Baštové sedlo
Baštové sedlo (poľ. Basztowa Przełęcz, nem. Basteischarte, maď. Bástyacsorba) je prvé sedlo v juhovýchodnom ramene Hlinskej veže, medzi ňou a severným vrcholom Veľkej capej veže vo Vysokých Tatrách. Západná stena Baštového sedla sa zvažuje do hornej časti Mlynickej doliny, východná stena do Satanej dolinky v Mengusovskej doline. Je to úzke a hlboké sedlo. Do Satanej dolinky z neho spadá strmý komín tretieho stupňa horolezeckej obťažnosti. Neveľké platne zľadovateného snehu tu pretrvávajú až do neskorého leta.
Baštové sedlo | |||
sedlo | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Prešovský kraj | ||
Okres | Poprad | ||
Pohorie | Vysokých Tatier | ||
Súradnice | 49°10′12″S 20°02′53″V | ||
Najľahší výstup | pre turistov neprístupné | ||
Poloha v rámci Slovenska
| |||
Poloha v rámci Tatier
| |||
Wikimedia Commons: Baštové sedlo | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Prvovýstupy
Táto horolezecká cesta sa dá porovnať čo do stupňa obťažnosti výstupu na Žabieho koňa. Günter Oskar Dyhrenfurth, ktorý v roku 1907 prešiel so spoločníkom z Capích veží cez Baštové sedlo na Hlinskú vežu nazval sedlo modelovým príkladom tatranskej štrbiny.
- V lete: Ernst Dubke, Hans Wirth, Ján Franz 9. júla 1905, Zygmunt Klemensiewicz a Jerzy Maślanka 23. augusta 1905
- V zime: Sándor Mervay, Imre Teschler, Lajos Teschler 1. mája 1912
Turistika
Výstup je možný len s horským vodcom.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Basztowa Przełęcz na poľskej Wikipédii.