STS-133

28. februára začali Drew a Bowen, čiže dvojica astronautov pripravujúca sa na výstup do otvoreného vesmíru, dýchanie kyslíka z kyslíkových masiek. Výstup sa začal oficiálne v čase 15:46 UT. Začiatok výstupu ohraničuje prepojenie skafandrov na vlastné zdroje energie. Dvojica najprv úspešne inštalovala záložný napájací kábel medzi modulmi Unity a Tranquility. Potom sa rozdelili a začali pracovať na premiestnení chybného modulu čerpadla amoniaku. Za týmto účelom si Bowen pripevnil nohy o podnožku na konci staničného manipulátoru. Manipulátor ovládali astronauti na ISS. Keď dopravili Bowena k chybnému čerpadlu, došlo k výpadku ovládania manipulátoru a posádka musela prejsť na záložné ovládanie z iného modulu. V čase okolo 18:05 UT sa staničný manipulátor zase pohol a nefunkčné čerpadlo sa úspešne podarilo presunúť na skladovú plošinu ESP-2. Tam Bowen zasunul čerpadlo do tepelného a protemeteortického krytu. Medzitým sa podarilo opraviť aj ovládanie staničného manipulátoru z jeho pôvodnej pozície (v module Cupola), ale posádka pokračovala v ovládaní manipulátoru z náhradného stanoviska.

Kým Bowen dokončoval práce na čerpadle, Drew zatiaľ prenášal náradie pre pokračovanie výstupu. Potom Bowen zostúpil z podložky na konci manipulátoru a Drew si v prechodovej komore doplnil zásobu kyslíka. Následne sa obaja astronauti presunuli k priehradkovej konštrukcii ITS-S3, kde premiestnili stojan jednej externej kamery tak, aby kamera nebola príliš blízko novonainštalovanej plošiny ELC-4. Skúšky kamery v novej polohe prebehli úspešne. Napokon dvojica začala inštalovať koncové zarážky na koľajniciach vedúcich po povrchu nosníku ITS-S3. Po skončení tejto poslednej pracovnej úlohy sa Drew ešte venoval japonskému propagačnému experimentu: "Naplnil" kovovú termosku, ktorá bude neskôr dopravená na Zem, kozmickým vákuom. Potom sa obaja astronauti vrátili do komory Quest. Zahájením napúšťania jej atmosféry (v čase 22:20 UT) sa výstup s celkovou dĺžkou trvania 6 hodín 34 minút skončil.

Po zvyšok dňa pokračovali obojsmerné prenosy nákladu medzi oboma strojmi. Tím manažérov oznámil, že misia raketoplánu sa predlžuje o jeden deň oproti pôvodnému plánu. Discovery teda zostane v spojení s ISS až do 6. marca a pristane 8. marca.

1. marca prebiehalo ošetrovanie skafandrov po ukončenom výstupe a ich príprava na ďalší výstup (dobíjanie batérií, dopĺňanie vody do klimatizačného systému skafandrov), premiestnenie modulu Leonardo na modul Unity, mikrogravitačné merania.

Zvažovalo sa snímkovanie komplexu stanice s pripojeným raketoplánom z transportnej lode Sojuz TMA-M, ktorá by za týmto účelom od stanice odletela a potom sa k nej vrátila. Niečo podobné sa uskutočnilo v roku 1995, kedy dočasne oddelená loď Sojuz TM-21 fotografovala raketoplán Atlantis počas jeho odpájnia od ruskej kozmickej stanice Mir. Vtedajší experiment však takmer skončil katastrofou – keď stanica ostala bez posádky, jej hlavný počítač zlyhal a spolu s ním aj stabilizačný a orientačný systém. Rusko oznámilo, že snímkovanie ISS s pripojeným raketoplánom Discovery sa neuskutoční.

2. marca sa otvorili prielezy medzi Unity a Leonarom. Posádka zároveň začala študovať plán pre druhý výstup. Pokračovali tiež aktívne prípravy na výstup: zníženie tlaku v komore Quest, dýchanie kyslíka z masiek vystupujúcou dvojicou Drew a Bowen. Okolo 12:40 UT si zmienená dvojica začala obliekať skafandre. Kvôli problémom s netesnosťou Bowenovho skafandra sa prípravy na výstup predĺžili. Po výmene tesniaceho prúžku v klimatizačnej jednotke skafandra už kontrola hermetickosti Bowenovho skafandra dopadla dobre.

Bowen na podložke APFR na konci manipulátoru SSRMS

Drew a Bowen začali druhý výstup 2. marca v čase 15:42 UT. Drewova prvá úloha bolo vypustenie zvyšku amoniaku z nefunkčného čerpadla PM ORU (Pump Module Orbital Replacement Unit). Okolo 16:22 UT bol amoniak vypustený a Drew odmontoval odvetrávacie zariadenie, ktoré odložil na plošinu ESP-2. Bowen si medzitým pripravil podložku na nohy APFR na konci manipulátoru SSRMS a potom na ňu nastúpil. Následne demontoval plošinku LWAPA z nosníku na vonkajšej strane modulu Columbus. Barratt a Kelly ovládajúci staničný manipulátor potom presunuli Bowena s plošinkou LWAPA do nákladového priestoru raketoplánu. V nákladovom priestore bola plošinka upevnená a pripravená na prepravu na Zem. Drew zatiaľ úspešne opravil slnečnú clonu na objektíve televíznej kamery na nosníku ITS-S1. Po skončení tejto činnosti sa premiestnil na jeden vozík CETA (Crew and Equipment Transfer Aid), na ktorý nainštaloval reflektor. Potom sa nakrátko vrátil do prechodovej komory, kde si doplnil zásoby kyslíka a pokračoval v montáži kamery aj na druhý vozík CETA. Bowen medzičasom odstraňoval už nepotrebnú tepelnú ochrannú obšívku na robotickom adaptéri "Dextre" (SPDM = Special Purpose Dexterous Manipulator). Následne zostúpil zo staničného manipulátoru, odmontoval z neho podložku na nohy a upevnil ju na hornú stranu modulu Columbus pre budúce použitie. Jeho kolega zatiaľ prepojil konektory prívodu prúdu do vozíka CETA, potom upravil tepelnú ochranu na priehradkovej konštrukcii ITS-P1. Pokúsil sa tiež upevniť držiak na staničný radiátor vonkajšieho termoregulačného systému. Mal však problém s veľkým odporom skrutiek. Napokon sa mu však skrutky oboch držiakov na nosníku P1 podarilo utiahnuť. Bowen v tom čase dával kryty na objektívy kamier na rôznych častiach povrchu stanice. Okolo 20:57 UT sa na prilbe Drewovho skafandru pokazilo osvetlenie, kvôli čomu už nemohol v tieni Zeme pracovať. V dôsledku toho bolo rozhodnuté výstup čo najrýchlejšie ukončiť. Drew sa vrátil do prechodovej komory, kam odniesol aj svoje vybavenie. O niečo neskôr ho nasledoval Bowen. Výstup skončil v čase 21:56 UT a trval 6 hodín a 14 minút.

Nasledujúceho dňa, 3. marca, pokračovali práce po ukončení výstupu (fotodokumentácia skafandrov a vybavenia). Tím manažérov na Zemi zatiaľ rozhodol o predĺžení misie raketoplánu o jeden deň. Pokračovalo prenášanie nákladu a raketoplán zážihom motorov trvajúcim necelú polhodinu zväčšil výšku, v ktorej stanica obieha okolo Zeme. Obe posádky tiež hovorili s americkým prezidentom Barackom Obamom. V druhej polovici dňa mali tiež trochu osobného voľna. 4. marca prebiehalo hlavne dopĺňanie dusíka a kyslíka do atmosféry stanice zo zásob raketoplánu Discovery a príprava vnútorných priestorov modulu Leonardo na prevádzku. Podobne prebiehal aj 5. marec, kedy navyše došlo k naplneniu troch nádržiek vodou vznikajúcou ako produkt vodíkovo-kyslíkových nádrží raketoplánu a ich prenesenie na palubu stanice.

6. marca došlo k rozlúčeniu posádok a hermetickému uzavretiu prielezov medzi raketoplánom a stanicou, ale obe telesá zostali až do konca dňa spojené. Tomuto predchádzalo prenesenie skafandrov pre výstup do otvoreného vesmíru a náradia z modulu Quest na palubu raketoplánu, prenášanie nákladu určeného na prepravu na Zem na palubu raketoplánu, príprava a kontrola navigačného vybavenia pre let v blízkosti stanice, demontáž systému na prečerpávanie kyslíku z raketoplánu na stanicu a tiež krátke osobné voľno posádky. Prielezy sa uzavreli v čase 21:11 UT a skontrolovala sa ich hermetickosť.

7. marca v čase 11:59 UT bolo začaté odomykanie zámkov spájajúcich raketoplán so stanicou. O minútu neskôr sa raketoplán od stanice oddelil. Boe začal inšpekčný oblet stanice vo vzdialenosti zhruba 160 metrov od nej. Medzi jednou a druhou hodinou popoludní stroj vykonal postupne dva úhybné manévre, ktorými sa od stanice vzdialil. Nasledovala opäť kontrola tepelného štítu prístrojmi OBSS na konci manipulátora raketoplánu.

Discovery po finálnom dosadnutí na dráhu. V pozadí je dobre viditeľná hala VAB.

Nasledujúceho dňa (8. marca) prebiehali prípravy na pristátie zahŕňajúce kontrolu riadiaceho systému raketoplánu, nácvik pristávacieho manévru pilotmi, upratovanie vnútorných priestorov raketoplánu, previerka spojenia s Kennedyho strediskom v pásme UHF a videokonferencie.

9. marca krátko pred poludním boli začaté vlastné prípravy na pristátie. Tie zahŕňali uzavretie dverí do nákladového priestoru raketoplánu a ich uzamknutie. Brzdiaci manéver motormi OMS trval 147 sekúnd a rýchlosť stroja vďaka nemu poklesla o 84,1 m/s. Manéver prebehol hneď v prvom plánovanom termíne. Brzdenie vo vrchných vrstvách atmosféry prebiehalo nad Tichým oceánom, neskôr stroj preletel nad Strednou Amerikou. V čase 16:57:17 UT dosadli na pristávaciu dráhu 15 hlavné kolesá podvozku Discovery a o jedenásť sekúnd na to predné koleso. O 16:58:14 UT sa stroj definitívne zastavil.