Električková doprava v Moste a Litvínove

Na konci 19. storočia sa mesto Most, banské centrum celej oblasti, prudko rozvíjalo. Pribúdali nové závody, kam museli dochádzať zamestnanci. Situácia sa nakoniec stala neúnosnou, a tak v roku 1893 bola navrhnutá trať parnej električky. Trakcia sa však zmenila na elektrickú a stavať sa začalo v roku 1899. 7. augusta 1901 bola prvá trať dlhá 12,9 km vedúca od stanice cez Kopisty, Růžodol a Horní Litvínov do Janova sprevádzkovaná, medzimestský úsek viedol východnejšie ako dnešná trasa. Celá trať bola jednokoľajová s vtedy obvyklým a obľúbeným rozchodom 1 000 mm.

Koncom roku 1917 bola sieť predĺžená o úsek na Čepirožskú výšinu. Do druhej svetovej vojny sa trať viac nerozširovala, iba v roku 1938 bolo opäť na Čepirožskej výšine vykonané ďalšie predĺženie. V súvislosti s výstavbou petrochemických závodov z Záluží, ktoré mali za druhej svetovej vojny strategický význam, bola k nim zavedená trať, ktorá čiastočne využívala vlečky k bani Minerva. Ku koncu druhej svetovej vojny, v roku 1945, boli chemické závody v Moste a okolí bombardované, došlo aj k zničeniu medzimestskej električkovej trate, kvôli tomu sa sieť dočasne rozpadla na mostovskú a litvínovskú časť.

Po vojne bolo nutné trate opraviť, to bolo realizované počas niekoľkých mesiacov po skončení bojov. V rámci dvojročky boli dokonca zdvojkoľajnené a preložené niektoré úseky, napríklad trať ku stanici. Okolo roku 1950 bolo v Moste 5 električkových liniek, objavili sa aj nové električky typu 6MT zriadené z Teplíc. Ďalšou dôležitou úlohou bola modernizácia medzimestskej trate, rozhodlo sa tak o výstavbe modernej rýchlodrážnej a normálnerozchodnej trate. Jej prvý úsek bol v Litvínove uvedený do prevádzky 1. apríla 1957.

V súvislosti s tým museli byť vyradené staré električkové vozidlá drevenej konštrukcie s lýrovými zberačmi, ktoré boli nahradené električkami typu Tatra T1, Tatra T2 a neskôr Tatra T3. Modernizácia električiek zároveň k roku 1959 ukončila prevádzku trolejbusovej dopravy, ktorá sa tým stala nadbytočnou.

V roku 1961 bola rýchlodráha predĺžená do Velebudíc k súčasnej vozovni, zároveň bola k 24. marcu definitívne ukončená prevádzka úzkorozchodných električiek. V 70. rokoch sa električková sieť, rovnako ako celé mesto Most, musela pripraviť na presťahovanie. Vďaka prechádzajúcim úpravám však nešlo o príliš náročný proces. Premiestnenie mesta bolo dokončené do roku 1978, trať bola premiestnená ku koridoru na úpätí Hněvína a úsek cez starý Most bol opustený. Toho istého roku bola postavená trať k novej mostovskej stanici.

Starý Most bol vyprataný a neskôr zbúraný, nahradilo ho vtedy moderné sídlisko pre 65-tisíc obyvateľov. Posledné rozšírenie prebehlo v roku 1981 ako krátke predĺženie na nové obratisko vo Velebudiciach. V 80. a 90. rokoch v Moste jazdili aj električky Tatra KT8D5 a Tatra T5B6, „kátéčka“ však boli roku 1997 odpredané do maďarského Miškovca.

V prvých rokoch 21. storočia pribudli úplne nové nízkopodlažné električky Škoda 03 T. Na konci roku 2012 bola dodaná jedna električka Vario LF plus, neskôr k nej pribudlo druhé vozidlo rovnakého typu.

Dopravní podnik měst Mostu a Litvínova, prevádzkovateľ siete, sa snaží o modernizáciu zastaraného vozidlového parku. Popri vozidlách T3 jazdia aj dve moderné nízkopodlažné vozidlá typu Škoda 03 T a Vario LF plus. V prevádzke sú dnes 4 linky. S rozširovaním električkovej siete sa zatiaľ nepočíta, isté ale je odpredávanie prebytočných električiek.