Ventúrska ulica
Ventúrska (nem. Venturgasse, maď. Ventur-utca) je ulica v bratislavskom Starom Meste v predĺžení Michalskej ulice, siaha po Strakovu a Panskú ulicu pri Hviezdoslavovom námestí a Moste SNP.
| Ventúrska ulica | |||
| ulica/námestie | |||
 | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Mesto | Bratislava | ||
| Mestská časť | Staré Mesto | ||
| Súradnice | 48°08′34″S 17°06′23″V | ||
| Dĺžka | 200 m | ||
| Začína na | Michalskej | ||
| Končí na | Panskej | ||
| Orientácia ulice | S - J | ||
 Poloha v rámci štátu  Poloha v rámci štátu
| |||
 Poloha v rámci mesta Poloha v rámci mesta
| |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Počas socializmu mala názov Jiráskova podľa českého spisovateľa Aloisa Jiráska (1851-1930), potom sa vrátila k svojmu pôvodnému názvu, pričom meno Jiráskova získala niekdajšia Mičurinova v Petržalke. Pôvodný názov Ventúrska pochádza podľa bohatej rodiny Bonaventura di Salto, ktorá zohrávala dôležitú úlohu v 15. storočí.
Významné objekty
Na Ventúrskej sa nachádza veľa významných historických budov, napríklad Erdődyho palác z konca 18. storočia, Pálffyho palác, Palác Leopolda de Pauli alebo Zičiho palác. V dome na Ventúrskej 5 sa kedysi tlačili noviny Preßburger Zeitung. V kúriovom dome na tejto ulici sa v roku 1833 narodil veľkovojvoda Jozef Karol Ľudovít Habsburský. V dome č. 7 sídlila v 15. storočí mestská mincovňa, keďže Bratislava získala v roku 1430 právo raziť mince. Počas vlády Mateja Korvína v budove sídlila Academia Istropolitana, založená v roku 1465 Jánom Vitézom, ktorá svoju činnosť začala v roku 1467 po schválení pápežom Pavlom II.
