Skafander

Kozmický skafander pre výstup z kozmickej lode spravidla obsahuje tieto systémy:

• systém regulácie vnútorného tlaku, zásobovania dýchacou zmesou a odstraňovania CO₂ so zásobou kyslíka na 10 – 12 (i viac) hodín,
• systém regulácie vnútornej teploty (ohrev i chladenie),
• systém regulácie vlhkosti a klimatizácie,
• spojovaciu aparatúru, zabezpečujúcu hlasovú komunikáciu medzi kozmonautmi navzájom a s kozmickou loďou, prenos telemetrických údajov o zdravotnom stave kozmonauta a technickom stave skafandra, súčasťou spojovacej aparatúry môže byť aj televízny okruh.
• spravidla obsahuje aj systém dodávajúci tekutiny na pitie a systém na odvod moču
• miesta pre ukotvenie bezpečnostných lán alebo pre pripojenie „pupočnej šnúry“, dodávajúcej elektrickú energiu, prípadne aj dýchacie médium a médium pre klimatizáciu skafandra z kozmickej lode alebo stanice – to umožňuje šetriť zdroje skafandra na samostatnú činnosť.

Kozmický skafander pre výstup z kozmickej lode má obvykle tri hlavné časti či vrstvy s rôznou funkciou:

• Prvou vrstvou je termoregulačná bielizeň, ktorá je priliehavá a je natiahnutá priamo na telo kozmonauta – pokrýva celé telo s výnimkou hlavy, dlaní a občas i chodidiel, hlava je zakrytá spravidla samostatnou kuklou. V termoregulačnej bielizni sú votkané trubičky kvapalinového chladenia a ohrevu (alebo vodiče elektrického ohrevu) tepelnej regulácie teploty kozmonautovho tela a pracovného prostredia. Tkanina termoregulačnej bielizne tiež odvádza pot od tela na vonkajšiu stranu. V termoregulačnej bielizni sú obvykle zabudované aj snímače údajov o zdravotnom stave kozmonauta. V kukle sú zabudované slúchadlá a mikrofóny pre hlasovú komunikáciu.
• Druhá vrstva je najdôležitejšia z hľadiska ochrannej funkcie skafandru. Tvorí ju samotný hermetický a tepelne izolujúci skafander so všetkými technickými systémami. Podľa konkrétnej konštrukcie skafandru môže byť časť systémov umiestnená v oddelenom batohu. Skafander môže byť vybavený oddeliteľnou alebo otvoriteľnou prilbou a oddeliteľnými hermetickými rukavicami. Prilba je obvykle vybavená svetelným a tepelným filtrom na ochranu priezoru, priezorov môže byť viac. Pre zabezpečenie pohyblivosti skafandru je veľmi dôležité technické riešenie kĺbov skafandru, pretože aj pri normálnom vnútornom tlaku v skafandri môžu proti pohybu končatín pôsobiť veľké sily, ekvivalentné záťaži až desiatok kilogramov (kozmonaut Alexej Leonov údajne dokázal vzoprieť v jednej ruke až 90 kg, napriek tomu musel počas výstupu znížiť tlak vo svojom skafandri, aby dokázal prekonať jeho odpor a dostať sa späť do kozmickej lode Voschod).
• Tretia vrstva skafandru je tvorená ochranným povlakom, ktorého hlavnou úlohou je ochrana druhej vrstvy skafandru poškodením. Chráni pred mechanickým poškodením a čiastočne aj pred mikrometeoritmi, pred slnečným žiarením a zaisťuje tepelnú ochranu a čiastočne aj tepelnú izoláciu. Americký skafander pre pohyb na povrchu Mesiaca mal samostatné návleky na nohy, akési čižmy, ako ochranu vnútorného priestoru lunárneho modulu a veliteľskej sekcie Apollo proti nadmernému znečisteniu mesačným prachom.

Druhá a tretia vrstva nemusia byť samostatné celky.

• Navy Mark IV – letecký výškový skafander a záchranný kozmonautický skafander používaný v projekte Mercury
• Gemini G3C, G4C, G5C  – univerzálne skafandre používané v projekte Gemini
• Manned Orbiting Laboratory MH-7 space suits – kozmické skafandre pre posádkou plánovanej stanice MOL (nerealizované pokračovanie projektu Gemini)
• Apollo/Skylab A7L EVA and moon suits –  univerzálny skafander astronautov NASA počas projektu Apollo, Skylab a Apollo-Sojuz od roku 1968 do roku 1975. Skafander sa používal ako záchranný počas štartu a pristátia a s ďalším doplnkovým vybavením ako skafander pre výstup do kozmického priestoru z kozmickej lode a pre činnosť na povrch Mesiacu.
• Advance Crew Escape System Pressure Suit (ACES)  – záchranný skafander používaný pri letoch raketoplánu Space Shuttle. Je odvodený od leteckých výškových oblekov, ktoré používali piloti výškových lietadiel SR-71 Black Bird a U-2 a tie zasa od kozmických skafandrov použitých v projekte Mercury a Gemini
• Extravehicular Mobility Unit (EMU) – skafander pre výstup do kozmického priestoru z kozmickej lode pri letoch raketoplánu Space Shuttle a na Medzinárodnej kozmickej stanici ISS.

• 
  Navy Mark IV
• 
  skafander Gemini G4C
• 
  skafander Gemini G5C
• 
  Manned Orbiting Laboratory MH-7
• 
  skafander Apollo/Skylab A7L
• 
  skafander Apollo/Skylab A7L – vľavo termoregulačná bielizeň a plienka, vpravo rukavice a návleky na topánky pre prácu na Mesiaci
• 
  ACES – Advance Crew Escape System Pressure Suit
• 
  EMU – Extravehicular Mobility Unit

• Šuguang (Shunguang) – prvý čínsky kozmický skafander vyvíjaný od roku 1967 v rámci Projektu 714 (projekt bol zrušený)
• Projekt 863 – skafander pre výstup do kozmického priestoru z kozmickej lode (projekt bol zrušený)
• Šen-čou 5 – záchranný skafander pre prvý čínsky kozmický let s posádkou – kozmonaut Jang Li-wej, nápadne sa podobá skafandru Sokol-KV2, ale nie je jeho presnou kópiou
• Šen-čou 6 – záchranný skafander pre druhý čínsky kozmický let s posádkou, skafander sa v detailoch líši od predošlého, je tiež údajne ľahší a kompletne zhotovený v Číne.
• Haiying (čínsky 海鹰号航天服 – doslova "Haiying model/vzor skafander", Haiying = Morský orol = "Orlan") – skafander pre výstup do kozmického priestoru z kozmickej lode. Je to importovaný ruský skafander typu Orlan-M a bol použitý pri výstupe do otvoreného vesmíru počas tretieho čínskeho pilotovaného letu (použil ho Liou Po-ming „istiaci“ člen posádky)
• Feitian (čínsky 飞天号航天服 – doslova "Feitian model/vzor skafander", Feitian = lietajúci) – skafander pre výstup do kozmického priestoru z kozmickej lode. Skafander čínskej výroby je odvodený od ruského skafandru Orlan a zrejme inšpirovaný i americkým skafandrom EMU, nejde teda o presnú kópiu. Bol použitý pri výstupe do otvoreného vesmíru počas tretieho čínskeho pilotovaného letu.

• 
  skafander prvého čínskeho kozmonauta

• SK-1, SK-2 – skafander pre kozmické lode Vostok – použil ho i Jurij Gagarin, prvý človek vo vesmíre. SK-2 je zrejme ženská verzia SK-1 – bol použitý pri lete Vostok 6.
• Berkut (Беркут) – univerzálny skafander pre kozmickej lode Voschod – použitý bol len pri lete Voschod 1 – Alexej Leonov pri prvom výstupe do kozmického priestoru. Má vlastnú zásobu dýchacej zmesi.
• Krečet (Кречет) – skafander pre výstup do kozmického priestoru z kozmickej lode určený pre sovietske pristátie na Mesiaci (program bol zrušený). Skafander Krečet je priamy predchodca skafandru Orlan a ideový predchodca amerického skafandru EMU
• Jastreb (Ястреб) – skafander pre výstup do kozmického priestoru z kozmickej lode Sojuz. Mal byť náhradou skafandru Berkut a bol použitý len pri jedinom lete Sojuz 4 a Sojuz 5
• Orlan (Орлан) – skafander pre výstup do kozmického priestoru z kozmickej lode Sojuz a z kozmických staníc Saljut, Mir a ISS. Používa sa od roku 1977.
• Sokol (Сокол) – záchranný skafander, ktorý používajú kozmonauti v kozmických lodiach Sojuz pri štarte a návrate. Používa sa od roku 1973.
• Striž (Стриж) – záchranný skafander, odvodený od skafandru Sokol a určený pre pilotov sovietskeho raketoplánu Buran

Skafandre Orlan a Sokol sú postupne zdokonalované a v súčasnosti sa používa už piata generácia oboch osvedčených skafandrov. Posledná generácia – Sokol-KV2 a Orlan-M – poslúžila ako vzor pre čínske kozmické skafandre.

• 
  skafander SK-1
• 
  skafander Berkut a nafukovacia komora Voschod
• 
  skafander Krečet
• 
  skafander Jastreb
• 
  skafander Sokol staršej verzie (70. roky)
• 
  skafander Sokol-KV2 (posledná verzia skafandru Sokol)
• 
  skafander Orlan a termoregulačná bielizeň
• 
  skafander Orlan-MK (posledná verzia skafandru Orlan)

Hlbinný potápačský skafander (Atmospheric diving suit – ADS) chráni predovšetkým proti tlaku a poskytuje dýchaciu zmes pri normálnom atmosférickom tlaku. Používajú ho potápači pri práci v extrémnych hĺbkach, kde už nie je možné kvôli vysokému tlaku používať bežnú potápačskú výstroj alebo je vyžadovaná dlhodobá práca pod hladinou, po ktorej by bola potrebná veľmi dlhá dekompresia a špeciálne dýchacie zmesi. Hlbinné potápačské skafandre umožňujú prácu v hĺbkach okolo 600 metrov (2000 feet).

Izolačný skafander, (tiež izolačný oblek, ochranný skafander, Hazmat suit, hazardous materials suit) sa používa pri práci s nebezpečnými materiálmi a v nebezpečnom prostredí zamorenom napríklad rádioaktívnymi látkami, jedovatými látkami a plynmi alebo v biologickom výskume na ochranu pred infekciou nebezpečnými mikroorganizmami a vírusmi. Izolačné obleky sú rozdelené do niekoľkých tried podľa stupňa ochrany a tiež podľa druhu ohrozenia, proti ktorému chránia.

K izolačným oblekom sa radia aj ohňovzdorné "azbestové" obleky. Sú rozdelené do niekoľkých tried podľa teploty prostredia, v ktorom zabezpečujú ochranu. Používajú sa pri záchranných prácach a napríklad aj pri údržbe a opravách pecí v hutníckom, keramickom a sklárskom priemysle. Ohňovzdorné a tepelne izolačné obleky s vyššími stupňami ochrany sú vybavené dýchacími prístrojmi a môžu byť vybavené i systémami chladenia povrchu.

• 
  Prvý hlbinný potápačský skafander "Tritonia" (vľavo, rok 1935)
• 
  Nácvik s moderným hlbinným potápačským skafandrom HARDSUIT™
• 
  Izolačný oblek ochrannej triedy Level A/Type 1
• 
  Hasiči na základni U.S. Air Force v ochranných oblekoch