Rys ostrovid

Rys ostrovid[2] (iné názvy: ostrovid obyčajný[3], rys európsky[4], rys obyčajný[5], ľudovo alebo staršie: ostrovid[6][7], regionálne ľudovo alebo staršie: hejus[8][9]; lat. Lynx lynx alebo staršie Felis lynx) je najväčšia voľne žijúca mačkovitá šelma v Európe patriaca do čeľade mačkovité. Vyskytuje sa na niekoľkých izolovaných územiach v strednej, severovýchodnej Európe, na Sibíri po centrálne ázijské pohoria[2] a v malej časti severnej Ázie. Výskyt na Slovensku bol doložený na 52,9 % územia.[2] V minulosti bol takmer vyhubený, no vďaka ochrane sa jeho populačná hustota zväčšila. Obýva najmä boreálne lesy a loví malé a oslabené kopytníky srnčej a diviačej zveri.

rys ostrovid
Stupeň ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Lynx lynx
Linnaeus, 1758
Synonymá
Felis lynx

Rozšírenie rysa ostrovida
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Vzhľad

Rys ostrovid je najväčšou európskou mačkovitou šelmou, s dĺžkou tela od 80 do 130 cm, dĺžkou chvosta 25 cm, výškou v kohútiku až 70 cm. Samce obyčajne vážia od 18 do 30 kg a samice od 10 do 21 kg.[10][11][12] Samce rysa na Sibíri, kde tieto druhy dosahujú väčšiu veľkosť tela, môžu vážiť až 38 kg údajne dokonca až 45 kg.[13][14] Charakteristickým znakom všetkých rysov sú trojuholníkové uši s čiernymi chlpmi na ich koncoch a tiež čierny koniec chvosta.

Sfarbenie je veľmi rôznorodé, všeobecne sa ale dá povedať, že čím severnejšie rys žije, tým má svetlejšiu srsť, aby bol čo najlepšie maskovaný v zasneženej krajine. Základná farba jeho srsti je šedá so žltkastým až hrdzavým sfarbením a s hnedými až červenohnedými škvrnami. Zimná srsť je podstatne dlhšia a hustejšia, s menej výraznou škvrnitosťou. Stredom chrbta sa často tiahne tmavý pás, brucho je zreteľne svetlejšie až biele.[15]

Etológia a rozmnožovanie

Rys je aktívny hlavne počas noci, na tichých lokalitách môže byť viditeľný aj cez deň, kedy sa rád slní. Obyčajne však v priebehu dňa odpočíva v skalných úkrytoch alebo v húštinách. Výnimkou je obdobie ruje, kedy je cez deň aktívny bežne. Množstvo a miera denných presunov sa líši u každého jedinca, boli zaznamenané aj presuny dlhšie ako 25 km.[16]

Samec žije samotársky, len v dobe párenia sa zdržuje so samicou. V tomto období sprevádza samicu niekedy aj viac samcov, ktorí spolu bojujú. Ruja prebieha vo februári a marci, gravidita trvá 10 týždňov. V máji až júni rodí samica 2–4 mláďatá, väčšinou v húštinách, skalných dutinách či pod vývratom. Mláďatá sa rodia slepé, vidieť začnú po 16–17 dňoch a kojenie trvá dva až tri mesiace. Mláďatá zostávajú v spoločnosti matky až do ďalšej ruje, matka ich najprv kŕmi a nato učí loviť. Pohlavnú dospelosť mláďatá dosahujú medzi druhým a tretím rokom.

Dospelé rysy si vytyčujú teritórium, ktorého celková veľkosť závisí na úživnosti prostredia a pohybuje sa od niekoľkých desiatok až po niekoľko stoviek km². Teritórium sa delí na domovský okrsok (jadro teritória, ktoré si jedinec značkuje trusom a močom a urputne ho bráni proti votrelcom; jeho veľkosť sa v priebehu roka obvykle výrazne mení) a okrajový okrsok. Teritória dvoch samcov sa spravidla neprekrývajú (alebo sa prekrývajú len nepatrne), oproti tomu samec strpí prekrytie svojho teritória jedným alebo aj niekoľkými samičími teritóriami.

Rozšírenie

Pôvodný areál druhu zahŕňal lesy mierneho pásma v celej Eurázii, avšak systematický lov zo strany človeka a likvidácia prirodzeného prostredia viedli k jeho výraznému zmenšeniu a samozrejme k výraznému poklesu početnosti druhu. V súčasnosti relatívne súvislá časť areálu tohto druhu zasahuje zo severnej časti RuskaFennoškandinávie a do Poľska. Ďalšie rozšírenie (najmä v Európe) je nesúvislé. Väčšie územia s relatívne silnými populáciami sa dajú nájsť v Karpatoch, na Balkáne a v Španielsku. V ostatných častiach západnej a strednej Európy, kde bol rys až na niekoľko lokálne prežívajúcich populácií v 18. a 19. storočí vyhubený, existujú iba malé lokálne populácie, väčšinou novovzniknuté reintrodukciou alebo migráciou. V súčasnosti dochádza k snahe o reintrodukciu a obnovenie populácií rysa na mnohých miestach Európy, avšak ide o komplikovaný a pomalý proces, na mnohých miestach brzdený až marený pytliactvom a nepriateľským postojom poľovníkov. V súčasnosti sa odhaduje, že v Európe (bez Ruska), žije asi 7  500 jedincov, z toho 2 500 v Fennoškandinávii, 2 000 v Pobaltských štátoch[17] a 2 800 v Karpatskej oblasti (Česko, Slovensko, Poľsko, Rumunsko, Bosna a Hercegovina a Srbsko).[18]

Rozšírenie na Slovensku

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 228 (52,9 % rozlohy Slovenska), prechodne sa vyskytoval v 27 (6,3 %) kvadrátoch, do roku 1964 bol známy jeho trvalý výskyt len 122 (28,3 %) kvadrátoch. Pohybuje sa v nadmorských výškach 180 (obec Dedinka) – 2 180 m n. m. (Volovcovo sedlo vo Vysokých Tatrách).[2]

Na Slovensku sa v karpatských pohoriach v nadmorských výškach 800 až 1000 m. n m. zachoval a zásluhou úplnej ochrany po druhej svetovej vojne sa jeho početnosť tak zvýšila, že začal prenikať aj viac na západ, na moravské územie.[19] Nachádza sa vo väčšine národných parkov Slovenska a v ostatných chránených územiach.[20][21]

Ekosozologický status od roku 2001 EN - ohrozený.[22]

Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2007  2012:[23]

  • pre alpský bioregión bola 300  400 jedincov. Krátkodobý trend i veľkosť územia za posledných 12 rokov (2000  2012) aj dlhodobý trend od roku 1988 (1988  2012) a veľkosť územia boli stabilné. Kvalita biotopov bola vyhodnotená ako priemerná a stabilná.
  • pre panónsky bioregión bola 2  10 jedincov. Krátkodobý trend i veľkosť územia za posledných 12 rokov (2000  2012) aj dlhodobý trend od roku 1988 (1988  2012) a veľkosť územia boli neznáme. Kvalita biotopov bola vyhodnotená ako priemerná s neznámym trendom.

Z pohľadu výskytu v Karpatoch bol v rámci projektu Bioregio[24] v roku 2014 vypracovaný návrh ekosozologického statusu za celé pohorie ako aj za Slovensko EN - ohrozený.[25]

Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2013  2018:[26]

  • pre alpský bioregión bola 300  400 jedincov. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2007  2019) bol stabilný. Kvalita i plocha obývaného biotopu bola vyhodnotená ako stabilná.
  • pre panónsky bioregión bola 2  10 jedincov. Krátkodobý trend, kvalita i plocha obývaného biotopu za posledných 12 rokov (2007  2019) boli neznáme.

Lov

Rys na svoju obeť číha v úkryte. Nie je veľmi vytrvalý prenasledovateľ. Útočí z bezprostrednej blízkosti a ak ju rýchlo neskolí, po niekoľkých desiatkach metrov (100 m) s prenasledovaním prestáva. Menšiu korisť zabíja zahryznutím sa do hlavy, väčšiu zahryznutím sa do hrdla a zadusením.

Rys má výborný zrak. Za denného svetla rozozná hlodavca na 75 m, zajaca na 300 m, svišťa na 400 m a srnca na 500 m.

Systematika

Presná klasifikácia poddruhov rysa ostrovida je stále neistá, ale jedna z možností je takáto:[27]

Ochrana

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 3690 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[28]

Rys ostrovid je druh európskeho významu[28], ktorý sa vyskytuje v 85 územiach európskeho významu.[29]

Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha III)[30] a smernici o biotopoch (Príloha II a IV).

V Národnom parku Malá Fatra prebieha od roku 1999 projekt s cieľom zistiť či je možné rysov narodených v ZOO vrátiť do prírody. Projekt bol úspešný, v roku 2010 bol pripravený dokumentárny film Návrat rysov.[31]

Galéria

Referencie

  1. Breitenmoser, U., Mallon, D.P., von Arx, M. & Breitenmoser-Wursten, C. Lynx lynx [online]. . Dostupné online.
  2. KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Ján Krištofík, Pavel Hell, Jozef Bučko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Rys ostrovid - Lynx lynx, s. 417 – 423.
  3. ostrovid. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  4. Slovensko Ľud - I. časť. [s.l.] : Obzor, 1974. 784 s. S. 178.
  5. ÚZEMNÝ PLÁN OBCE ŠTIAVNICKÉ BANE - Čistopis - Objednávateľ: Obec Štiavnické Bane, Spracovateľ:Ing. arch. Alžbeta Sopirová, PhD. a kolektív, 2019
  6. ostrovid. In: Krátky slovník slovenského jazyka
  7. ostrowid. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí
  8. Eurasian lynx [online]. Peter Jackson, 24. apríl 1997, [cit. 2007-05-28]. Dostupné online.
  9. Science & Nature - Wildfacts - Eurasian lynx [online]. BBC, 25. júl 2008, [cit. 2010-12-29]. Dostupné online.
  10. (2011).
  11. San Diego Zoo's Animal Bytes: Lynx [online]. Sandiegozoo.org, [cit. 2010-12-29]. Dostupné online.
  12. Boitani, Luigi, Simon & Schuster's Guide to Mammals. Simon & Schuster/Touchstone Books (1984), ISBN 978-0-671-42805-1
  13. Sunquist, Mel; Sunquist, Fiona. Wild cats of the World. Chicago : University of Chicago Press, 2002. ISBN 0-226-77999-8. S. 164–176.
  14. Inwentaryzacja wilka i rysia [online]. Zakład Badania Ssaków PAN, [cit. 2008-11-06]. Dostupné online.
  15. ELOIS - Populations - Balkan population [online]. Kora.ch, [cit. 2010-12-29]. Dostupné online.
  16. Large Carnivore Initiative for Europe Species fact sheet - Lynx lynx [online]. Large Carnivore Initiative for Europe, [cit. 2007-05-28]. Dostupné online.
  17. SLÁDEK, Jozef; MOŠANSKÝ, Aristid. Cicavce okolo nás.. Martin : Osveta, 1985.
  18. Natura 2000 Sites - Rys ostrovid [online]. State Nature Conservancy SR, [cit. 2007-05-28]. Dostupné online.
  19. Slovakia (SK) [online]. Eurasian Lynx Online Information System for Europe, [cit. 2007-05-28]. Dostupné online.
  20. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam cicavcov (Mammalia) Slovenska: Dávid Žiak, Peter Urban (en: Red (Ecosozological) List of Mammals (Mammalia) of Slovakia), s. 154 - 156.
  21. ČERNECKÝ,J., GALVÁNKOVÁ,J., POVAŽAN,R., SAXA,A., ŠEFFER,J., ŠEFFEROVÁ,V., LASÁK,R., JANÁK,M. 2014. Správa o stave biotopov a druhov európskeho významu za obdobie rokov 2007 – 2012 v Slovenskej republike (Conservation status of habitats and species of Community interest in the period of 2007 – 2012 in the Slovak republic); [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2020-03-25]. Dostupné online. ISBN 978-80-89310-79-1.
  22. https://www.interregeurope.eu/bioregio/
  23. Red List of Species, Habitats and Invasive Alien Species in the Carpathians (draft), editor: Ján Kadlečík [online]. the State Nature Conservancy of the Slovak Republic, ccibis.org, 2014, [cit. 2020-03-23]. Dostupné online. (En)
  24. Správa o stave druhov európskeho významu (reporting) v zmysle čl. 17 smernice o biotopoch za roky 2013 - 2018 (Annex B - Report format on the 'main results of the surveillance under Article 11' for Annex II, IV & V species) [online]. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, cdr.eionet.europa.eu, 04. 09. 2019, [cit. 2020-03-24]. Dostupné online. (En)
  25. ELOIS - Eurasian Lynx Online Information System [online]. Kora.ch, [cit. 2010-12-29]. Dostupné online.
  26. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-05-15]. Dostupné online.
  27. Lokality Natura 2000 druhu rys ostrovid [online]. sopsr.sk, [cit. 2020-05-15]. Dostupné online.
  28. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) [online]. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody SR, 1997-01-01, [cit. 2020-02-21]. Dostupné online.
  29. HULÍK, Tomáš; MAJDA, Miloš. Navratrysov.sk - Domov – návrat rysov do voľnej prírody, Rys ostrovid [online]. navratrysov.sk, 2010, [cit. 2020-05-16]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.