STS-131

STS-131 bola misia amerického raketoplánu Discovery. Cieľom letu bolo doplnenie zásob a vybavenia Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Pri tejto misii v raketopláne letela do vesmíru naposledy sedemčlenná posádka. Pri ostatných misiách raketoplánov až do ukončenia programu bude počet astronautov na palube nižší, aby sa zvýšila nosnosť stroja.[2]

STS-131
Znak misie
Údaje o misii
Názov misie: STS-131
COSPAR ID:2010-012A
Raketoplán:Discovery
Posádka:7
Kozmodróm (rampa):Kennedyho vesmírne stredisko (39-A)
Štart: 5. apríl 2010
Pristátie: 20. apríl 2010
Trvanie: 15 dní 2 hodiny
47 minút 11 sekúnd
Počet obehov:238
Inklinácia:51,6°
Hmotnosť:2 051 031 kg (pri štarte)
102 039 (pri pristátí)[1]
Fotografia posádky

Predný rad: James Dutton (vľavo) Alan Poindexter (vpravo), Zadný rad (ľ-p): Rick Mastracchio, Stephanie Wilson, Dorothy Metcalf-Lindenburger, Naoko Yamazaki (JAXA) a Clayton Anderson
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
STS-130 STS-132

Pozri aj Kozmonautický portál

Náklad pre stanicu bol umiestnený v talianskom kontajneri MPLM Leonardo. Pri návrate na Zem boli v tomto kontajneri umiestnené výsledky experimentov, nepotrebné vybavenie a odpad zo stanice.[3] Okrem toho niesol Discovery na palube množstvo vedeckých experimentov, najväčšie množstvo experimentov od poslednej vedeckej misie raketoplánu STS-107.[2] V priebehu misie prebehli 3 výstupy do otvoreného vesmíru, pričom všetky absolvovali astronauti Richard Mastracchio a Clayton Anderson.

Posádka
  • Alan Poindexter (2) – veliteľ[4]
  • James Dutton (1) – pilot
  • Richard Mastracchio (3) – prvý letový špecialista
  • Dorothy M. Metcalf-Lindenburgerová (1) – druhý letový špecialista
  • Stephanie Wilsonová (3) – tretí letový špecialista
  • Naoko Jamazakiová (1) – štvrtý letový špecialista (JAXA)
  • Clayton Anderson (2) – letový specialista

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Priebeh letu
Vzlet raketoplánu Discovery

Odpočítavanie (countdown) pre štart sa začalo 2. apríla 2010.[5] Štart prebehol po bezproblémovom priebehu odpočítavania 5. apríl 2010. Zážih motorov SRB (Solid Rocket Booster) a tým aj vlastný okamih štartu nastal v čase 10:21:25 UT.[5] V čase 10:23:30 UT boli odhodené motory SRB, v čase 10:30 UT potom vypojené motory SSME (Space Shuttle Main Engines). Raketoplán sa dostal na obežnú dráhu 130-sekundovým manévrom motorov OMS (Orbital Maneuvering System). Nasledovalo otvorenie dverí do nákladového priestoru a vyklopenie antény pre komunikáciu v pásme Ku. Anténu sa však nepodarilo spustiť. Napriek tomu misia pokračuje. Základné údaje sa prenášali inými kanálmi, pri približovaní k ISS použila posádka iné prostriedky navigácia a veľkoobjemové údaje sa odvysielali na Zem až po pripojení k ISS. [5]

Druhý deň po štarte sa raketoplán postupne približoval k ISS a prebehla bežná kontrola tepelného štítu prístrojmi na predlžovacej tyči manipulačného ramena raketoplánu. Prebehla i kontrola skafandrov EMU (Extravehicular Mobility Unit) a vysunutie spojovacieho uzlu so stanicou do polohy pre spojenie. 7. apríla zhruba o 07:12 UT Discovery aj stanica vyrovnali svoje rýchlosti vo vzdialenosti asi 75 metrov. K stanici, presnejšie k jej uzlu PMA-2 sa raketoplán pripojil v čase 07:44 UT. Prielezy medzi oboma telesami sa otvorili po dokončení pevného spojenia, kontrole jeho hermetickosti a napustenia atmosféry, v čase 09:11 UT. Riadenie stabilizácie a orientácie celého komplexu prevzal americký segment stanice. Po zvyšok dňa sa posádka venovala prenášaniu nákladu, vrátane nádrže s vodou vyrobenou palivovými článkami raketoplánu.

Počas štvrtého letového dňa (8. apríla) vyzdvihol staničný manipulátor z nákladového priestoru raketoplánu modul Leonardo a pripojil ho k stanici, presnejšie k spojovaciemu uzlu jej modulu Harmony. Zároveň prebiehali prípravy na prvý výstup do kozmu (EVA-1) vrátane dýchania kyslíka z masiek dvojicou astronautov, ktorá sa chystala do kozmu vystúpiť - Mastracchiom a Andersonom. Prvý výstup sa začal 9. apríla v čase 05:31 UT. Astronauti vystúpili z prechodovej komory Quest. Náplňou výstupu bola príprava výmeny nádrže ATA na ITS-S1, zloženie experimentu MPAC/SEED z japonskej externej plošiny JEM-EF a výmena pokazeného gyroskopu RGA na ITS-S0. Výstup sa skončil v čase 13:58 SELČ a trval 6 hodín a 27 minút. Jeho ciele boli splnené.

Referencie
  1. NASA. STS-131 press kit [online]. NASA, [cit. 2010-03-26]. Dostupné online.
  2. PŘIBYL, Tomáš. Raketoplány: sbohem a šáteček. Kozmos, 2010, roč. XLI, čís. 2, s. 25-26.
  3. http://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/sts/sts-131/exp.htm
  4. NASA Assigns Astronaut Crews for Future Space Shuttle Missions [online]. NASA. Dostupné online. (anglicky)
  5. http://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/sts/sts-131/index.htm

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.