Obežná dráha

Aby bola obežná dráha telesa presne určená, je potrebné poznať všetky elementy dráhy: veľká polos, excentricita – výstrednosť dráhy, sklon dráhy, dĺžka výstupného uzla, argument šírky pericentra (pri obežniciach Slnka sa nazýva argument perihélia) a okamih prechodu telesa pericentrom (stredná anomália). Dva z nich definujú polohu obežnej roviny, ďalšie dva určujú elipsu, piaty určuje orientáciu elipsy v obežnej rovine a šiesty je čas, kedy teleso prešlo najbližším bodom k centrálnemu telesu na svojej dráhe. Ak sú tieto veličiny známe, možno vypočítať polohu telesa v ľubovoľnom čase – minulom aj budúcom.

• 

  Kuželosečky opisujú možné orbity (žlté - kruhová, eliptická a hyperbolická) malých objektov okolo Zeme. Projekcia týchto dráh na gravitačný potenciál Zeme (modrá) umožňuje stanoviť orbitálnu energiu v každom bode priestoru.
  Podľa tvaru krivky
  • kruhová dráha
  • eliptická dráha
  • parabolická dráha
  • hyperbolická dráha

obeh dvoch zložiek dvojhviezdy okolo spoločného ťažiska

Obežná dráha telesa má tvar kužeľosečky. Teleso obiehajúce centrálne teleso po eliptickej dráhe (v slnečnej sústave ide o najčastejší prípad) sa po zanedbaní gravitačného vplyvu iných telies riadi Keplerovými zákonmi. To znamená, že centrálne teleso nie je v strede, ale v jednom z ohnísk jeho eliptickej dráhy. Ak sa obiehajúce teleso dostáva do najbližšieho bodu svojej obežnej dráhy nazývaného všeobecne pericentrum, zrýchľuje. Naopak v najvzdialenejšom bode dráhy, v apocentre spomaľuje. Teleso obiehajúce po ideálnej kružnici sa pohybuje konštantnou rýchlosťou, ak naň nepôsobia iné vplyvy. Teleso pohybujúce sa po dráhe v tvare paraboly alebo hyperboly prejde pericentrom iba raz. Potom sa bude navždy nenávratne vzďaľovať od centrálneho telesa (ak naň nepôsobia vonkajšie vplyvy). Takýmito telesami sú napríklad niektoré neperiodické kométy.

Vzdialenejšie obiehajúce telesá sa pohybujú oveľa menšími rýchlosťami ako bližšie obiehajúce, preto im jeden obeh trvá dlhšie (okrem toho, že sa pohybujú po oveľa dlhšej dráhe ako bližšie obiehajúce).

• Podľa roviny
  • rovníková dráha – dráha umiestnená nad rovníkom centrálneho telesa
  • polárna dráha – dráha prechádzajúca ponad geografické póly centrálneho telesa
• Podľa smeru obehu
  • prográdna dráha – nazývaná tiež priama dráha – dráha, po ktorej sa obiehajúce teleso pohybuje v smere rotácie obiehaného telesa.
  • retrográdna dráha – opak prográdnej dráhy
• Podľa polohy voči centrálnemu telesu
  • parkovacia dráha
  • geostacionárna dráha – špeciálny typ rovníkovej dráhy, pričom je obežná rýchlosť telesa rovná rýchlosti rotácie centrálneho telesa. Obiehajúce teleso tak zostáva nehybne "zavesené" nad určitým bodom centrálneho telesa.

Existuje množstvo porúch v pohybe kozmických telies. Jeden z najzávažnejších faktorov, ktoré ovplyvňujú napríklad obeh umelých družíc okolo Zeme je odpor prostredia. Zemská atmosféra siaha až do výšok niekoľko tisíc kilometrov nad zemským povrchom, oveľa vyššie, ako sú položené najvyššie dráhy družíc. Hoci v týchto výškach jej jej hustota veľmi malá, v dlhých časových obdobiach nemá zanedbateľný vplyv a spôsobuje pomalé brzdenie obiehajúceho telesa vedúce napokon k jeho dopadu na povrch alebo zhoreniu v atmosfére.

Ďalším faktorom meniacim obežnú dráhu telesa je gravitačný vplyv iných telies Nerovnomerné rozloženie hmoty v centrálnom telese spôsobuje stáčanie roviny obežnej dráhy a pericentra. V slnečnej sústave pôsobí na obiehajúce telesá tiež tlak slnečného žiarenia, ktorý má v blízkosti Zeme hodnotu 4,5.10⁻⁸ N/m³. Je to veľmi malá sila a preto zreteľne pôsobí len na veľmi rozmerné a pritom ľahké družice.

• Nebeská mechanika v malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)