Stredoveké nástenné maľby

Freska z kostola sv. Martina v Čeríne

Freska Piety v kostole sv. Ladislava v Necpaloch

Fresky v kostole sv. Matúša v Zolnej

Vysoká umelecko-historická a výtvarná kvalita a ikonografická rozmanitosť radí stredoveké nástenné maľby v sakrálnych objektoch pochádzajúcich z obdobia druhej polovice 13. a 14. storočia medzi najzaujímavejšie v kontexte celoeurópskeho sakrálneho umenia. Vznik nástenných malieb predstavuje výnimočný jav v kultúrnych dejinách Slovenska. Stredoveké nástenné maliarstvo, výrazne zastúpené vo výzdobe najmä malých vidieckych kostolov má dominantné postavenie nielen v rámci pamiatkového fondu na Slovensku, ale svojimi špecifickými znakmi, ako sú bohatosť námetov, nebývalá rôznorodosť výtvarných prejavov ako aj vysoká výtvarno-umelecká výpoveď, významom a hodnotou ďaleko prekračujú rámec krajiny. Dokonca možno povedať, že v stredoeurópskom kontexte čo do množstva a kvality zachovalých stredovekých maliarskych prejavov ani nemá obdobu.

Výrazné zastúpenie v tejto oblasti majú maľby, v ktorých sa silne prejavuje vplyv talianskeho nástenného maliarstva 13. storočia. Je dôvodné predpokladať, že popredné zemepanské rody v Hornom Uhorsku, ktorých mnohí členovia zastávali významné funkcie pri kráľovskom dvore a ktorí vďaka intenzívnym kultúrnym stykom s krajinami južnej Európy mali možnosť vidieť vrcholné diela nástenného maliarstva v Toskánsku, Benátsku a inde, po postavení svojich rodových kostolov prizvali na ich výzdobu talianskych freskárov, alebo nimi vyučených majstrov. Tí sčasti inšpirovaní dielami vo svojej vlasti a tiež kultúrnym vplyvom nemeckých prisťahovalcov, vniesli do svojich prác výraznú schopnosť svojského, domáceho výtvarného podania zobrazovaných tém. Rozsiahle maliarske cykly na stenách vidieckych kostolov napr. v Ochtinej, Koceľovciach, Rákoši, Chyžnom sú toho dokladom a dokazujú veľkú frekvenciu maliarskych dielní i jednotlivých umelcov.

Úloha nástennej maľby spočívala, vo forme obrázkov nazývaných „biblia pauperum“, v približovaní biblických príbehov vidieckym, zväčša negramotným veriacim. Fresky tak plnili veľmi dôležitú litograficko-ikonografickú funkciu. Počas reformácie boli viaceré nástenné maľby prekryté vápenným náterom.

Nástenné maľby tvoria osobitnú skupinu v pamiatkovom fonde Slovenskej republiky. Okrem stavieb zahrnutých do súboru sa mnoho ďalších sakrálnych priestorov môže pochváliť jedinečnou nástennou maliarskou výzdobou. Viaceré z takýchto stavieb boli do zoznamu národných kultúrnych pamiatok zaradené pod samostatným katalógovým číslom, resp. boli za národné kultúrne pamiatky vyhlásené už skôr, a preto v tomto súbore nefigurujú (napr. Kostol Svätého Ducha v Žehre). Za národnú kultúrnu pamiatku bol tento súbor vyhlásený nariadením vlády číslo 299/1991 Zb. zo dňa 11. júna 1991, ktoré vstúpilo do platnosti 1. augusta 1991.[1]

• Vl. Bárta, V. Dvořáková, Národné kultúrne pamiatky, AB ART press, Slovenská Ľupča, ISBN 80-88817-44-7
• St. Bellan, A. Vojček, 55 najkrajších gotických pamiatok Slovenska, Príroda, Bratislava, 2009, ISBN 978-80-07-01641-5
• Vl. Plekanec, T. Haviar, Gotický Gemer a Malohont - Italianizmy v stredovekej nástennej maľbe, Vydavateľstvo matice Slovenskej, Martin, 2010, ISBN 978-80-8115-031-9

• Zoznam vybraných národnych kultúrnych pamiatok na stránke PÚSR.