Banícka a lesnícka akadémia (súbor budov)

Akademická ul. č. 12. 48°27′36″S 18°53′50″V
Je treťou pôvodnou budovou vystavenou pre potreby Baníckej a lesníckej akadémie v areáli Botanickej záhrady. Vystavená je v eklektickom slohu. Do užívania bola odovzdaná v roku 1912 a boli v nej zriadené Chemické laboratóriá. Od roku 2008 je jednou z dvoch budov Strednej priemyselnej školy Samuela Mikovíniho.

Akademická ul. č. 13. 48°27′37″S 18°53′53″V
Je druhou pôvodnou budovou Baníckej a lesníckej akadémie sídliacou v Botanickej záhrade a bola postavená pre banícku fakultu akadémie. Vystavená je v novorenesančnom slohu. Stavba začala roku 1898 a už 30. júna 1900 bolo jej slávnostné otvorenie. Od roku 2008 v nej sídli Stredná priemyselná škola Samuela Mikovíniho.[4]

Akademická ul. č. 16. 48°27′35″S 18°53′57″V
Je prvou pôvodnou budovou Baníckej a lesníckej akadémie vystavanou v roku 1889 v novorenesančnom slohu. Prvé prednášky v nej sa konali 1892. Dodnes sa v nej nachádza pôvodná akademická učebňa. V súčasnosti sa v nej nachádza Stredná odborná škola lesnícka.[5]

Sladkovičova ul. č. 1. 48°27′30″S 18°53′27″V
Je jednou z najkrajších renesančných stavebných pamiatok. Vznikol prestavbou dvoch pôvodných domov z prelomu 14. a 15. storočia. Jeden z nich je napojený na banskú štôlňu z 13. storočia. K zlúčeniu oboch domov došlo roku 1616, kedy ho vlastnil waldburger Žigmund Eggstein von Ehrenegg. Zjednotenie bolo realizované prístavbou nárožného arkiera, ktorý sa stal ozdobou domu.
Za vlastníctva richtára Jána Belházyho bola vykonaná baroková prestavba, pristavaná arkádová chodba. Touto prestavbou bola prestavaná do dnešnej podoby a vznikla jedinečná architektonická pamiatka, integrujuca v sebe prvky renesančného a barokového slohu.
V rokoch 1770 – 1900 sa v budove nachádzala katedra chémie s laboratóriami a neskôr aj katedra fyziky Banskej akadémie. V 70. rokoch 19. storočia v budove sídlila Banská škola.

Kammerhofská ul. č. 2. a 3. 48°27′29″S 18°53′45″V
Je jeden z najväčších stavebných komplexov v centre mesta. Vznikol v polovici 16. storočia prestavbou niekoľkých meštianskych domov. Preto sa v ňom nachádzajú rozmanité stavebné slohy. Bol viackrát prestavovaný a zväčšovaný. Jezuitská kaplnka s renesančným portálom patrí k vzácnym častiam Kammerhofu, ako aj dve renesančné bašty v zadnej časti. Nádvorím prechádza tzv. štiavnický poludník, ktorý je označený kameňom a ukrytý pod renesančnou loggiou.

V Kammerhofe sídlila banská komora a hlavný komorsko-grófsky úrad. Tieto spravovali bane, huty a mincovne nachádzajúce sa na území terajšieho stredného Slovenska. Dnes sa v ňom nachádza riaditeľstvo Slovenského banskeho múzea a expozície baníctva a baníckeho školstva na Slovensku.

Nám. Svätej Trojice č. 6. 48°27′34″S 18°53′34″V
Budova vznikla zlúčením dvoch domov bohatých banských ťažiarov, ktoré tam stáli koncom 15. storočia. Postavené boli v neskorogoticko-renesančnom slohu. K prestavaniu v jeden celok došlo v renesancii koncom 16. storočia s poschodovým kruhovým arkierom na jednom stĺpe na rohu. V rokoch 1659 - 1728 patril bohatej rodine baróna Jána Gottfrieda Hellenbacha, ten v rokoch 1698 - 1708 zastával funkciu hlavného komorského grófa, bol hlavou miestnych evanjelikov. Koncom 18. storočia dom chátral a menil majiteľov, preto hlavný komorský úrad rozhodol, že sa v ňom usídli Dištriktuálny banský súd. Ten tam sídlil 1792 – 1854, z čoho vyplýva jeho názov Berggericht. 1854 – 1859 v ňom sídlil Banský kapitanát a v rokoch 1860 – 1900 v ňom sídlili posluchárne, knižnica a mineralogické zbierky Baníckej akadémie.

Nám. Svätej Trojice č. 1. 48°27′33″S 18°53′33″V
Vznikol v prvej tretine 16. storočia spojením a prestavbou dvoch gotických budov. V roku 1803 ho prestavali do dnešnej podoby podľa projektu J. Thallhera. V polovici 18. storočia tu sídlila fara pri kostole Sv. Kataríny. Od roku 1807 tu sídlila lesnícka katedra Baníckej akadémie.

Radničné nám. č. 16. 48°27′31″S 18°53′36″V
Vznikol na prelome 16. a 17. storočia zjednotením dvoch gotických domov pravdepodobne z 15. storočia, tým vznikol poschodový palácový dom ťažiara Fritza von Friedenlieb. Po pôvodných domoch má napojenie na banské štôlne na žile Špitaler. Neskôr bol barokovo prestavaný. V čase keď v ňom sídlil rektorát Baníckej a lesníckej akadémie prešla budova v poslednej tretine 19. storočia radikálnou prestavbou, z ktorej pochádza bohatá fasáda so sgrafitovou výzdobou.
V budove sídli od ukončenia rekonštrukcie roku 1992 Slovenský banský archív.

Ul. Andreja Kmeťa č. 4. 48°27′31″S 18°53′38″V
Pochádza z 13. storočia, veľké prestavby zaznamenal v 16. storočí, v 2. polovici 18. storočia a roku 1984. Prevláda v ňom neskoro barokový sloh, avšak zachovali sa v ňom konštrukcie a architektonické prvky z rôznych slohových období. Dom mal v dvore studňu s tečúcou vodou.
Od roku 1764 v ňom prednášal Mikuláš Jacquin, prvý profesor Baníckej akadémie.

Akademická ul. č. 25. 48°27′38″S 18°54′04″V
Klasicistická poschodová budova nazývaná aj Gerambov dom zo začiatku 19. storočia. Meno dostala podľa fresky na strope prízemia na ktorej je vyobrazená rímska bohyňa šťastia. Roku 1838 ju Dvorská komora odkúpila od grofky Elizabety Gerembovej a umiestnila do nej zbierky a učebne Lesníckeho ústavu. Roku 1841 na jeseň v nej začali prednášky a Lesnícky ústav v nej zotrval až do roku 1891, potom v nej boli profesorské byty, menza a dnes je národná kultúrna pamiatka súkromným majetkom.

Ul. Pécha Antona č. 5. 48°27′31″S 18°53′24″V
Renesančný dom z druhej polovice 16. storočia s renesančným portálom v zadnej časti s letopočtom 1578. V zadnej časti domu bola nemocnica, v prednej súd a väznica. Pre potreby akadémie budova slúžila do zakúpenia Fritzovho domu roku 1891. Boli v nej kabinety, posluchárne a knižnica, ktoré boli potom do Fritzovho domu presťahované. V budove boli objavené zaujímavé nástenné maľby[6], budova je v zlom stave.