Historický fond Diecéznej knižnice

Tvorba fondu knižnice siaha do 12. storočia, kedy sa začali zhromažďovať v katedrálnom kostole rukopisné kódexy. Tieto sa stali základom Katedrálnej knižnice(z roku 1828 sa spomína index knih katedrálnej knižnice ako Index Librorum Bibliothecae Cathedralis Ecclesiae Nitriensis a z roku 1850 ako Maculatori Elenchi Operum Bibliothecae Cathedralis Ecclesiae Nitriensis collectum), predchodcu Diecéznej knižnice.

Zachariáš Mošovský (1582 – 1587) bol prvým zberateľom kníh, ktorý sa zaslúžil o obohatenie zbierky inkunábulami a tlačami zo 16. storočia. Je ich 1 405.

O rozvoj knižnice sa starali Nitrianski biskupi:

• Pavol Abstémius-Bornemissa (1557 – 1579)
• Anton Révai (1582 – 1783), zanechal roku 1784 460 zväzkov
• Valentín Lépes (1607 – 1619)
• Peter Korompay (1686 – 1690),
• Ladislav Adam Erdödi (1706 – 1736), presťahoval knižnicu po svojich predchodcoch do dvoch miestností vo veži katedrálneho kostola
• Ján Gusztini (1764 – 1777)
• Augustín Krištof Mikuláš Štefan Roškováni (1859 – 1892), vyniká spomedzi všetkých, daroval svoju zbierku o cca 19 tisíc zväzkoch. V rokoch 1876 – 1879 prestaval severovýchodné krídlo seminára na knižnicu a umiestnil do nej okrem katedrálnej knižnice aj zbierky ďalších biskupov Jozefa Wuruma (1827 – 1838), Imricha Palugyayho (1838-1858), kanonikov Andreja Zemaníka, Jána Dualského a tiež seminárnej knižnice a vlastných.
• 30. novembra 1885 v čase otvorenia mala knižnica Bibliotheca Dioecesana 36 223 kníh

Ďalší biskupi rozvíjajúci knižnicu:

• Imrich Bende (1893 – 1911)
• Viliam Batthyányi (1911 – 1920), je knihy tvoria kvôli vlepenému exlibris dobre identifikovateľný súbor.
• Karol Kmeťko (1921 – 1948), snažil sa vytvoriť Ústrednú diecéznu slovenskú knižnicu.
• 1961 knižnica bola odovzdaná do správy Okresnej knižnice.
• 1963 – 1966 knižnicu spravovalo Okresné vlastivedné múzeum, po nej zasa Okresná knižnica.
• 21. januára 1990 sa vrátila pod správu Biskupského úradu a správcom sa stal Ladislav Belás.
• 23. mája 1990 je fond Diecéznej knižnice vyhlásený za hnuteľnú národnú kultúrnu pamiatku, fond je zväčšený o cca 1 000 zväzkov z príspevku správcu.

Jazykové:

• latinčina 35 %
• maďarčina 23 %
• nemčina 21 %
• celkovo 37 jazykov, okrem európskych aj čínština a japončina
• v slovenčine asi 150 zväzkov najmä bernolákovcov a aj Antona Bernoláka

Chronologické:

• 15. storočie 85
• 16. storočie 1 455
• 17. storočie 3 681
• 18. storočie 11 657
• 19. storočie 49 277
• 20. storočie 7 461 titulov

• Teologické diela
  • Cirkevné právo 1 875 zv.(základné diela cirkevného práva, cirkevné zákony, diela o vzťahu cirkvi a štátu) tu aj 1273 zv. Metrimonium a Coelibát
  • Schematizmy 1 371 zv.
  • Kalendáre 188 zv.
  • Studium biblicum 1 227 zv.
  • Sancti Patres 1 052 zv.
  • Theologia Pastoralis et liturgica 2 276 zv.
  • Theologia generalis, dogmatika, moralis 4 775 zv.
• História, zemepis
  • Historia universalis et geografia 1 514 titulov
  • Historia Hungariae 2 019 zv.
• Literatúra 1 639 zv.
• Periodiká
  • Scripta periodica civilis et ecclesiastica 1 072 titulov v 10 364 zv.
  • Auctores graeci et latini 395 zv.
• Gramatika 630 zv.
• Bibliografia 2 399 zv.
• Filozofia 975 zv.
• Pedagogika 716 zv.
• Medicína 456 zv.
• Poľnohospodárstvo 149 zv.
• Umenie 152 zv.
• Numizmatika 200 zv.
• Spoločenské vedy 176 zv.
• Prírodné vedy
• Právo 1 288 zv

• najstaršia prvotlač z roku 1473, komentár k dielu Boethius, Anicius Manlius Torquatus Severinus: De consolatione philosophiae[2]
• prvotlač obsahujúca celostránkové drevorytiny s figurálnymi motívmi Officium Beate Virginis Mariae, (Paríž, 1495).
• Nitriansky kódex pravdepodobne z roku 1083
• najstaršia biblia z roku 1475
• dielo Mateja Bela z rokov 1735 – 1742 vytlačené vo Viedni Notitiae Hungariae Novae
• 5 jazykový slovník Antona Bernoláka z roku 1825, kde sa prvý raz spomína Slovenčina
• podpis cisára Františka Jozefa I. zo 7. septembra 1887 v návštevnej knihe
• najmenšou knihou je knižka s rozmermi 8 x 5,5 cm vydaná v 1628. roku
• najväčšou knihou je Atlas československých dejín s rozmermi 50 x 43 cm vydaný v Prahe v 1965.
• najhrubšou knihou sú Zápisky z dejín poľského sejmu s 1 659 stranami vydané v r. 1557
• najťažšou knihou je Neerlandia Catholica z 19. storočia s hmotnosťou približne deväť kilogramov
• Calepiniho slovník Ambrosii Calepini dictionarium undecim linguarum z roku 1599 vydaný v Bazileji obsahuje text v 11 jazykoch
• zaujímavou je aj Gramatika rómskej reči v maďarčine z roku 1800

• Fotografie interiéru DK na Nitrafoto

• Nariadenia vlády SR č. 478/1990 Zb.
• FÁBRYOVÁ, Lívia. Tlače 16. storočia v Diecéznej knižnici v Nitre = Opera impressa saeculi XVI quae in Bibliotheca Dioecesana Nitrae asservantur. Martin : Slovenská národná knižžnica, 2000. 368 s., Edícia:– Generálny katalóg tlačí 16. storočia zachovaných na území Slovenska. IX.C [=III].
• Fábryová L.: Diecézna knižnica v Nitre v Knižnica, roč. 2, č. 3, str. 138 - 142(2001)
• Frimmová, E.: Recencia knihy FÁBRYOVÁ, L.: Tlače 16. storočia v Diecéznej knižžnici v Nitre v Knižnica roč. 2 č. 4 (2001), str. 212 – 213