Radovan Kuchař
Radovan Kuchař (* 22. október 1928, Turnov, Česko – † 30. apríl 2012, Hrubá Skála, Česko) bol český horolezec, ktorý v 50. a 60. rokoch 20. storočia patril medzi svetovú špičku.
| Radovan Kuchař | |||
| český horolezec | |||
| Narodenie | 22. október 1928 Turnov, Česko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 30. apríl 2012 (83 rokov) Hrubá Skála, Česko) | ||
| Národnosť | česká | ||
| Známy vďaka | horolezectvu | ||
| Deti | Jiřina Dienstbierová | ||
| Poznámky | Zaslúžilý majster športu | ||
| |||
Horolezecké cesty
S horolezectvom začal v 40. rokoch 20. storočia na Hruboskalsku. Do Vysokých Tatier prvý raz prišiel po roku 1945. Mal za sebou veľmi veľa výstupov na pieskovcové veže v Českom ráji a v rámci príprav na veľhory aj vo Vysokých Tatrách. Tu sa napríklad zúčastnil na zimnom prechode hlavného hrebeňa Vysokých Tatier.
Uskutočnil veľmi cenné horolezecké výstupy v Alpách takými povestnými stenami ako je severná stena Grands Charmoz (1956), západná a severná stena Petit Dru (1957), „Hruška“ vo východnej stene Mont Blancu (1959) a Walkerov pilier Grandes Jorasses, severné steny Matterhornu, Eigeru a v masíve Tre Cime na Cima Grande di Lavaredo (1961). Známy je jeho výstup na Eiger spolu so Zdenom Zibrínom. Oceňované boli jeho prvovýstupy a výstupy na Kaukaze - prvé opakovanie Chergianiho cesty na Donguz Orun s novým variantom a prvé opakovanie výstupu na Nakra Tau doplnil prvovýstupom stredom severnej steny spolu s Karlom Cermanom, Oldřichom Kopalom v roku 1959. Vynikajúci výkon dosiahol s Oldřichom Kopalom na päťtisícovke Dychtau. V roku 1965 sa zúčastnil 1. československej expedície do Hindúkuš, ktorá dosiahla prvovýstupom šesťtisícovú Uparisínu.
Jeho najčastejšími partnermi boli Karel Cerman, Oldřich Kopal a v Alpách Zdeno Zibrín. O svojich výstupoch napísal knihu 10 veľkých stien.
Po páde v roku 1966 na veži Barberino (vylomený chyt) a po úraze členku v Příhrazoch v Českom ráji ukončil horolezeckú činnosť. Keď v roku 1968, po invázii vojsk Varšavskej zmluvy vyvesil na vežu libereckej radnice čiernu zástavu skončilo sa obdobie jeho výjazdov za hranice socialistických krajín.
V registroch zväzkov ŠtB bol vedený ako dôverník pod krycím menom Josef.
Vysoké Tatry
- Malý Kežmarský štít, Cesta cez Ucho, prvovýstup (1950)
- Javorový štít, severná stena, prvovýstup (1952)
- Galéria Ganku, prvovýstup (1954)
- Gerlachovský štít, Birkenmajerova cesta, prvý zimný výstup (1953)
- Galéria Ganku, Stanislawského cesta, prvý zimný výstup (1955)
- Hlavný hrebeň Vysokých Tatier od západu na východ, leto (1953)
- Hlavný hrebeň Vysokých Tatier od východu na západ, zima (1953 a 1955)
Alpy
- Aiguille du Grands Charmoz, severná stena (1956) s Karlom Cermanom
- Petit Dru, západná stena, Magnoneho cesta (1957) s Oldřichom Kopalom
- Petit Dru, severnej hrana (1959) so Zdenom Zibrínom
- Mont Blanc, východná stena, cesta Poiré (1959) so Zdenom Zibrínom
- Grandes Jorasses, Walkerov pilier (1959) so Zdenom Zibrínom
- Matterhorn, severná stena, cesta bratov Schmid (1961) so Zdenom Zibrínom
- Eiger, severná stena klasickou cestou (1961) so Zdenom Zibrínom
- Cima Grande di Lavaredo, severná stena Comiciho cesta (1961)
- Pic Badile, severná stena, Cassina cesta (1964)
Kaukaz
- Donguz Orun, severná stena, Chergianiho cesta, 1. opakovanie novým variantom (1959) s Oldřichom Kopalom a Karlom Cermanom
- Nakŕm Tau, severná stena, prvovýstup (1959) s Oldřichom Kopalom a Karlom Cermanom
- Dychtau, severná stena, Abalakovova cesta 2. opakovanie (1962) s Oldřichom Kopalom a Zdenom Zibrínom
Hindúkúš
- Koh-e-Uparisina (6260 m), prvovýstup slovenskej expedície na štít (1965)
- Kuh-i-Herad, prvovýstup českej expedície (1965)
Dielo
- Desať veľkých stien, literárne spracoval Dr. Arnošt Černík, 1. vydanie 1963, tretie vydanie 2003.
- Z Tatier na Eiger (1964)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Radovan Kuchař na českej Wikipédii.