Maciej Sieczka
Maciej Sieczka (vlastným menom Maciej Gąsienica Sieczka; * 3. máj 1824, Zakopané – † 25. september 1897, Zakopané) bol jeden z najznámejších poľských horských vodcov vo Vysokých Tatrách v polovici 19. storočia. Kráľ horských vodcov Klemens Bachleda vyhlásil, že Maciej Sieczka bol jeho majstrom.
| Maciej Sieczka | |||
| poľský horský vodca | |||
 | |||
| Rod. meno | Maciej Gąsienica Sieczka | ||
|---|---|---|---|
| Narodenie | 3. máj 1824 Zakopané, Poľsko | ||
| Úmrtie | 25. september 1897 (73 rokov) Zakopané, Poľsko | ||
| Národnosť | poľská | ||
| Profesia | horský vodca | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Životopis
Bol lovcom kamzíkov, vďaka tomu poznal veľmi dobre horské doliny a tatranské štíty. To mu umožnilo, aby sa stal jedným z najlepších poľských horských vodcov. Aby sa vyhol službe v armáde ukryl sa u priateľa Tomasza Tatara. S Janom Krzeptowskim–Sabałom lovil medvede. Neskôr sa stal strážcom prírody, chránil kamzíky a svište pred pytliakmi.
V 50-tych rokoch 19. storočia bol baníkom. Pracoval v baniach na Kope Magury na severovýchodnom hrebeni Kasprovho vrchu a na vtedy uhorskej strane Belianskych Tatier. Po roku 1875 sa učil za kamenára. Pomáhal pri stavbe turistických chodníkov vo Vysokých Tatrách, napríklad na Chałubińského bránu, Ľaliové sedlo a na Závory. Pripevňoval reťaze a kramle na exponovaných miestach chodníka na Rysy, na výstupových cestách na Vysokú a Mengusovské sedlo. S Janom Gwalbertom Pawlikowskim prenikal do tatranských jaskýň, čo vtedy gorali len zriedka robili. Mal hudobný talent, hral na flautu. Veľký vplyv na jeho život mal Seweryn Goszczyński, ktorý ho naučil „čo je v tých pekné Tatrách“.
Ešte pred založením Towarzystwa Tatrzańskiego vodil v Tatrách mnohých bádateľov, vedcov a horolezcov. Okrem iných Józefa Stolarczyka, Mieczysława Gwalberta Pawlikowskeho, Jana Gwalberta Pawlikowskeho, Tytusa Chałubińskeho a Ludwika Chałubińskeho alebo Leopolda Świerza. Keď Towarzystwo zaradilo horských vodcov do troch tried Maciej Sieczka bol zaradený do prvej, vďaka čomu mohol klientov vodiť na najťažšie tatranské výstupy.
Najvýznamnejšie výstupy
Bol prvým známym horským vodcom, ktorý v roku 1879 zaviedol turistov k vodopádom Mickiewicza. Vykonal veľa zaujímavých prvovýstupov a horolezeckých ciest:
- prvovýstup na Svinicu v roku 1867 s Eugeniuszom Janotom
- jeden z prvých výstupov na Ľadový štít 1870
- druhý výstup na Vysokú 1876 s Mieczysławom Pawlikowskim
- prvovýstup na Veľký Mengusovský štít v roku 1877 s Janom Gwalbertom Pawlikowskim
- vytýčil novú cestu od severu na Lomnický štít v roku 1878 s J. G. Pawlikowskim
- prvovýstup na Mnícha v roku 1880 s J. G. Pawlikowskim – deklarovaný ako začiatok novodobého horolezectva
- prvovýstup na Jastrabiu vežu okolo roku 1880
- druhý výstup na Pyšný štít roku 1881 s J. G. Pawlikowskim
- prvovýstup na Satan okolo roku 1880 s J. G. Pawlikowskim
V roku 1883 sprevádzal prvú poľskú horolezkyňu Nataliu Janothovu na Gerlachovský štít. Bol známy veľmi dobrou horolezeckou technikou, vodcovskými znalosťami a vynikajúcou fyzickou kondíciou.
Zomrel po ťažkej chorobe. Na Cmentarzi Zasłużonych na Pęksowym Brzyzku v Zakopanom má pamätník.
Syn Macieja Sieczku, Józef Sieczka, bol horským vodcom.
Externé odkazy
- Kniha o M.Sieczkovi (po poľsky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Maciej Sieczka na poľskej Wikipédii.