Universitas Istropolitana
Universitas Istropolitana, od 16. storočia nesprávne[chýba zdroj] nazývaná a dodnes známejšia ako Academia Istropolitana, (1465/1467- cca 1491) v Bratislave bola najstaršou univerzitou založenou na území Slovenska.
Universitas Istropolitana | |||
Academia Istropolitana | |||
univerzita | |||
Štát | Slovensko | ||
---|---|---|---|
Región | Bratislavský kraj | ||
Okres | Bratislava I | ||
Mesto | Bratislava | ||
Mestská časť | Staré Mesto | ||
Súradnice | 48°08′33″S 17°06′23″V | ||
Pre verejnosť | Obmedzený, akademická pôda | ||
Najľahší výstup | z Ventúrskej ulice | ||
Národná kultúrna pamiatka SR | |||
Pred r. 2002[1] | |||
- názov | Academia Istropolitana | ||
ÚZPF[2] | |||
- číslo | 49/1-5 | ||
- dátum zápisu | 23. 10. 1963 | ||
Poloha v rámci Bratislavy
| |||
Poloha v rámci Starého Mesta
| |||
Wikimedia Commons: Universitas Istropolitana | |||
Webová stránka: http://www.acadistr.sk/ | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Dejiny
Založením University Istropolitany Matejom Korvínom v roku 1465 sa začali písať dejiny vysokého školstva na území dnešného Slovenska. V tomto roku na žiadosť Mateja Korvína pápež Pavol II. poveril Jána Vitéza zo Sredny, arcibiskupa ostrihomského, a Jána z Čazmy (Jána Pannónia), pécskeho biskupa, založením univerzity v Uhorsku (v tom čase jedinej, hoci nie prvej). Roku 1467 zomrel bohatý bratislavský mešťan Gmaitl a jeho domy aj s príslušenstvom pripadli kráľovi. Matej Korvín sa rozhodol, že ich použije ako univerzitné budovy a umiestnil univerzitu do Bratislavy.
O dva roky neskôr začala svoju činnosť štyrmi fakultami: teologickou, právnickou, lekárskou a umeleckou (filozofickou). Škola bola zriadená podľa štatútov bolonskej univerzity a vládla na nej humanistická a protischolastická atmosféra, dôraz sa kládol na prírodné vedy, matematiku, astronómiu a medicínu. Do roku 1472 ju viedli Ján Vitéz ako kancelár univerzity a tiež bratislavský prepošt Juraj von Schönberg.
Učitelia najprv prišli z Viedenskej univerzity, neskôr z Talianska a Poľska (z Krakova). Od roku 1467 do 1471 na univerzite pôsobil známy nemecký matematik, astrológ a astronóm Johannes Müller von Königsberg (Regiomontanus). Ďalej tu napríklad pôsobili Poliaci Martin z Olkusza a magister Peter, Nemci Mikuláš Schricker, Erazmus z Rezna, z územia dnešného Slovenska pochádzali Vavrinec Koch z Krompách a Martin zo Štiavnice. Prednášal tu tiež vzdelaný kanonik Ján Han z Weytry. Profesori používali knihy z bohatej a vzácnej knižnice bratislavskej kapituly, na čo získal súhlas Juraj von Schönberg.
Roku 1472 Jána Vitéza uväznili, pretože spolu s Jánom z Čazmy 1471 – 1472 zorganizovali sprisahanie, pri ktorom mal poľský kráľ Kazimír IV. získať uhorský trón. Viacerí učitelia nato opustili univerzitu.
Po dobytí Viedne Matejom Korvínom (1485) a smrti Juraja von Schönberg (1486) nastal postupný úpadok univerzity. Pracovať prestala niekedy v období 1488 – 1490. Definitívne skončila po smrti Mateja Korvína, ktorý univerzitu financoval.
Dnes je budova sídlom Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení a patrí medzi sedem Národných kultúrnych pamiatok (NKP) v Bratislave. Po univerzite je pomenovaná planétka (11614) Istropolitana.
Referencie
- Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-04-05]. Dostupné online.
- Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-04-05]. Dostupné online.
- kolektív autorov: Učebné texty pre vlastivedných sprievodcov po Bratislave I. - Dejiny Bratislavy, Vydavateľ: Bratislavská informačná služba, Bratislava 2001
- FILIT