Klemens Bachleda

Narodil sa slobodnej matke a vo svojich dvanástich rokoch osirel. Slúžil u zámožnejších gazdoch, neskôr sa živil ako pastier aj na slovenskej strane Vysokých Tatier. Vojenčinu slúžil vo Viedni a po návrate do Zakopaného, v čase cholery, pochovával mŕtvych. Neskôr, keď sa natrvalo usadil v Zakopanom, živil sa ako tesár a pytliačil. Oženil sa s Agneskou Styrculou- Ratulovou a mal s ňou tri deti.

Na začiatku svojej vodcovskej kariéry bol pomocníkom horských vodcov Macieja Sieczkiho, Szymona Tatara staršieho a Jędrzejówa Walówa (otca a syna). Veľmi dobre sa vedel orientovať v horách. V roku 1886 sa stal horským vodcom I. triedy. Čoskoro sa vypracoval medzi najlepších. Sprevádzal po horách veľa slávnych osobností a horolezcov. Medzi nimi boli Karol Potkański, Edmund Cięglewicz, Jan Fischer, Kazimierz Przerwa-Tetmajer, Ferdynand Hoesick, Stanisław Eljasz-Radzikowski, Franciszek Henryk Nowicki, Janusz Chmielowski, Mieczysław Karłowicz, ks. Walenty Gadowski, Tadeusz Boy-Żeleński, Henryk Sienkiewicz.

Objavil v Tatrách nové cesty, prvovýstupy na Bradavicu (1892), Gánok (1895), ktorý bol dlho považovaný za nedostupný, Rumanov štít (1904), Druhý Mních (1904), Kačací štít (1904) a ďalšie. Bol účastníkom prvého zimného výstupu na Zadný Gerlach Krčmárovým žľabom (1905). Tridsať rokov sa venoval horám ako horský sprievodca i horský záchranár. Jeho horolezecké úspechy ocenil známy maďarský horolezec Karol Jordán, keď na jeho počesť pomenoval štrbinu medzi Pyšným štítom a Lomnickým štítom Bachledovou štrbinou. Bachleda sa stal od roku 1909, kedy Mariusz Zaruski založil TOPR - Tatrzańskie Ochotnicze Pogotowie Ratunkowe (poľská Horská záchranná služba), najaktívnejším záchranárom. Stal sa legendárnou postavou Zakopaného „Kráľom horských vodcov“ a „Orlom Tatier“.

Zahynul počas záchrany dvoch poľských horolezcov Stanislawa Szulakiewicza a Jana Jarzinu, ktorí sa 5. augusta 1910 pokúšali urobiť prvovýstup na Malý Javorový štít. Klimek Bachleda na druhý deň prišiel so skupinou horských záchranárov pod stenu. V stene bol zranený Stanislaw Szulakiewicz. V doline zúrila snehová víchrica s dažďom a hustou hmlou. Vyčerpaný Jarzyna zostal dole pod stenou. Nebol schopný ďalšej akcie a nedokázal doviesť skupinu k zranenému spolulezcovi. Severnou stenou Malého Javorového štítu sa valili potoky vody. Bachleda, ktorý vystupoval prvý, počul vzdialený hlas zraneného horolezca, ale záchrancovia ho ani po mnohých hodinách nenašli. Ľudia boli unavení. Vtedy Klimek Bachleda sa odviazal z lana, ktoré sa medzi nim a Zaruskim zachytilo na zľadovatenej skale a sám pokračoval vo výstupe. Po chvíli im zmizol z očí. Vtedy sa okolo nich prehnala skalná lavína. Záchranári boli presvedčení, že Bachledu nezachytila a že zostúpil na opačnú stranu štítu a vrátil sa do Rovienkovej doliny. Na druhý deň, keď prišli posily, našli telo Szulakiewicza na malej plošinke. Klimek Bachleda bol nezvestný. V piatok 12. augusta záchranná skupina našla jeho telo pod stenou štítu. Na symbolickom cintoríne pod Ostrvou vo Vysokých Tatrách je umiestnená pamätná tabuľa s jeho menom.[1][2][3]

• 
  Klimek Bachleda s malým svišťom
• 
  Hrob na Novom cintoríne v Zakopanom

1. Časopis Vysoké Tatry 4/1975, roč. XIV. In.: Charvát, Peter, Posledný výstup, str. 27
2. Ivan Dieška a kolektív: Horolezectvo – encyklopédia, Vydavateľstvo „Šport”. Bratisłava, 1986, heslo Klemens Bachleda, s. 30, ISBN 80-7096-015-9
3. Preklad z poľskej Wikipedie

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Klemens Bachleda

• Włodzimierz Kalicki – Klimku wracajcie (po poľsky)
• Śmierć Klimka Bachledy (po poľsky)