Kostol Ducha Svätého (Žehra)

Interiér Kostola Ducha Svätého zdobia stredoveké nástenné maľby, ktoré sa zachovali do dnes. Maľby majú vysokú umeleckú hodnotu a prezrádzajú majstra, ktorý vychádzal z talianskeho maliarstva, ale poznal aj prvky byzantského umenia. Cieľom nástenných malieb bolo priblížiť kresťanskú vierouku aj negramotným obyvateľom, preto sa tieto maľby nazývajú aj Bibliou chudobných. Nástenné maľby kostola pokrývajú steny svätyne, víťazný oblúk a severnú stenu lode. Najstaršie pochádzajú ešte z konca 13. storočia a sú to najmä konsekračné kríže na severnej strane lode. Umelecky najhodnotnejšia je výmaľba presbytéria. Sú tu umiestnené medailóny s bustami prorokov ako predchodcov kresťanstva a uhorských kráľov svätého Štefana I. a svätého Ladislava I. . Na klenbe sú štyri výjavy pripomínajúce byzantské ikony: Trojica vyobrazená ako jeden človek s troma hlavami, Abrahámovo lono, Kristus v mandorle a Madona s dieťaťom. Stredná, hlavná časť stien, obsahuje pašijový cyklus šiestich obrazov. Ďalšie nástenné maľby vznikli v 14. storočí. Cyklus sa začína Poslednou večerou, nasleduje Judášov bozk ako symbol zrady, na zadnej stene Kristus pred Pilátom a Bičovanie, na pravej stene Ukrižovanie a Snímanie z kríža. Uprostred prednej steny je malý výjav Bolestný Kristus. Pozornosť si zaslúžia aj maľby Korunovanie Panny Márie, Zvestovanie a protimorových svätcov Kozmu a Damiána. V tomto období vznikli aj dva devočné obrazy Piety a Živého kríža na severnej strane lode. Najmladšie nástenné maľby vytvorili v polovici 15. storočia. Nachádzajú sa na víťaznom oblúku a na mieste starších malieb na severnej strane lode v troch pásoch. Výmaľba severnej steny kostola vznikla v druhej polovici 15. storočia, podobne aj Posledný súd vo víťaznom oblúku. Na vrchu medzi klenbami sú obrazy Smrť Panny Márie a Korunovanie Panny Márie. Strednú časť vypĺňa cyklus s ladislavovskou legendou. V roku 1954 sa našli dve staršie devočné obrazy vysokej umeleckej a ikonografickej hodnoty asi z roku 1420. Sú to Pieta a Živý kríž. Bohatý na symboliku je Živý kríž pozostávajúci z dvoch častí.[8][9][5]

Najslávnejšou stredovekou maľbou kostola je devočný obraz Živého kríža namaľovaný na severnej strane lode koncom 14. storočia. V 15. storočí bola maľba prekrytá novšími maľbami, no po objavení bola zreštaurovaná do pôvodnej podoby. Maľba s plochou 4 m² je pozoruhodným dielom plným symboliky. Maľba Živého kríža pozostáva z dvoch častí. Výjavy zo Starého zákona sú zobrazené na ľavej strane a výjavy z Nového zákona sú na pravej strane. V ľavom hornom rohu nad postavami ľudí je postava Synagógy, zaslepená šatkou na očiach, prezentujúca Starý zákon. V ruke drží hlavu capa, ako symbol starozákonnej obety a nalomenú zástavu. Postava Synagógy sedí na somárovi, ktorý je na nohách a krku poznačený sečnými ranami. Božou rukou je do hlavy Synagógy vrážaný meč. Na hornom rohu pravej strane sa nachádzajú dve Božie ruky vyrastajúce zo Živého kríža, ktoré symbolizujú Boží plán. Jedná ruka žehná Cirkvi a druhá odomyká nebeskú bránu. Za postavou Ecclesie kľačí a modlí sa jeden z donátorov rodu Žehrianských, ktorý maľbu objednal. Z pravej strany Krista je alegorická postava Ecclesie, symbolizujúce Cirkev a Nový zákon. V ruke drží kalich s hostiou, symboly Spasiteľa s víťaznou zástavou. Postava sedí na tetramorfovi (zviera má telo leva a štyri hlavy leva, orla, býka a anjela, ktoré symbolizujú štyroch evanjelistov. V dolnej časti pravej strany pokračuje výjav Prvotného hriechu. Sú tu zobrazení Adam a Eva, ktorých vyháňa z raja anjel s ohnivým mečom. Ústredným symbolom je vetvový Živý kríž s výhonkami a Ukrižovaným Kristom, ktorý je tzv. najvzácnejším plodom a sprostredkovateľom života v raji. V dolnej časti kmeňa kríža je omotaný had, ktorý podáva jablko Eve (zobrazenie prvotného hriechu). V ľavom dolnom rohu klope ruka s kladivom na pekelnú bránu.[10][9][5]

Z interiéru kostola sa do dnešných čias zachovala okrem obvodových múrov aj neskororománska krížová klenba v presbytériu, pastofórium a na ňom sú pôvodné mreže, ktoré boli v roku 2010 vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Zachovalo sa aj jedno románske okno za hlavným oltárom a neskororománska krstiteľnica z travertínu z konca 13. storočia. Pod lavicami je osadených do dlažby viacero hodnotných renesančných náhrobkov členov rodu Žehrianskych a ďalších významných osôb zo 17. storočia. Lavice boli vyrobené v roku 1969. Krížová cesta na stenách lode kostola pochádza od Ladislava Záborského z roku 1979 a organ je z roku 1989.[11][3]

Tympanón ranogotického južného portálu.

Ústrednou časťou hlavného oltára z polovice 17. storočia je polychrómovaný reliéf Zoslania Ducha Svätého. Postavy 12 apoštolov stoja okolo Panny Márie. Zobrazení sú neprítomnými pohľadmi smerom nahor v momente zoslania Ducha Svätého, čo symbolizujú plamienky na hlavami postáv. Pri tvorbe reliéfu autor zjavne čerpal z umenia spišských neskorogotických rezbárov.[3]

Stredná časť mariánskeho bočného oltára je gotická. Je teda zvyškom gotického krídlového oltára. Ústrednou postavou je Panna Mária s Ježiškom v náručí. Okolo stoja sochy svätej Kataríny, svätej Margity, svätej Barbory a svätej Doroty pravdepodobne z konca 14. storočia.[3]

Významným dôkazom prekrývania románskeho a gotického slohu je ranogotický južný portál pochádza z obdobia okolo roku 1270, ktorý bol riešený ešte ako ústupkový so stĺpikmi a prútmi archivolty, ktoré sa však nezachovali. Výzdoba hlavíc v podobe rastlinných motívov a lomený oblúk tympanónu už svedčia o nastupujúcom gotickom umení. V tympanóne je zachovaná maľba z obdobia okolo roku 1340, ktorá zobrazuje Ukrižovaného Krista. Výjav sa odohráva na pozadí hradieb Nebeského Jeruzalema. Autor maľbou zdôraznil význam portálu ako brány života.[3]

Náhrobná platňa z travertínu staviteľa grófa Jána zo Žehry pochádza z obdobia okolo roku 1280. Tvorí ho v hornej časti grécky kríž, ktorého ramená sú tvorené menšími krížmi, v strede jednoduchý kríž v kruhu ako symbol Krista a tento celok stojí na štylizovanom trojvrší či trojlístku. V dolnom poli je štítkový erb rodu Žehrianských a jedna z najstarších heraldických pamiatok na Slovensku.[3]