STS-31

Hubblov vesmírny ďalekohľad po vytiahnutí z nákladového priestoru

V čase T +2 min 06 sekúnd sa podľa plánu oddelili motory SRB. Zážih motorov OMS na dobu 3 min 23 sekúnd vyniesol družicový stupeň raketoplánu na takmer kruhovú dráhu vo výške 576-611 km. Po druhom oblete Charles Bolden otvoril dvere do nákladového priestoru a mohlo sa úspešne začať vykladanie ďalekohľadu. Najprv sa vyskúšala funkčnosť manipulátoru RMS a pomocou televíznych kamier posádka overila, či sa ďalekohľad počas štartu nepoškodil. McCandless a Sullivanová sa začali pripravovať na prípadný výstup do otvoreného priestoru, ktorý však nebol potrebný, keďže išlo všetko podľa plánu.

V čase 17.21 UT bol vyslaný povel na aktiváciu palubných vysielačov na HST. Tým pádom starosť o ďalekohľad prebralo asi tristo technikov riadiaceho strediska Space Telescope Operations Control Center. V čase T +7 h 09 min zážihom motorov OMS Discovery ďalším manévrom prešiel na dráhu 613-615 km. Išlo o dovtedy najvyššiu dráhu letu raketoplánu. Na novej dráhe sa astronauti mohli venovať ďalším experimentom a odpočinku. Povel na začatie vlastného vypúšťania HST dostala posádka Discovery od houstonského strediska o 10.37 UT. Pre vypustenie na samostatnú dráhu bolo treba ďalekohľad najprv opatrne vyzdvihnúť asi 4,5 metra nad úroveň Discovery a potom ho otočiť tak, aby sa táto jeho najťažšia časť dostala nad pilotnú palubu raketoplánu a aby tubus ďalekohľadu, dosiaľ uzavrený, mieril nad kýlovú plochu kozmického lietadla. Najťažšia časť manévru nastala hneď na samom začiatku operácie, keď astronauti stratili priamy výhľad na ďalekohľad a mohli sa riadiť len zábermi piatich kamier a pomocou súradníc palubného počítača. Hawley obsluhoval manipulátor RMS a McCandless a Sullivanová boli pripravení vystúpiť do otvoreného priestoru. Raketoplán bol v priebehu vypúšťania orientovaný bruchom do smeru letu.

Len čo bol ďalekohľad správne orientovaný, vyslalo stredisko v Greenbelte povel na vyklopenie 4,8 m dlhých puzdier so slnečnými panelmi. Správna činnosť slnečných panelov bola pre úspešnosť HST životne dôležitá. Aj keď sa zdalo, že panely sa vyklopili správne, telemetria nepotvrdila ukončenie vysúvania. K oznámeniu ukončenia vysúvania nedošlo ani po vysunutí 610 cm dlhých krídel panelov. Krídla panelu však neboli vysunuté úplne. Riadiace stredisko dalo Sullivanovej a McCandlessovi príkaz na presunutie sa do prechodovej komory, aby závadu odstránili. Po vypojení poistky mechanického preťaženia a ďalšom pokuse o 18:59 UT sa vysúvanie panelov podarilo aj bez zásahu Sullivanovej a McCandlessa.

Roztiahnutie solárnych panelov

O 19:39 UT Hawley uvoľnil úchytku na manipulátore RMS a Hubblov vesmírny ďalekohľad prešiel na samostatnú dráhu. Stalo sa tak nad Galapágami. Tridsať sekúnd po vypustení Shriver odmanévroval raketoplán do 75 metrovej vzdialenosti od ďalekohľadu. Nasledoval presun do pozície 180 m nad ďalekohľad. Ďalším manévrom piloti previedli Discovery na takú dráhu, aby sledoval HST zo vzdialenosti okolo 100 km. Odtiaľ sa raketoplán mohol kedykoľvek vrátiť k ďalekohľadu, pokiaľ by bol ešte nutný priamy zásah astronautov.

S otvorením krytu ďalekohľadu sa počítalo 32 hodín po vypustení. Kryt sa podarilo úspešne otvoriť až na druhý deň. Prvému pokusu zabránil palubný počítač ďalekohľadu, ktorý uviedol prístroj do tzv. bezpečnostného módu. Po druhom pokuse už Houston mohol otvorenie potvrdiť posádke raketoplánu. Story Musgrave, ktorý bol v tejto chvíli oprávnený hovoriť s posádkou raketoplánu, jej to oznámil slovami: "Discovery, Hubble otvoril krám!"

Keďže bolo všetko v poriadku, o 19.05 UT raketoplán prešiel na samostatnú dráhu. Posádka po tomto manévri kamerou IMAX snímkovala Mexický záliv, samotné Mexiko, Peru a brazílsko-paraguayské pohraničie. Počas nasledujúceho dňa, 28. apríla, sa astronauti venovali prípravám na pristátie.

29. apríla o 12.37.26 UT pri prelete nad južným cípom Afriky zažihli Shriver a Bolden obidva motory OMS na dobu 4 min 48 sekúnd. V čase 13.19.21 UT vstúpil Discovery do atmosféry a na pristávaciu dráhu na Edwards Air Force Base dosadol o 13.49 UT. Kvôli rekordnej výške, z ktorej raketoplán pristával, trval tento proces asi o štvrťhodinu dlhšie než je bežné.