Ďumbierske Tatry
Ďumbierske Tatry sú geomorfologický podcelok Nízkych Tatier. Zaberajú vyššiu západnú, turisticky atraktívnejšiu časť pohoria. Veľká časť územia patrí do národného parku.
| Ďumbierske Tatry | |||
| Pohorie | |||
 Okolie Chopku | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Regióny | Žilinský, Banskobystrický | ||
| Okresy | Brezno, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Banská Bystrica | ||
| Nadradená jednotka |
Nízke Tatry | ||
| Susedné jednotky |
Liptovská kotlina Kráľovohoľské Tatry Bystrianske podhorie Lopejská kotlina Bystrické podolie Starohorské vrchy Zvolen Revúcke podolie | ||
| Podradené jednotky |
Ďumbier, Prašivá Salatíny Lúžňanská kotlina Demänovské vrchy | ||
| Súradnice | 48°56′S 19°31′V | ||
| Najvyšší bod | Ďumbier | ||
| - výška | 2 043 m n. m. | ||
| Šírka | 15 - 30 km, S-J | ||
| Geologické zloženie | tatrikum, fatrikum, hronikum, veporikum | ||
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie | ||
 Poloha územia na Slovensku  Poloha územia na Slovensku
| |||
| Wikimedia Commons: Ďumbierske Tatry | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Poloha a prírodné pomery
Pohorie sa tiahne v dĺžke asi 50 km smerom zo západu na východ medzi údoliami Váhu a Hrona. Na severe susedí s Liptovskou kotlinou (podcelok Podtatranskej kotliny), východným smerom nadväzuje sedlom Čertovica oddelená Kráľovohoľská časť Tatier. Na juhu leží Horehronské podolie s podcelkami Bystrianske podhorie a Lopejská kotlina a juhozápadným okrajom Ďumbierske Tatry susedia s Bysttrickým podolím, patriacim do Zvolenskej kotliny. Na západe sú Hiadeľským sedlom oddelené Starohorské vrchy, Korytnickou dolinou Zvolen a Revúckou dolinou Revúcke podolie, oba patriace Veľkej Fatre.[1]
Geomorfológia
Z geomorfologického hľadiska je pohorie podcelkom Nízkych Tatier.
Významné vrcholy
|
Geológia
Pozri hlavný článok Nízke Tatry
Podnebie
Pozri hlavný článok Nízke Tatry
Chránené územia
Prevažná časť podcelku patrí pod Národný park Nízke Tatry a jeho ochranné pásmo. Nachádza sa tu množstvo vzácnych lokalít, medzi nimi národná prírodná rezervácia Skalka, Pod Latiborskou hoľou, Ďumbier, Ohnište, Jánska dolina, Demänovská dolina a Salatín, národná prírodná pamiatka Vrbické pleso, Starý hrad, Veľká ľadová priepasť, Jaskyňa zlomísk, Záskočská jaskyňa, Štefanová a Brankovský vodopád a prírodná pamiatka Meandre Lúžňanky.[2]
Turistika
Ďumbierske Tatry patria medzi turisticky najatraktívnejšie a po Vysokých Tatrách i najnavštevovanejšie pohoria Slovenska. Vybudované alebo v posledných rokoch výrazne zmodernizované strediská poskytujú množstvo hotelov, autokempingov, sedačkových lanoviek a vlekov. Strediská Jasná, Tále, Srdiečko či Čertovica sú s vysokým komfortom ponúkaných služieb zaujímavé na zimnú i letnú turistiku.
Pre turistov je príťažlivá najmä najvyššia centrálna časť pohoria, kde hlavný hrebeň presahuje štyrmi vrcholmi výšku 2 000 m n. m.. Hrebeň je prístupný lanovkami a množstvom značených chodníkov. Pre horolezcov je atraktívne okolie Ďumbiera a Kohútika, ako aj vápencové steny nad Demänovskou ľadovou jaskyňou.
Referencie
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-28]. Dostupné online.
- mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-02]. Dostupné online.
