Faure Gnassingbé

Narodil sa len rok pred tým, ako sa jeho otec stal prezidentom Toga, a vyrastal tak ako syn prezidenta. Mohol získať vzdelanie na vybraných univerzitách – vyštudoval ekonomické odbory na parížskej Sorbonne a americkej univerzite George Washingtona. Po ukončení štúdia spravoval finančné záležitosti otcovho rozsiahleho majetku uloženého v zahraničí.

Do politiky vstúpil pomerne neskoro. Najprv v júni 2002 získal vo voľbách kreslo v togskom parlamente a hneď na to ho otec menoval ministrom telekomunikácií a baní. Napriek tomu že starnúci prezident prehlasoval, že svojmu ľudu nehodlá vnútiť svojho nástupcu, koncom roku 2002 vládna strana presadila zmenu ústavy, ktorá znižovala požadovaný vek prezidentského kandidáta na 35 rokov.

Dlhoročný vládca Toga odišiel 5. februára 2005. Nebolo prekvapením, že armáda vzápätí prehlásila prezidentom Faurea na úkor Fambary Ouattary Natchaby, predsedu parlamentu, na ktorého postavenie hlavy štátu malo prejsť podľa ústavy. EU v čele s Francúzskom síce odsúdila prevzatie moci synom zomretého prezidenta Faurom Gnassingbéom, ale nepodnikla žiadne ďalšie kroky k Natchabyovej podpore. Prostriedky k tomu Francúzsko s jednotkami dlhodobo rozmiestnenými v Togu malo. Prezident Chirac však skôr zdôrazňoval ľútosť nad odchodom svojho osobného priateľa [1]. Postoj okolitých afrických štátov voči udalostiam v Togu bol ostrejší než postoj EU. Susedné krajiny odmietli uznať nového prezidenta a udalosti v Togu označili za vojenský prevrat. Medzinárodné spoločenstvo požadovalo, aby sa v Togu usporiadali riadne prezidentské voľby.

Faure Gnassingbé síce pod tlakom zo zahraničia 25. februára odstúpil, ale mal dostatok času k tomu, aby konsolidoval svoju pozíciu pred chystanými voľbami, v ktorých sa následne uchádzal o prezidentský úrad. V aprílových voľbách získal presvedčivých 60,6 % hlasov. Vývoj v Togu tak viedol k situácii, kedy pri moci zostala skupina zapojená do francúzsko-afrických patrónsko-klientských vzťahov. Opozícia voľby spochybnila a v nepokojoch zahynulo niekoľko ľudí. Voľby boli napriek protestom opozície medzinárodnými pozorovateľmi z členských štátov ECOWAS označené za spravodlivé. Niektorí pozorovatelia však následne v súkromí vyjadrovali prekvapenie nad oficiálnym výrokom a upozorňovali na závažné porušenie pravidiel volieb [2].

Faure Gnassingbé za premiéra menoval predstaviteľa umiernenej opozície a opozícia participuje i na ďalších vládnych postoch. Kľúčové pozície v najsilnejšej strane Rassemblement du peuple togolais (RPT – Zhromaždenie togského ľudu) však patrí Fauremu a jeho bratovi Kaptchovi Gnassingbému, ktorý zastáva rovnako funkciu ministra obrany. V poradí štvrtý togský prezident je označovaný za tichého človeka, ktorý málokedy hovorí na verejnosti a vie dobre počúvať. Podobne ako jeho otec sa politicky opiera o úplne oddanú armádu.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Faure Gnassingbé