytu tubusu sa ďalekohľad vydal na vlastnú obežnú dráhu.

Desiaty a jedenásty deň letu znamenal odpočinok predovšetkým pre letových špecialistov.