Murmansk

Leží na polostrove Kola, na skalnatom pobreží Barentsovho mora v Kolskom zálive. Nachádza sa za polárnym kruhom, v oblasti tajgy. Jeho strategický význam sa prejavil najmä počas oboch svetových vojen, kedy potrebovalo Rusko, resp. ZSSR spojenie so západnými krajinami, predovšetkým Spojeným kráľovstvom. Klímu a fakt, že prístav v meste nikdy nezamŕza ovplyvňuje Golfský prúd. Mesto sa rozšírilo asi 20 km do vnútrozemia, nachádza sa asi 50 km od ústia zálivu do otvoreného mora. Nachádza sa 1967 km od Moskvy a 1448 km od Petrohradu. Asi 16 km na sever od Murmanska sa nachádza vojenský prístav Sveromorsk. Medzi oboma mestami sa nachádza niekoľko menších obcí (Rosľakovo, Safonovo, Safonovo-1). Najbližší sused z južnej strany je mesto Kola, predmestia oboch miest sa v súčasnosti takmer spojili. Okolie Murmanska je zo západu a juhu obkolesené lesmi. Najvyšším miestom je bezmenná výšina na východnej strane mesta s nadmorskou výškou 305 m n. m.

Plány založiť v týchto miestach za polárnym kruhom prístavné mesto sa objavovali od 70. rokov 19. storočia. Prvé snahy o založenie mesta v týchto miestach boli badateľné od roku 1912. Mesto bolo založené pod názvom Romanov-na-Murmane 4. októbra 1916. Bol to dôsledok snáh Ruska získať vhodnejší vstup do Severného ľadového oceánu cez nezamŕzajúci Kolský záliv pre jednoduchší prísun zásob od spojeneckých krajín Dohody zo Západnej Európy. V období prvej svetovej vojny bolo totiž Čierne i Baltské more blokované krajinami Trojspolku. Mesto bolo po februárovej revolúcii v roku 1917 premenované na Murmansk.

V marci 1918 sa v meste vylodili jednotky Dohody, čo bol počiatok intervencie vojsk Dohody v Rusku. Bielogvardejci mesto obsadili v roku 1919. Už vo februári 1920, krátko po odchode Dohodových vojsk v meste prebrali kontrolu boľševici. V tomto období vo vojnou poškodenom meste žilo iba okolo 2500 obyvateľov. Významný rozvoj bol spojený s nárastom zahraničného obchodu a zásobovaním a opravami plavidiel severnej flotily. V roku 1927 bola v meste postavená prvá mnohoposchodová tehlová stavba. V roku 1939 bola vyasfaltovaná prvá ulica v meste. Začiatkom veľkej vlasteneckej vojny už Murmansk nadobudol ráz skutočného mesta s desiatkami tehlových a betónových stavieb a 120 000 obyvateľmi.

Počas nasledujúcej vojny sa stalo mesto ako najkratšia spojnica so západnými Spojencami strategicky dôležitým mestom pre zásobovanie ZSSR. Obsadením mesta bola poverená 150 000 nemecká armáda operujúca za polárnym kruhom v oblasti Fínska a Nórska. Dve nemecké ofenzívy v júli a septembri 1941 boli odrazené. Mesto bolo však intenzívne bombardované. Najťažší nálet na mesto, ktorého podstatná časť bola vystavaná z dreva sa uskutočnil 18. júna 1942. Silný požiar, ktorý sa rýchlo rozšíril i vďaka silnému vetru, ťažko poškodil celé mesto. Počas vojny boli zničené 3/4, väčšinou drevených stavieb v meste. 7. októbra 1944 sovietske vojská uskutočnili petsamo-kirkenesskú operáciu, ktorá vytlačila nemecké vojská ďaleko z dosahu mesta.

Prístav a železničná stanica

Murmansk bol počas vojny cieľom desiatok spojeneckých zásobovacích konvojov. V meste sa pohybovalo množstvo britských a amerických námorníkov. Spojené kráľovstvo do oblasti dokonca vyslalo 2 stíhacie perute 81. a 134., ktoré dovedna tvorili 151. stíhacie krídlo RAF. Boli to jediné jednotky západných Spojencov, ktoré aspoň dočasne bojovali na východnom fronte.

Po skončení vojny bol Murmansk za zásluhy pri obrane krajiny vyznamenaný titulom mesto-hrdina. Bolo tiež vyčlenených 100 miliónov rubľov na jeho ďalší rozvoj. V roku 1952 mesto opäť dosiahlo rovnakú rozlohu obytnej plochy, akú dosahovalo pred vojnou. Začala sa stavba panelovej zástavby, výrazne sa rozšírila priemyselná výroba. Osídlenie mesta dosiahlo vrchol v polovici 80. rokov.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Murmansk

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Мурманск na ruskej Wikipédii.

Ruský portál