Togo

Mapa Toga

Togo bolo do roku 1914, resp. do roku 1919 nemeckou kolóniou, potom britsko-francúzskym mandátom britského Spoločenstva a potom francúzskym poručenským územím v rámci OSN. Nezávislosť získalo roku 1960 a podľa ústavy z roku 1980 je republikou v čele s prezidentom.

Pobrežie Toga dlhé 50 km objavili v 70. rokoch 15. storočia Portugalci a od 16. storočia sa stalo súčasťou Pobrežia otrokov. Roku 1852 tu začala vyvíjať svoju činnosť Severonemecká misionárska spoločnosť.

O niečo neskôr založili v Togu osady francúzski obchodníci, po nich nasledovali nemeckí obchodní osadníci.

Roku 1884 nemecký badateľ a kráľovský komisár Gustav Nachtigal uzavrel s niekoľkými kmeňovými náčelníkmi protektorátne zmluvy, ktorými sa Togo dostalo pod ochranu nemeckej ríše. Pobrežie sa stalo nemeckou kolóniou, vnútrozemie bolo po uzavretí delimitačných zmlúv so Spojeným kráľovstvom a Francúzskom začlenené do sféry mocenského vplyvu Nemecka.

Od roku 1901 patrilo celé územie dnešného Toga pod nemeckú správu. Po tom, čo Nemecko prehralo 1. svetovú vojnu sa konala mierová konferencia vo Versailles, pričom jeden z bodov mierovej zmluvy bolo odstúpenie všetkých kolónií v prospech víťazných štátov. Preto Česko-Slovensko žiadalo územie Toga ako svoju kolóniu, ale žiadna z bývalých nemeckých kolónií nebola pridelená nástupníckemu štátu a preto po prvej svetovej vojne roku 1919 získala v rámci mandátneho systému Britského spoločenstva Západné Togo (časť dnešnej Ghany) Spojené kráľovstvo a Východné Togo (dnešné Togo) získalo Francúzsko. Roku 1946 bolo Togo začlenené do poručenskej sústavy OSN pod správou Francúzska. Časť územia pod správou Spojeného kráľovstva sa na základe plebiscitu kontrolovaného OSN roku 1956 pripojila k Zlatonosnému pobrežiu (Ghana).

Roku 1956 získalo Togo vnútornú autonómiu v rámci Francúzskeho spoločenstva a roku 1960 sa stalo nezávislou republikou. Prvým prezidentom sa stal Sylvanus Olympio, ktorý bol roku 1963 zavraždený pri vojenskom puči. Jeho nástupca Nicolas Grunitzky bol roku 1967 zosadený pri druhom vojenskom puči vedenom plukovníkom Gnassingbéom Eyadémamom. Ústava bola zrušená, národné zhromaždenie a politické strany boli rozpustené. Eyadéma prevzal úrad prezidenta a predsedu vlády. Prevraty nevyvolali žiadne zmeny v prozápadne orientovanej zahraničnej politike. Togo je členom OSN a OAU.

Vnútorná politika uskutočňovaná Eyadémamom je orientovaná na návrat k špecifickým africkým kultúrnym tradíciam. Roku 1969 sa stal predsedom novo vytvorenej jednotnej strany Rassemblement du Peuple Togolais (RPT). Roku 1974 dal zoštátniť naleziká fosfátov, ktoré do tej doby väčšinou patrili Francúzom. Roku 1980, kedy vstúpila do platnosti nová ústava, bol zrušený výnimočný stav vyhlásený roku 1976. Roku 1983 došlo k návratu mnohých obyvateľov Toga z Nigérie po jej vyhostení všetkých ilegálnych prisťahovalcov. Návšteva francúzskeho prezidenta Françoisa Mitterranda v januári 1983 sa uskutočnila v období 20. výročia zavraždenia prvého togského prezidenta Olympia. Niekoľko hodín pred príletom Mitterranda Eyadéma oznámil, že bolo odhalené sprisahanie Olympiových synov. Roku 1986 sa v Togu uskutočnil prevrat namierený proti prezidentovi Eyadémovi, ktorý bol za pomoci francúzskych jednotiek potlačený. Vedenie štátu obvinilo susedné štáty Ghanu a Burkina Faso z podpory prevratu. Od apríla 1991 začali v krajine demonštrácie proti prezidentovi G. Eyadémovi, ktoré potlačila armáda. V auguste 1991 vzniká dočasná vláda v čele s K. Koffigohom, ktorý prevzal aj právomoci prezidenta. Pokus o štátny prevrat sa uskutočnil v októbri 1991, dočasná vláda bola rozpustená a moci sa chopila armáda. V marci 1992 bol v referende schválený návrh novej, pluralitnej ústavy a vo februári 1994 sa konali prvé pluralitné parlamentné voľby. Togo je jedným z najmenej zadlžených afrických štátov, ale zároveň stále patrí k najmenej rozvinutým krajinám sveta.

Tradičné domy v Togu

Obyvatelia sa členia do niekoľkých etnických skupín, z ktorých najpočetnejšia – okolo 2 mil. príslušníkov sú Adža-Ewovia, podiel ostatných je už pod 25 %. Skoro polovica obyvateľstva je gramotná. Z náboženstva je najviac praktikovaný animizmus, kresťanov je tu 35 %, prevažne v mestách, ďalej tu je tiež moslimská menšina. Úradným jazykom je francúzština, ale hovorí sa tu aj jazykmi jednotlivých kmeňov.

Togo je jedna z najchudobnejších krajín na svete, jej HDP dosahoval roku 1996 síce 300 USD na hlavu, ale hospodársky rast bol negatívny. Hospodárstvo je riadené autoritatívne, čo vedie k chabým ekonomickým výsledkom. Základom tonžského hospodárstva je vývoz vápenatých fosfátov a kakaa. Togo musí dovážať hlavne stroje a priemyselný tovar. Najčulejší obchod je so susedmi Toga a s Francúzskom. Menou je Frank CFA.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Togo
• Togo cestovný sprievodca z Wikivoyage

• Vládna stránka Toga (po francúzsky)
• Togo na stránke Encyklopédie Britannica (po anglicky)
• Togo na stránke CIA World Factbook (po anglicky)
• Togo na stránke dromedar.zoznam.sk (po slovensky)