Hrebeň bášt
Hrebeň bášt (poľ. Grań Baszt, nem. Basteigrat, maď. Bástyagerinc) je asi 4 km dlhé vedľajšie rameno Hlinskej veže. Oddeľuje Mlynickú od Mensgusovskej doliny vo Vysokých Tatrách.[1]
| Hrebeň bášt | |||
| hrebeň | |||
 Hrebeň bášt z Mlynickej doliny | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Región | Prešovský | ||
| Pohorie | Vysoké Tatry | ||
| Povodie | Poprad | ||
| Nadmorská výška | > 2 100-2 400 m n. m. | ||
| Súradnice | 49°09′30″S 20°03′22″V | ||
 Poloha v rámci Slovenska  Poloha v rámci Slovenska
| |||
 Poloha v rámci Tatier Poloha v rámci Tatier
| |||
| Wikimedia Commons: Hrebeň bášt | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Objekty na hrebeni
Zo skalnej steny vystupujú:
- Baštové sedlo oddeľujúce hrebeň od Hlinskej veže,
- Capie veže: Veľká capia veža (2 364 m n. m.) a Malá capia veža, rozdelené Capou štrbinou
- Vyšné Baštové sedlo
- Zadná Bašta, (správne Zadná bašta), (2 379 m n. m.)
- Diablovo sedlo
- Zlatinská veža
- Zlatinská štrbina,
- Diablovina (2 390 m n. m.)
- Pekelníkova štrbina (2 345 m n. m.)
- Pekelník (2 374 m n. m.)
- Čertova štrbina
- Čertov hrb
- Satanovo sedlo (2 300 m n. m.)
- Satan, najvyšší štít na hrebeni (2 421 m n. m.)
- Satanova štrbina
- Satanov zárez
- Satanova vežička
- Sedlo nad Červeným žľabom (2 325 m n. m.)
- Predná bašta (2 374 m n. m.)
- Sedlo nad Širokým žľabom (2 206 m n. m.)
- Malá Bašta, (správne Malá bašta)
- Sedlo nad Skokom
- Patria
- Trigan[1]
Legendy
V okolí Hrebeňa bášt sa nachádza viacero objektov satanských mien. Okrem vyššie zmieneného štítu, sedla, vežičky a štrbiny aj Satania dolinka, Satanie plieska, Satanov potok, Satanov zárez, Satanov žľab. Názvy sú spojené s legendami o bačovi, ktorý hľadal poklad za pomoci kúzelníka, ale satan ich vždy zahnal obrovskými skaliskami. Podľa inej verzie doviedol sem satan ľstivého gorala, ktorý zobral poklad, ale okabátil čerta a dušu mu nezapísal. Je známe, že sa zlatokopi motali v 18. storočí pod svahmi Satana. Skutočným podkladom povestí mohli byť zo zrázov Satana často padajúce skaly.[1]
Prvé prechody Hrebeňa bášt
- z Patrie na Satanovo sedlo – Jan Gwalbert Pawlikowski, Maciej Sieczka okolo roku 1880.
- zo Satanovho sedla na Hlinskú vežu – Günter Oskar Dyhrenfurth, Hermann Rumpelt 13. júna 1907
- prvé zimné výstupy – z Patrie na Zadnú baštu – Alfred Grosz, Zoltán Neupauer 8. februára 1914; z Hlinskej veže na Satan – Georg Koromzay, Ernst Piovarcsy 4. mája 1927.
Hrebeň bášt bol od dávnych čias prírodnou hranicou medzi Liptovom a Spišom. Na úbočiach Patrie pred rokom 1530 sa údajne ťažili rudy.
Turistika
Na hrebeň nevedú značkované chodníky. Výstup je možný len s horským vodcom.
Referencie
- BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Grań Baszt na poľskej Wikipédii.
