Električková doprava v Plzni

V 19. storočí sa Plzeň vďaka novým priemyselným podnikom rozrastala tak rýchlo, že potrebovala akútne riešenie zložitej dopravnej situácie. Ako vhodná prišla mestu električka, ktorej plány predložil František Křižík. Jeho firma potom so Škodovými závodmi realizovala aj výstavbu tratí, ktorých prevádzka na prvom úseku bola slávnostne spustená 29. júna 1899. Celá sieť sa skladala z troch jednokoľajových tratí (Bory – Lochotín, Skvrňany – Nepomucká třída, Náměstí – Plynárna). Trať viedla aj južnou časťou dnešného Námestia republiky. Vozovňa s elektrárňou bola umiestnená v bývalom cukrovare v Cukrovarskej ulici a električky prepravili ročne 800 tisíc ľudí.

Po spustení prevádzky bolo dodaných 20 motorových vozňov. Mechanickú časť vyrobil priemyselník Václav Brožík, elektrickú sám Křižík. Už nasledujúci rok bol vozňový park rozšírený o 5 motorových vozidiel a 4 vlečné vozne.

V rokoch 1910 a 1923 bola trať k Plynárni predĺžená až do Doudlevke, hoci to bola najmenej využívaná linka. Číslovanie liniek bolo zavedené v roku 1925. Úsek na Nepomuckou třídu bol na konci 20. rokov zdvojkoľajnený. O niekoľko rokov neskôr boli predĺžené aj trate vo Skvrňanoch a na Slovanoch. K 15. júnu 1929 bola sprevádzkovaná druhá jednosmerná električková trať na Námestí republiky na severnej strane. Za druhej svetovej vojny bola sprevádzkovaná dnešná vozovňa Slovany.

Rozrastal sa aj vozňový park, objavili sa električky nové aj odkúpené od pražských elektrických podnikov. V druhej polovici 30. rokov sa začali objavovať aj prvé slučky, vďaka ktorým tak mohli byť dodané prvé jednosmerné vozne. Po vzniku protektorátu museli byť tieto električky prestavané na pravostranné.

Po druhej svetovej vojne bol zdvojkoľajnený úsek do Skvrňan a v roku 1949 bola zrušená električková trať Lochotín – Doudlevce, ktorá bola nahradená trolejbusmi. Časť tejto trate sa používala až do roku 1994 na spojenie Ústredných dielní v Cukrovarskej ulici so zvyškom koľajovej siete.

Na prelome 50. a 60. rokov sa začali stavať nové sídliská, ktoré vyžadovali dopravné spojenie, čo sa stalo impulzom pre ďalší rozvoj električkovej dopravy. Na Světovar bola sprevádzkovaná električková trať v roku 1962, sídlisko Skvrňany bolo pripojené v roku 1973. Košutka a Bolevec na severe mesta majú električkovú trať, ktorá nahradila nevýkonnú trolejbusovú dopravu od 80. rokov, len chvíľu po tom, čo tu vzniklo rozsiahle sídlisko. Bolevecká trať však nebola v tomto čase dokončená celá, ale iba z polovice. V dnešnej podobe vrátane severnej časti slúžila verejnosti až od roku 1990.

Po vojne bolo nakúpených ešte niekoľko jednosmerných vozňov a niekoľko starších električiek z Prahy. Prevádzka dvojnápravových električiek skončila v Plzni ako v prvom meste vtedajšieho Česko-Slovenska v roku 1963. V 50. rokoch boli dodané prvé moderné štvornápravové vozne koncepcie PCC, Tatra T1. Na začiatku 60. rokov ich nasledovali električky Tatra T2 a o niečo neskôr aj legendárna Tatra T3, ktorá sa stala základom vozňového parku plzenských električiek. Plzeň bola posledným mestom v Česku, kde dojazdili vozne T1, a to v apríli 1987. O dva roky neskôr bolo dodaných aj 12 trojčlánkových vozidiel Tatra KT8D5.

Po prevrate v roku 1989 už nedošlo v rozsahu električkovej siete k žiadnym väčším zmenám, iba linkové vedenie sa zmenilo tak, že z pôvodných piatich sú v prevádzke tri linky. Zásadnými zmenami prešiel vozňový park. Objavili sa prvé modernizácie električiek (Škoda 01 T, Tatra T3R.P), výrobu električiek navyše spustila plzenská Škoda, ktorá do svojho mesta dodala 11 nízkopodlažných vozidiel Škoda 03 T. V rámci skúšobných jázd výrobcu sa na koľajovej trati objavili aj ďalšie typy, ako napr. Škoda 10 T pre americký Portland, alebo Škoda 14 T pre Prahu. Vo vozovni Slovany je odstavený aj prototyp električky Škoda 05 T, ktorý nie je vhodný na pravidelnú dopravu

Svojho času existoval návrh previesť električkovú trať vedúcu priamym centrom mesta pod zem, podobným spôsobom, ako sa plánuje v Brne. Počítalo sa aj s električkovou traťou na sídlisko Doubravka, dnes sa uvažuje o predĺžení trate z Borov k neďalekej priemyselnej zóne.