STS-124

• Gregory Chamitoff (1) – letový inžinier ISS

• Garrett Reisman (1) – letový inžinier ISS

Raketoplán Discovery odštartoval 31. mája 2008 v čase 21:02:12 UT zážihom motorov SRB. 36 sekúnd po štarte bol ťah hlavných motorov SSME znížený a o ďalších 12 sekúnd opäť zvýšený na 104,5 %. V čase T +02:04 sa od komplexu oddelili štartovacie motory SRB, ktoré potom na padákoch pristáli v Atlantickom oceáne. Približne 18 sekúnd po odhodení SRB bol pozorovaný veľký úlomok izolačnej peny z nádrže ET, ktorý podľa záznamov orbiter nezasiahol. 34 sekúnd po odhodení SRB boli pozorované ďalšie menšie úlomky. [4] V čase T +08:32 došlo k vypnutiu hlavných motorov SSME, tento manéver je označovaný ako MECO. O osem sekúnd neskôr došlo k odhodeniu nádrže ET, ktorá zanikla v atmosfére. Raketoplán sa pohyboval po suborbitálnej dráhe vo výške 57 – 230 km. V čase T +37:37 bol Discovery navedený na obežnú dráhu 164-sekundovým manévrom motormi OMS (Orbital Maneuvering System). V priebehu navádzania na dráhu došlo ku chybe na záložnej ovládacej elektronike vychyľovania ľavého motoru OMS, ale primárna pracovala dobre. [5]

Ako sa neskôr ukázalo, počas štartu došlo k poškodeniu štartovacej rampy 39-A. Na pravej strane kanálu pre odvod spalín z motoru SRB bolo zničených niekoľko betónových panelov a obvodového plotu. Žiaruvzdorné panely a betónové tvárnice boli poškodené alebo vytrhané a rozmetané po okolí. Príčina poškodenia zatiaľ nie je známa.

O 21:52 UT mohla byť zahájená kontrola systémov družicového stupňa a v čase okolo 22:30 UT sa otvorili dvere do nákladového priestoru. Nasledovalo oživenie manipulátoru SRMS (Shuttle Remote Manipulator System) a previerky jeho funkcie. V čase 23:58:00 UT sa konal prvý korekčný manéver motormi OMS. Raketoplán Discovery stíhal Medzinárodnú vesmírnu stanicu rýchlosťou približne 100 km za obeh. Podrobná kontrola tepelného štítu Discovery nebude môcť počas približovacej fázy prebehnúť, pretože z dôvodu priveľkého nákladu pri tejto misii raketoplán nie je vybavený nástavcom OBSS. Predbežná kontrola bola teda vykonaná len za pomoci kamery na manipulátore RMS a podrobná kontrola prebehne až po vyzdvihnutí OBSS na ISS, kde ho zanechala predchádzajúca misia. [4] Počas predbežnej kontroly posádka nenašla žiadne poškodenie.

Raketoplán Discovery sa spojil s Medzinárodnou vesmírnou stanicou 2. júna v čase 20:03 SELČ. Po kontrole hermetickosti spoja boli v čase 21:36 SELČ otvorené prielezy medzi raketoplánom a stanicou a obe posádky sa stretli. Po privítaní a bezpečnostnom školení astronauti preniesli skafandre EMU (Extravehicular Mobility Unit) a náradie a pomôcky pre výstup do otvoreného priestoru z Discovery na ISS. Tiež bola vymenená špeciálne tvarovaná výplň kresiel medzi raketoplánom Discovery a transportnou loďou Sojuz TMA-12, ktorá slúži na ISS ako záchranný prostriedok v prípade núdze. Tým sa Gregory Chamitoff stal oficiálne členom posádky ISS a Garrett Reismanan členom posádky raketoplánu.

Modul Kibó po pripojení k stanici

Prvý výstup do otvoreného priestoru s označením EVA-1 sa začal 3. júna. Absolvovala ho dvojica astronautov Garan a Fossum a cieľom výstupu bolo pripraviť japonský modul JEM PM na spojenie s ISS. Výstup sa začal s oneskorením v čase 18:22 SELČ. Astronauti najprv premiestnili nástavec OBSS z ISS do nákladového priestoru raketoplánu. Staničný manipulátor sa premiestnil na modul Harmony, aby tým umožnil neskoršie prenesenie modulu JEM PM. Fossum a Garan z modulu JEM PM odpojili káble dočasného vykurovania a zložili tepelné kryty a štartovacie poistky. Potom sa venovali inšpekcii rotačného spoja SARJ-S3. Medzitým sa začalo vyťahovanie laboratórneho modulu JEM PM z nákladového priestoru raketoplánu Discovery. 4. júna v čase 01:01 SELČ bol japonský modul JEM PM bezpečne pripojený k modulu Harmony a stal sa súčasťou stanice ISS. Ide o najväčší hermetizovaný modul stanice.[4] Výstup EVA-1 skončil v čase 01:10 SELČ po 6 hodinách a 48 minútach.

Po skončení prvého výstupu bola zahájená prvá fáza zamykania zámkov spojovacieho uzla CBM (Common Berthing Mechanism) medzi modulmi Harmony a Kibó. Kamera v spojovacom uzle bola vypojená a demontovaná, následne sa začala kontrola hermetickosti priechodu medzi dvojicou modulov. 4. júna pokračovalo prenášanie nákladu medzi raketoplánom a stanicou. V čase 20:52 UT bol po prvýkrát otvorený prielez medzi modulmi Harmony a Kibó PM a posádka mohla po prvýkrát vstúpiť do modulu Kibó a oživovať jeho systémy. V priebehu dňa Oleg Kononenko úspešne nainštaloval novú pumpu do poškodenej toalety v module Zvezda (ktorá nefungovala od 21. mája a po provizórnej oprave mala zníženú funkčnosť).

Pohľad na Medzinárodnú vesmírnu stanicu rozšírenú o modul Kibó. Záber bol urobený z raketoplánu Discovery po jeho odpojení od stanice.

5. júna v čase 15:32 UT Garan a Fussum vystúpili do otvoreného priestoru po druhýkrát. Najprv na modul Kibó nainštalovali prednú a zadnú kameru televízneho systému. Potom odstránili ochranné kryty a tepelnú izoláciu z dielov japonského robotického manipulátoru. Potom pripravili horný spojovací uzol ACBM (Active Common Berthing Mechanism) modulu Kibó na pripojenie prvej časti modulu Kibó ELM (Experiment Logistics Module), ktorý bol na ISS privezený pri predchádzajúcej misii raketoplánu Atlantis. Po splnení tejto úlohy ešte pripravili výmenu nádrže NTA (Nitrogen Tank Assembly) so stlačeným dusíkom na plošine ESP-3 (External Stowage Platform), vyzdvihli televíznu kameru CP9, ktorá mala chybnú napájaciu jednotku, odpojili staničný manipulátor od modulu Kibó a nainštalovali ovládací panel CPA (Control Panel Assembly). Fossum pred koncom výstupu ešte vykonal inšpekciu bezproblémového spoja SARJ-P3 a zistil, že na rozdiel od spoja SARJ-S3 nevykazuje žiadne známky poškodenia. Výstup ukončili v čase 22:02 UT po 7 hodinách a 11 minútach.

6. júna prebehla inšpekcia tepelného štítu raketoplánu, pokračovalo prenášanie nákladu a vestibul medzi modulmi Kibó ELM a Harmony. V čase 18:02 UT staničný manipulátor SSRMS (Space Station Remote Manipulator System) uchopil modul Kibo ELM. Spojovací uzol medzi Harmony a Kibo ELM sa rozpojil a staničný manipulátor preniesol Kibo ELM k modulu Kibo PM. V čase 19:37 UT sa moduly spojili na uzle ACBM a potom prebehla kontrola hermetickosti spoja. V ten istý deň bola skončená aktivácia japonského manipulátoru JRMS (JEM Remote Manipulator System) a krátko pred polnocou prebehli jeho skúšky.[6]

7. a 8. júna pokračovalo prenášanie nákladu medzi Discovery a stanicou a zároveň prebiehali prípravy na tretí výstup do otvoreného priestoru. 7. júna sa uskutočnili dve videokonferencie, pričom druhá z nich bola pre organizáciu JAXA za účasti Akihiko Hoshideho a Marka Kellyho. Prebiehali tiež práce vo vnútri modulu JEM ELM-PS a JEM PM, ktoré boli spojené predchádzajúceho dňa v čase v 22:04 SELČ.[4]

Astornaut Ron Garan pracuje počas tretieho výstupu do kozmu

8. júna o 13:55 UT (viac než polhodinu skôr oproti plánu) sa pre Garana a Fussuma začal tretí výstup do otvoreného priestoru. Práca sa začala výmenou vyčerpanej nádrže so stlačeným dusíkom NTA za novú. Nová nádrž bola dočasne umiestnená na plošine ESP-3, stará na ITS-S1 a astronauti ich pri tomto výstupe vzájomne vymenili. Nová nádrž NTA bola prichytená o nosník štvoricou skrutiek a bola pripojená jej elektrická kábeláž. Práci na nádrži sa venoval Garan, zatiaľ čo Fossum sa presunul k spoju SARJ-P3 a odobral z neho vzorku. Potom zložil ďalšie kryty z japonského manipulátoru JEM RMS, nainštaloval ochranné kryty medzi JEM PM a JEM ELM-PS a dotiahol jednu skrutku kamery na povrchu JEM PM, ktorá pri testoch ukazovala nestabilitu. Keď Garan skončil práce na NTA, vrátil sa do prechodovej komory po opravenú kameru CP9, ktorú namontoval na jej pôvodné miesto na ITS-P1. V nadpláne ešte urovnali tepelné kryty na module Harmony. Výstup oficiálne skončil v čase 20:28 UT (22:28 SELČ) a trval 6 hodín a 33 minút.

9. júna prebiehali previerky manipulátoru JEM RMS, po ktorých skončení bol JEM RMS zložený do parkovacej polohy. 10. júna bolo dokončené prekladanie nákladu medzi raketoplánom a stanicou. Skafandre na výstup do otvoreného priestoru boli uložené v prechodové komore raketoplánu. V čase približne 19:57 UT sa posádky slávnostne rozlúčili a v čase 20:07 UT bol uzavrený prielez medzi stanicou a raketoplánom. Discovery sa však od stanice odpojil až nasledujúceho dňa, 11. júna v čase 13:42 SELČ.

Raketoplán Discovery po odpojení z Medzinárodnej vesmírnej stanice. Záber bol urobený 11. júna 2008 digitálnou kamerou členmi posádky Expedície 17

Po odpojení prebehli dva separačné manévre, po ktorých sa raketoplán vydal na tradičný oblet stanice. Videozáznam z obletu stanice bol v čase 13:42 UT odoslaný na Zem. Zvyšok dňa prebiehala kontrola tepelného štítu Discovery. Senzory na predlžovacej tyči OBSS (Orbiter Boom Sensor System) postupne začali prieskum pravej polovice nábežnej hrany krídla, prednej časti stroja a napokon nábežnej hrany ľavej polovice krídla. Zistené údaje boli odvysielané do riadiaceho strediska na analýzu.

12. júna bola predlžovacia tyč so senzormi uložená do lôžka v nákladovom priestore a potom bol deaktivovaný aj manipulátor RMS. Väčšinu dňa mala posádka osobné voľno.

13. júna prebiehali intenzívne prípravy na pristátie vrátane previerky všetkých systémov a upratovania vnútorných priestorov raketoplánu. V čase okolo 11:35 UT posádka uvidela vzďaľovať sa za ľavou polovicou krídla kovovo lesklý predmet. Neskôr sa zistilo, že to bola kovová vložka z aerodynamickej brzdy, slúžiaca ako čiastočná tepelná ochrana v priebehu navádzania na obežnú dráhu. Návrat raketoplánu do atmosféry bez nej nepredstavoval pre posádku žiadne nebezpečenstvo. [7]

14. júna prípravy na pristátie pokračovali. V čase 11:30 UT bolo začaté uzavieranie dverí do nákladového priestoru označovaných ako PLBD (Payload Bay Doors). O 13:48 UT dalo riadiace stredisko súhlas s pristátím na Kennedyho vesmírnom stredisku. Discovery preto v čase 13:50 UT začal manéver, pri ktorom sa otočil do orientácie pre brzdiaci manéver a v čase 14:10:10 UT prebehol 155-sekundový vlastný brzdiaci manéver. Raketoplán vstúpil do zemskej atmosféry v čase 14:43:37 UT rýchlosťou 7,59 km/s. V čase 15:15:19 UT, len o sekundu neskôr oproti plánu, raketoplán dosadol hlavným podvozkom na dráhu 15 SLF (Shuttle Landing Facility). Predný podvozok dosadol o 15:15:30 UT a raketoplán sa zastavil v čase 15:16:19 UT.

1. Consolidated Launch Manifest [online]. NASA, 2007, [cit. 2008-04-03]. Dostupné online. (po anglicky)
2. NASA Assigns Crew for Shuttle Mission to Install Japanese Lab [online]. NASA, 2007, [cit. 2008-04-03]. Dostupné online. (po anglicky)
3. STS-124: Mission Information [online]. NASA, 2008, [cit. 2008-04-04]. Dostupné online. (po anglicky)
4. STS-124 Průběžné info [online]. [Cit. 2008-06-01]. Dostupné online. (po česky)
5. 2008-027A - STS 124 [online]. [Cit. 2008-06-01]. Dostupné online. (po česky)
6. 2008-027A - STS 124 [online]. [Cit. 2008-06-11]. Dostupné online. (po česky)
7. 2008-027A - STS 124 [online]. [Cit. 2008-06-15]. Dostupné online. (po česky)