Považské podolie

Považské podolie zaberá stredný tok Váhu, približne od Žiliny po Nové Mesto nad Váhom. Susedí s Javorníkmi na severe, s Bielymi Karpatmi na západe, s Myjavskou pahorkatinou a Malými Karpatmi na juhozápade, s Podunajskou pahorkatinou a Považským Inovcom na juhu, so Strážovskými vrchmi na východe a napokon so Súľovskými vrchmi na severovýchode.[1] Rieka Váh spája tri stupne: najvyššie položenú Bytčiansku kotlinu, oddelenú pahorkatinou v oblasti mesta Považská Bystrica (ktorá je súčasťou bradlového pásma) od susednej Ilavskej kotliny ležiacej juhozápadne od nej. Najnižšie a najjužnejšie leží Trenčianska kotlina, pričom predel medzi ňou a Ilavskou kotlinou leží zhruba na spojnici Brezina na ľavom brehu a Skalka na pravom brehu Váhu pri Trenčíne. Najvyšším bodom Považského podolia je Ondrejová (509 m n. m.) pri Považskej Bystrici, najnižším bodom je miesto, v ktorom Váh vteká do Podunajskej pahorkatiny (cca 180 m n. m.) v oblasti tzv. Beckovskej brány.[2]

Bytčianska kotlina je budovaná prevažne pieskovcami, siltovcami a ílovcami s ojedinelými sklzovými telesami a vápencami z vrchného eocénu až oligocénu. Oblasť Považskej Bystrice je utváraná ílovcami, siltovcami, pieskami, pieskovcami, štrkmi, zlepencami, ojedinele aj evaporitmi a vápencami z obdobia spodného miocénu. Ilavská kotlina leží na íloch, siltoch, pieskoch, štrkoch z vrchného miocénu až pliocénu a oblasť Trenčianskej kotliny je značne rôznorodá, s prevahou ílovcov, siltovcov, pieskovcov a zlepencov spodného miocénu v južnej a západnej časti kotliny. Oblasť južne od Trenčína sa vyznačuje skôr výskytom ílov, siltov, pieskov a štrkov obdobia vrchného miocénu až pliocénu.

Geomorfologicky sa Považské podolie člení na päť podcelkov[3]:

• Bytčianska kotlina
• Ilavská kotlina
• Trenčianska kotlina
• Podmanínska pahorkatina
• Bielokarpatské podhorie

Z geomorfologického hľadiska sú významné niektoré objekty v Bytčianskej kotline, napr. Hričovské rífy a Hričovská skalná ihla, kým v Trenčianskej kotline sú to: Ostrá hôrka pri Drietome (odkryv vrchnotriasových hornín zavrásnených v bradlovom pásme), Haluzická tiesňava (výmoľová dolina) a tvrdošová vyvýšenina Beckovského hradného brala, ktorá je súčasťou bradlového pásma. Okrem toho na viacerých miestach vystupujú izolované bradlá bradlového pásma, ktoré sa tiahne súbežne s riekou Váh.

Fluvizeme vo všetkých troch kotlinách sledujú koryto Váhu, pričom v Ilavskej a Trenčianskej kotline je pás fluvizemí zreteľne širší na pravom brehu ako na ľavom, kým v Bytčianskej kotline je viac-menej rovnomerný na oboch brehoch Váhu. V oblasti mesta Považská Bystrica prevažujú kambizeme nasýtené a v oblasti južne od mesta Trenčín kambizeme na viatych pieskoch. Z Bielych Karpát a Strážovských vrchov vybiehajú do doliny Váhu aj polohy rendzín. Z pôdnych druhov, prevažujú v Ilavskej a Trenčianskej kotline piesčité a hlinito-piesčité pôdy, v Bytčianskej kotline piesčito-hlinité až hlinité pôdy.

Z floristického hľadiska sú pozoruhodné brehové porasty riečky Súčanka medzi obcami Dolná Súča a Skalka nad Váhom a tiež Seleckého potoka medzi obcami Selec a Trenčianske Stankovce. Ďalej významnými lokalitami sú Prepadlisko (slatinné jelšiny s močiarnymi spoločenstvami), Hájnica (xerotermofilné trávne a lesostepné spoločenstvá), Kobela (ochrana teplomilných rastlinných aj živočíšnych druhov), Turecký vrch (xerotermná skalná step a lesostepné spoločenstvá duba plstnatého).

V Považskom podolí sa nachádza 56 obcí a 7 miest (Bytča, Považská Bystrica, Ilava, Dubnica nad Váhom, Nová Dubnica, Nemšová, Trenčín). Čiastočne zasahuje aj do územia miest Žilina – mestská časť Žilinská Lehota, Púchov – východný okraj mesta a Nové Mesto nad Váhom – severozápadná časť mesta a mestská časť Mnešice. Okrem toho ide o tieto obce: