Novosibirsk

Novosibirsk (rus. Новосибирск; do roku 1925 Novonikolajevsk) je tretie najväčšie mesto v Rusku po Moskve a Petrohrade a administratívne centrum Novosibirskej oblasti. Je to najväčšie mesto na Sibíri a administratívne centrum Sibírskeho federálneho okruhu. Má rozlohu 502,7 km² a žije tu vyše 1,6 milióna obyvateľov (2019).

Novosibirsk
Новосибирск
mesto
Katedrála na Sovietskej ulici v Novosibirsku.
Vlajka
Erb
Štát Rusko
Región Novosibirská oblasť
Rieka Ob
Nadmorská výška 150 m n. m.
Súradnice 55°02′S 82°55′V
Rozloha 502,7 km² (50 270 ha)
Obyvateľstvo 1 618 039▲ (2019)
Hustota 3 200 obyv./km²
Štatút mesta získalo 1903
Primátor Anatolij Lokoť
Časové pásmo UTC+6 (UTC+6)
PSČ 630000–630992, 901073, 901077
Pozícia Novosibirska v Rusku.
Pozícia Novosibirska v Rusku.
Wikimedia Commons: Category:Novosibirsk
Webová stránka: www.novo-sibirsk.ru
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Poloha a prírodné pomery

Mesto leží na Obskom plató v doline rieky Ob vedľa vodnej nádrže Novosibirskej hydroelektrárne. V oblasti prevláda rýdzo kontinentálne podnebie. Z geobotanického hľadiska sa nachádza na hranici lesostepnej a lesnej zóny.

Dejiny

Bol založený v roku 1893 ako nová obec pri stavbe železničného mosta cez rieku Ob, pri výstavbe Transsibírskej magistrály. Pôvodne sa rozvíjal ako trhová osada. V januári roku 1904 bola obec premenovaná na Novonikolajevsk, kedy získal aj štatút mesta. V roku 1912 bola v meste zavedená všeobecná školská povinnosť. V tej dobe bola podobná povinnosť zavedená iba v meste Jaroslavľ. V tej istej dobe padlo rozhodnutie vybudovať železnicu, ktorá by spájala Sibír s Altajom a mesto tak nadobudlo dôležitosť ako významná železničná križovatka.

Počas občianskej vojny bolo mesto poznačené bojmi, hladomorom a epidémiami. Bol zničený i most cez rieku Ob. V decembri 1917 sa mesta zmocnili vojská boľševikov, no v máji 1918 bolo mesto za pomoci česko-slovenských légií obsadené esermi a menševikmi. V novembri 1918 mesto obsadili jednotky bielogvardejského generála Alexandra Vasilieviča Kolčaka. V decembri 1919 sa dostalo do rúk Červenej armády.

V roku 1926 bolo mesto premenované na Novosibirsk a stalo sa centrom Sibírskeho kraja. V roku 1936 bol miestny strojársky podnik Sibmašstroj premenovaný na Letecký závod č. 153 a preorientovaný na výrobu stíhacích lietadiel I-16. Počas druhej svetovej vojny boli do mesta presunuté viaceré priemyselné podniky a množstvo ich pracovníkov zo západných častí ZSSR, hlavne z Leningradu. Cez vojnu tu žilo asi 400 000 ľudí, čo z neho robilo najväčšie mesto na Sibíri. Po vojne sa priemysel v meste ďalej rozvíjal. V roku 1950 sa začala stavba Novosibírskej hydroelektrárne a priehrady na Obe, ktorá začala plne fungovať v roku 1959[1]. Veľký rozmach mesta spôsobil, že už v roku 1962 dosiahlo 1 milión obyvateľov. Vo svojej dobe to bolo najmladšie mesto na svete, ktoré dosiahlo hranicu 1 milióna obyvateľov. Koncom 70. rokov sa začala stavba metra. Prvá linka bola sprevádzkovaná v roku 1985.

Osobnosti mesta

Partnerské mestá

Referencie
  1. Novosibirksaja GES. Boľšaja sovetskaja enciklopedia. [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2010-05-20]. Dostupné online. (po rusky)

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Novosibirsk

Externé odkazy


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.