Kunka žltobruchá

Táto žabka dosahuje veľkosti 5,5 cm[2]. Zvrchu má hnedastú až sivozelenú farbu. Na dotyk drsná, pretože má ostro zakončené kožné bradavky. Hlavu má plochú, širokú a okrúhlu. Viac ako 50 % plochy brucha má výrazne žltú farbu s veľkými sivými až čiernymi škvrnami. Samec vlastní tmavé rohovité plochy na predlaktí a prstoch. Tie využíva predovšetkým v čase párenia. Hlas tohto obojživelníka znie veľmi príjemne. Ide o pomerne tiché „ung“ alebo „uh“. Kunka má zaujímavo vyzerajúcu zrenicu oka v tvare srdca.

Typickým miestom výskytu a rozmnožovania sú malé dočasné vodné plochy. Môže ísť aj o vyjazdené koľaje na nespevnených lesných cestách. Vo väčšej obľube má radšej vyššie polohy – od 250 do viac než 1 200 m n. m. Pri kladení svojich vajíčok uprednostňuje slnečné nezatienené miesta. Táto žabka je aktívna cez deň aj v noci. Počas dňa často leží vo vode alebo odpočíva na plytčine pri brehu. Pláva krátkym tempom. Veľmi často sa potápa. Ak je vyrušená, ukryje sa v bahne. Práve tu jej slúži jej vrchné sfarbenie ako maskovanie. V prípade nebezpečenstva na súši zaujme výstražný postoj (zdvihne predné a zadné nohy, prehne chrbát) a odhalí odstrašujúce sfarbenie brucha. Ide o varovný signál, ktorý upozorňuje, že je tento živočích je nejedlý. Vylučované kožné sekréty sú žieravé a môžu spôsobiť alergickú reakciu. Dráždi ústnu sliznicu a pôsobí odporne.

Zimu prečkáva v bahne vo vode alebo na súši zahrabaná v zemi.[3]

Ide výhradne o európsky druh. Vyskytuje sa na západ od Francúzska až po karpatský masív a od stredného Nemecka a južného Poľska, ďalej Taliansko a Balkán.

Jej populácia je široko roztrúsená v sekundárnych biotopoch – napr. kameňolomy, pieskovne, štrkovne a ťažiská ílu, ktoré sú zaplavené plytkou, príliš nezarastenou vodou. Na Morave je jej populácie výrazne rozšírenejšia a menej ohrozené ako v Čechách.

Kunka žltobruchá je polytypický druh so 4 poddruhmi. Na území Slovenska sa vyskytuje nominotypický poddruh.[4]

Táto kunka dokáže zniesť aj silné organické znečistenie vody. Hlavnou príčinou miznutia celých populácií je devastácia prostredia – veľkoplošná aplikácie biocídov, miznutie a intoxikácie vhodných stanovíšť. V lesoch je na vine používanie ťažkej mechanizácie a povrchové úpravy ciest asfaltovaním. Ďalším faktorom je zriaďovanie skládok v mieste bývalých lomov. Niektorými rybármi je používaná ako návnada a zriedkavo sa hromadne zbiera na zberateľské a vedecké účely.

Je chránená bernským dohovorom a patrí do sústavy Natura 2000[2]. V Česku ide o silne ohrozený druh podľa vyhlášky č. 395/1992 Zb.

Samec a samica pri párení

Na jar začínajú samce vydávať svoje charakteristické volanie[2]. Pritom si udržujú vzájomný, asi 50 cm odstup. V prípade priblíženia iného samčeka sa ho „majiteľ územia“ pokúša odstrčiť zadnými nohami. Podľa zborového volania samčekov samičky ľahko nájdu miesto rozmnožovania. Samičku pripravenú k rozmnožovaniu samček pomocou hrbolčekov na prstoch a predlaktiach pevne objíme v oblasti bedier (tzv. amplexus inguinalis). Samček potom oplodní asi 150 vajíčok, ktoré samička kladie jednotlivo alebo v malých zhlukoch na vodné rastlinstvo, kúsky konárov alebo kamene. Samičky sa môžu počas leta rozmnožovať aj niekoľkokrát. Nádej vajíčok a žubrienok na prežitie, v malých nestálych vodných nádržiach, sa tak veľmi zvyšuje. Žubrienky sa liahnu približne po dvoch týždňoch. Po dvoch mesiacoch sa premenia na malé žabky. V druhom až treťom roku života dochádza k pohlavnej dospelosti.

Môže dochádzať ku kríženiu s kunkou červenobruchou.[4][5]

Živí sa červami, larvami komárov a inými drobnými živočíchmi.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kunka žltobruchá
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Kunka žltobruchá

• Bombina variegata. 2006 IUCN Red List of Threatened Species. prístup 19. 10. 2011.
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Kuňka žlutobřichá na českej Wikipédii a Yellow-bellied toad na anglickej Wikipédii.