Maurícius

Bertrand François Mahé

Prvý písomný záznam o objavení ostrova pochádza z roku 975 nášho letopočtu, a to od arabských moreplavcov. V roku 1507 ostrov navštívili Portugalci, no nepokúsili sa o jeho osídlenie. V roku 1598 sa sem dostali Holanďania a ostrov pomenovali po ich panovníkovi, princovi Mauriceovi Van Nassau. Ich pozornosť pritiahli hlavne ebenové lesy, ktorých drevo bolo v Európe vysoko cenené. Holandskí prisťahovalci na Mauríciu zaviedli plantážové hospodárstvo. Pri pokusoch o osídlenie však museli čeliť rôznym prekážkam, vrátane útokov pirátov, cyklónov a chorôb, čo vyústilo v roku 1710 do opustenia ostrova.

O päť rokov neskôr tu pristáli Francúzi, v roku 1721 sa ujali vlády a prevzali kolóniu do vlastných rúk. Z ostrova vyvážali afrických otrokov. Maurícius zaznamenal výrazný rozvoj, až keď sa do úradu guvernéra dostal Bertrand Francois Mahé, ktorý sa zaslúžil o transformáciu hlavného mesta na moderný prístav, výstavbu dopravnej infraštruktúry, i o začatie extenzívneho pestovania cukrovej trstiny, ktorá je dodnes hlavným obchodným artiklom tohto ostrovného štátu.[1]

V roku 1810 ostrov dobyli Briti, ktorí povolili obyvateľstvu ponechať si francúzske zákony, tradície i jazyk. Nasledovalo obdobie mieru a stability. V roku 1835 bolo zrušené otroctvo a na ostrov začala prúdiť lacná pracovná sila z Indie.[2]

Maurícius získal nezávislosť v roku 1968 a od roku 1992 je republikou v rámci Commonwealthu. Od získania nezávislosti sa Maurícius premenil z nízkopríjmovej krajiny na krajinu so stredným príjmom a zaznamenal veľké pokroky v oblasti distribúcie príjmov, predpokladanej dĺžky života obyvateľstva a detskej úmrtnosti.[3]

Maurícijská republika je parlamentnou demokraciou s 5-ročným volebným obdobím.[4] Hlavou štátu je prezident, ktorý má najmä reprezentačnú funkciu. Výkonná moc je v rukách premiéra, ktorý stojí na čele kabinetu. Maurícijské právo je založené na zmesi anglického a francúzskeho práva.

Maurícius je rozdelený na 9 administratívnych celkov, pričom priľahlý ostrov Rodriguez tvorí desiaty.[1]

Na tomto ostrove sopečného pôvodu, ležiacom v Indickom oceáne, prevláda tropické oceánske podnebie. Teplota mora dosahuje až 27 °C. Najvyšším vrchom je Piton de la Riviére Noire s nadmorskou výškou 826 m. Pozdĺž pobrežia s početnými zátokami a bielymi piesčitými plážami sa tiahnu koralové útesy. Pôvodná bujná vegetácia dažďového pralesa sa zachovala už len na chránených územiach. Ľahko dostupné sú prírodné rezervácie Riviére Noire a Aigrettes.[5] Maurícius je známy hlavne vďaka tomu, že bol jediným známym miestom výskytu dnes už vymretého vtáka Dodo (oficiálne dront maurícijský, Raphus cucullatus)

Význam má cestovný ruch, na obrázku je pláž pri myse Cap Malhereux na severe ostrova

Maurícius je typická malá ostrovná ekonomika, ktorú sa však podarilo diverzifikovať. K pôvodnému jednostrannému zameraniu na pestovanie a spracovanie cukru (z cukrovej trstiny) pribudol ľahký priemysel a hlavne turistický ruch. V súčasnosti vláda investuje do rozvoja informačných a komunikačných technológií.[6]

Poľnohospodárstvo má stále dôležité postavenie. Cukrová trstina sa pestuje na 90 % poľnohospodárskej pôdy a predstavuje 15% exportov. Ďalšími exportnými plodinami sú ananás, mango a liči. Zabratie pôdy a jej využitie na plantáže cukrovej trstiny spôsobilo nedostatok domácich potravín, ktoré sa musia importovať. Významný je napr. dovoz ryže. Úspech zaznamenáva pestovanie kvetov a rybolov. Úbytok rýb v okolitých vodách sa krajina snaží s pomocou Japonska a Austrálie nahradiť umelým chovom.[6]

V oblasti priemyslu, krajina spracúva a vyváža textílie, kožené výrobky, bižutériu a polodrahokamy. Časť priemyselných podnikov sa venuje spracovaniu poľnohospodárskych surovín. Nedostatok energie sa rieši dovozom a spaľovaním ropy. Veľký význam má finančný sektor. Maurícius láka zahraničné investície poskytovaním rôznych výhod. Vláda ponúka potenciálnym investorom finančné dotácie, daňové a colné výnimky.[1]

Ostrov Maurícius je vďaka svojim plážam a lagúnam ozajstným dovolenkovým rajom. Rozvíja sa hlavne prímorský turizmus spojený s potápaním v koralových útesoch. Cestovný ruch znamená významný prínos pre tamojšie obyvateľstvo. Asi 10 % ľudí sa zamestnáva v rozvíjajúcom sa turizme. Centrom cestovného ruchu je hlavné mesto Port Louis. S príchodom turistov vzrástla výroba tradičných suvenírov. Maurícius je známy aj vydávaním poštových známok pre zberateľov.[6] Najznámejšou poštovou známkou sa stal Modrý Maurícius.

Na Mauríciu žije viac ako milión obyvateľov. Obyvateľstvo je tvorené najmä potomkami Indov (70 %), ktorí sa v 19. storočí dali naverbovať na prácu na plantážach cukrovej trstiny. Okrem toho žijú na Mauríciu aj kreoli (27 %), zvyšok tvoria Európania a Číňania. Úradným jazykom je angličtina. Medzi neoficiálne jazyky patrí kreolčina, hindčina a urdčina.[5]

• ESSEC Business School

Panoramatická fotografia prírody pri Les Mariannes (Maurícius)

1. Maurel, M. (2007). Mauritius. London: New Holland Publishers.
2. Mauritius [online]. infoplease.com, 2008, [cit. 2021-05-22]. Dostupné online.
3. Mauritius [online]. CIA Factbook, 2008, [cit. 2021-05-22]. Dostupné online.
4. Mauritius [online]. CIA Factbook, 2008, [cit. 2021-05-22]. Dostupné online.
5. KOL.. Atlas sveta: nový obraz Zeme. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 2005. S. 247.
6. ZUBRICZKÝ, G.. Geografia štátov sveta. 1. vyd. Bratislava : MAPA Slovakia Plus, s.r.o., 2009. S. 198.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maurícius

• oficiálna stránka Maurícia