Gnassingbé Eyadéma
Gnassingbé Eyadéma (* 26. december 1935, Pya, Francúzsky Togoland (dnešné Togo), † 5. február 2005) bol tretím prezidentom Toga.
| Gnassingbé Eyadéma | |||
 prezident Toga | |||
| Narodenie | 26. december 1935 Pya, Francúzsky Togoland (dnešné Togo) | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 5. február 2005 (69 rokov) Togo | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Muž, ktorý 38 rokov zastával úrad tožského prezidenta, sa narodil ako Étienne Eyadéma (krstné mená) Gnassingbé (rodové meno) v roľníckej protestantskej rodine kmeňa Kabiyé na severe francúzskej časti bývalej nemeckej kolónie Togoland. Už v mladosti vynikal v tradičnom domorodom spôsobe boja a v 18 rokoch vstúpil do francúzskej cudzineckej légie. Ako veterán koloniálnych vojen v Indočíne a Alžírsku sa roku 1962 vrátil späť do Toga so skupinou vojakov, ktorí chceli získať postavenie v novo formovanej tožskej armáde. Protifrancúzske postoje prezidenta Sylvanusa Olympia tomu bránili.
Seržant Étienne Gnassingbé sa postavil do čela štátneho prevratu a osobne sa podieľal na smrti prezidenta Olympia. Civilnou hlavou štátu sa stal Nicolas Grunitzky. Gnassingbé sa roku 1965 stal náčelníkom generálneho štábu a presne 4 roky po prvom prevrate zvrhol v ďalšom puči Grunizkého. 15. januára 1967 sa formálne stal tretím tožským prezidentom, predsedom vlády a ministrom obrany. Roku 1969 zakladá Rassemblement du peuple togolais (RPT - Zhromaždenie tožského ľudu), jedinú povolenú politickú stranu v krajine. V roku 1972 bol vo voľbách bez protivníka potvrdený vo svojej funkcii (a rovnako tak v rokoch 1979 a 1986). K poafričteniu svojho mena na Gnassingbé Eyadéma siahol v roku 1974.
V septembri 1986 došlo k pokusu o prevrat a Eyadémamovi sa dostalo francúzskej vojenskej pomoci. Po krvavej potlačovanej vlne nepokojov a štrajkov a po nátlaku Françoisa Mitterranda bol Eyadéma v demokratizačnej vlne začiatku 90. rokov nútený pristúpiť na viacstranícky systém. Zvolaná národná konferencia sa pokúsila Eyadému zosadiť z jeho funkcií, avšak ten si svoje pozície za pomoci armádneho násilia udržal.
Nová ústava dovoľovala Eyadémamovi len dva ďalšie päťročné funkčné obdobia. V zdanlivo demokratických avšak zmanipulovaných voľbách v rokoch 1993 a 1998 svoje postavenie udržal, napriek tomu že ho opozícia obviňovala z politického násilia a v roku 1998 vyhlásila za víťaza kandidáta organizácie Union des forces de changement (Únia síl zmeny) Gilchrista Olympia, syna prvého tožského prezidenta a dlhoročného vodcu opozície. Po opozičnom bojkote parlamentných volieb v roku 1999 takmer celkom ovládla zákonodarný zbor Eyadémamova RPT a v roku 2002 tak mohlo dôjsť k zrušeniu obmedzenia počtu funkčných období. Vo voľbách nasledujúceho roku tak bol Eyadéma znovu zvolený, potom čo kandidatúra Olympia nebola pripustená.
Napriek tomu že Eyadéma neváhal použiť násilie proti svojim politickým protivníkom, tešil sa na sklonku svojej dlhej vlády ako doyen medzi hlavami afrických štátov značnej úcte zo strany ostatných afrických predstaviteľov.
Zomrel po 38 rokoch vo funkcii tožského prezidenta na palube svojho vládneho lietadla, ktorý ho po prekonanom srdečnom infarkte prevážal na liečenie do Francúzska. Po Eyadémamovej smrti armáda prehlásila za hlavu štátu Eyadémamovho syna Faurea Gnassinbéa.