Jasoň červenooký

Jasoň červenooký patrí k najväčším denným motýľom Európy, má rozpätie krídiel 7 – 8,4 cm.[1]. Je bielo sfarbený, predné krídla majú tmavé, priesvitné okraje (okraje môžu byť i veľmi široké, takže priesvitná môže byť i väčšina krídla)[2].

Na predných krídlach má okrem tohto lemu ešte 10 čiernych škvŕn, ktoré mávajú rôzny tvar a veľkosť, ale vo všeobecnosti sú dosť konštantne uložené. Na zadných krídlach má okrem rôzne naznačeného čierneho lemu krídel ešte štyri červené, čierno lemované škvrny, v ktorých sa zvyčajne nachádza ešte biela bodka. Pri brušku z análnej strany býva ešte niekoľko čiernych (jedna až tri), niekedy červeno vyplnených škvrniek. Tykadlá sú šedočierne, krátke a na konci ukončené čiernym kyjakovitým zhrubnutím. Povrch tela je hlavne u samčekov pokrytý oranžovo – hnedými chĺpkami. Má tri páry plnohodnotných nôh. Tento štandardný vzhľad sa môže u niektorých jedincov rôzne meniť, čo dalo základ vzniku a popisu rôznych individuálnych odchýliek a foriem. Celkovo môžeme povedať, že sa ani na jednej lokalite prakticky nedajú nájsť dva celkom rovnaké jedince.

• 
  ♀
• 
  ♀△
• 
  ♂
• 
  ♂ △

Prvýkrát v dejinách sa spomína jasoň červenooký v roku 1634 v kolektívnom diele štyroch významných prírodovedcov pod vedením anglického entomológa Thomasa Mouffata pod názvom: Insectorum sive Minimorum Animalium Theatrum. Na tejto práci sa však podieľali aj iní autori, ako napr. švajčiarsky vedec a lekár Conrad Gesner, významný zoológ a prvý anglický entomológ Thomas Penn (Thomas Penny), ako aj prírodovedec, diplomat a londýnsky lekár sir Edward Wotton.

Latinský názov jasoňa červenookého pochádza od Carla Linného, ktorý ho pomenoval v roku 1758 v desiatom vydaní svoje práce: Systema naturae, ako Papilio apollo. Jedince, podľa ktorých bol tento druh popísaný pochádzali zo Švédska, z okolia hlavného mesta Štokholmu. Názov druhu je odvodený od gréckeho boha Apollóna, ktorý bol podľa starých gréckych báji bohom Slnka a svetla, ako i ochranca života a poriadku na Zemi.

Jasoň červenooký je jeden z najznámejších motýľov v rámci celej Európy. Patrí medzi chránené druhy hmyzu a zaradený je ako jediný druh motýľa z územia Slovenska do Zoznamu celosvetovo chránených a ohrozených druhov živočíchov – pozri CITES. Jeho výskyt sa považuje za reliktný. V rámci Európy sa klasifikuje ako zraniteľný druh. Na Slovensku, ale aj v Poľsku a v Rakúsku je kriticky ohrozený, v Nemecku je ohrozený vyhynutím. V Česku ho v 20. až 40. rokoch úplne vyhubili. Hlavnou príčinou ohrozenia sú predovšetkým zmeny biotopu a protizákonný odchyt. Ochrana tohto druhu spočíva hlavne v ochrane jeho biotopov a zachovaní ich prirodzeného charakteru. Jasoň červenooký je jedným z mála motýľov, kde má význam tiež ochrana jedincov pred prípadným nekontrolovaným a masovým odchytom zo strany zberateľov.

Výskyt jasoňa červenookého v našich prírodných podmienkach je najčastejšie v nadmorských výškach od 300 m n. m. do asi 1 600 m n. m. Jasoň červenooký nepatrí jednoznačne k horským druhom motýľov, ale skôr ide o dealpína, čiže druh vysokohorský, ktorý sa vyskytuje na vhodných biotopoch, ktorými sú skalnaté stráne a údolia, ako i vápencové svahy s bohatým výskytom suťovísk, ktoré nie sú zarastené stromami, ani porastami kríkov. Najvhodnejšie miesta jeho výskytu sú menej prístupné skalnaté svahy s bohatým výskytom vápencomilnej flóry. V niektorých prípadoch sa jasoň červenooký udržal ešte v okrajových častiach niektorých kameňolomov. Celkove väčšina lokalít výskytu jasoňa červenookého na území Slovenska sa môže priradiť k alpínskym ekosystémom.

Na miestach svojho výskytu lietajú jedince pomalým trepotavým letom, ktorého charakter by sa dal prirovnať až k ťarbavosti a ťažkopádnosti. Ponad lúky lietajú imága asi od 9:00 hod., ale hlavne okolo obedňajších hodín za najväčšieho slnečného svitu. Imága navštevujú niektoré druhy bodliakov, chrastavce a klinček kartuziánsky, menej už skalnice a starčeky. Z bodliakov sú to hlavne fialovo kvitnúce druhy. Z chrastavcov sú to druhy z rodu Knautia. Z klinčekov je to napr. klinček kartuziánsky (Dianthus carthusianorum). Imága lietajú tiež po kvetoch pamajoránu a na kvetoch živnej rastliny húseníc, ktorými sú rôzne druhy rozchodníkov z rodu Sedum: (Sedum album L. a Sedum telephium maximum L.).

Po zosadnutí na kvet živnej rastliny imág, jedinec roztiahne krídla a zanorí hlavu do jej okvetných častí. V období, kedy je slnko prekryté mrakmi sú imága značne letargické, nelietajú a v prípade, že ich objavíme na kvete je možné veľmi dobre si ich prezrieť, pripadne i spraviť dobré fotografické zábery. Prvé dni po začiatku obdobia výskytu jasoňa červenookého vidíme na lokalite iba bezchybné exempláre samčekov, ktorí prudko poletujú po slnkom ožiarených svahoch a sadajú na živné rastliny, aby sa nasýtili ich nektárom.

Po niekoľkých dňoch (cca 4 – 7), sa začínajú na lokalite zjavovať prvé exempláre samičiek. Samičky lietajú o niečo ťažkopádnejšie, sú pomalšie, ale pri vyrušení dokážu niekedy veľmi prudko vyletieť a stratiť sa medzi sutinami. Zakrátko po vyliahnutí samičiek sú tieto oplodnené samčekmi. Kopulácia prebieha v trávnatom poraste na zemi, ojedinele na kvetoch, pričom samička zvyčajne sedí na kvete hlavou hore a samček visí pri kopulácii hlavou nadol. Niekedy prebieha kopulácia i voľne na zemi – na tráve. Kopulácia trvá niekoľko hodín – podľa rôznych autorov zvyčajne menej ako 8 hodín. Na konci kopulácie ostáva samičke na konci bruška zvláštny tuhý útvar, ktorý označujeme pojmom sphragis. Je znakom, že samička bola už oplodnená.

Za jeden až dva dni po oplodnení začína samička klásť vajíčka, hlavne na kamene v blízkosti živných rastlín húseníc, prípadne na stvoly suchých rastlín v okolí živnej rastliny. Vajíčok samička znáša rôzny, nie vždy rovnaký počet – (udáva sa okolo 100 kusov). Zvyčajne je vajíčok asi 80 – 100, s diferenciou v intervale 80 – 150 kusov od jednej samičky. Prvé vajíčka, ktoré samička znáša sú najlepšej kvality a najvhodnejšie na chov, z posledných vajíčok sa húseničky liahnu iba vo veľmi obmedzenej miere. Vajíčko je po znesení belavo – ružovkastej farby, jeho rozmery sú asi 1,6 – 1,7 mm v priemere a s výškou asi 0,9 – 1,05 mm. Vajíčko je zdola oploštené a vrchol je jemne vpáčený – konkávny. Inak celý povrch vajíčka je značne drsný a výrazne skulptúrovaný.

Vajíčko je po niekoľkých dňoch bielo – žltkasté a neskôr v neskorom lete má odtieň do bielo – belasej farby. Časť húseničiek sa vyliahne z vajíčok ešte v prvom roku koncom leta, resp. na jeseň (ide asi o 6 – 10 % vajíčok). Tieto vyliahnuté húseničky prezimujú v štádiu húsenice v cca druhom instari. Hlavná časť vajíčok, ktoré prezimovali sa vyliahne koncom marca a v apríli. Húsenička sa pri vyliahnutí iba prehryzie z obalu vajíčka, ale tento nepožiera, ako je tomu u niektorých iných druhov motýľov. Ihneď po vyliahnutí prelieza na lístky živnej rastliny, kde požiera ich mäkké, okrajové časti. Húsenica má 5 instarov a po dorastení sa zvlieka koncom mája pričom sa zakuklí.

Húsenička dorastá koncom posledného instaru na dĺžku asi 45 – 52 mm. Priemerná dĺžka dospelých húseníc jasoňa červenookého je asi 47 mm. Húsenica je čiernej, až zamatovo – čiernej farby, mäsitého vzhľadu. Za hlavou má mäsité, oranžovo – červené osmeterium, ktoré v prípade podráždenia vysúva navonok, ako väčšina príslušníkov čeľade vidlochvostovitých – Papilionidae. Na povrchu tela má oranžové škvrnky bradavicového vzhľadu, ktorých tvar, veľkosť a rozloženie, ako i počet je rôzny u rôznych populácií, čo by mohlo byť dobrým rozlišovacím znakom jednotlivých poddruhov. Podobne ako imága i húsenice sú heliofilné, to znamená, že ich zastihneme na živnej rastline hlavne cez deň a počas slnečného svitu.

Živnou rastlinou húseníc sa udávajú rôzne druhy rastlín, ktoré patria k rozchodníkom, hlavne do rodu Sedum. Jasoň červenooký nie je striktný monofág, ako sa kedysi predpokladalo, ale skôr môžeme o ňom povedať, že je oligofág. Hlavnou živnou rastlinou väčšiny našich poddruhov jasoňa červenookého je rozchodník biely (Sedum album L.), menej tiež rozchodník veľký (Sedum telephium maximum L.). Rozchodník biely je hlavnou živnou rastlinou pre populácie rozšírené na západe Karpatskej oblasti. Východná časť Karpatských populácií má ako hlavnú živnú rastlinu rozchodník veľký.

Väčšina húseníc sa pri normálnom počasí zakukľuje v druhom až treťom týždni mája s rozdielom cca 7 – 10 dní. Húsenice sa zakukľujú na zemi, alebo ojedinele nad zemou, vo výške 2 – 3 cm medzi stonkami rastliniek. Na zemi sa kuklia vo veľmi riedkom zámotku, ktorý pozostáva iba z nevyhnutne potrebného počtu vláken, ktoré sú potrebné na zabezpečenie stability kukly a prípadne jej ochranu. Premena húsenice na kuklu trvá asi 4 dni. Kukla je červeno – hnedej farby s odtieňom do modra a akoby na svojom povrchu bola pokrytá „srieňou“. Štádium kukly trvá v našich podmienkach asi 4 – 6 týždňov, v priemere asi 5, 5 týždňa. Po vylezení z kukly je imágo vlhké, má žlto sfarbené krídla, ktoré sú mäkké. Imágo vylučuje žltavo – hnedé mekónium s prímesou červenej farby.

Na Slovensku sa jasoň červenooký doteraz udržal na rôznych, mnohokrát úplne malých biotopoch ešte na území viacerých pohorí. Je možné ho nájsť v Bielych Karpatoch, Strážovských vrchoch, Malej Fatre, Veľkej Fatre, Slovenskom Rudohorí, Pieninách, Muránskej planine, Slovenskom raji, Chočskom pohorí, Oravskej Magure, Javorníkoch a hlavne Nízkych Tatrách. Ojedinele sa vyskytuje i na území iných pohorí, ale tu ide o veľmi malé populácie, ktoré sú na hranici pozorovania.

• 
• 
• 
• 
• 
  Parnassius apollo male

1. ARKive. Apollo butterfly (Parnassius apollo) [online]. [Cit. 2008-04-06]. Dostupné online. (anglicky)
2. http://www.biolib.cz/cz/taxonimage/id18183/?taxonid=51294

• Bryk, F.: 1935, Lepidoptera. Parnassiidae pars II (Subfam. Parnassiinae). Das Tierreich 65, Berlin und Leipzig, 1 – 790.
• Capdeville, P.: 1978, Les races geographiques de (Die geographischen Rassen) von Parnassius apollo, fascicule I. - VI. Editions Sciences Nat. 2, rue André Mellenne, Venette, 60200 Compiegne.
• Glaßl, H.: 1993, Parnassius apollo, seine Unterarten. 1. Aufl., Möhrendorf, 214 pp.
• Glaßl, H.: 2005, Parnassius apollo, seine Unterarten. 2. Aufl., mit 100 Freilandaufnahmen, 260 pp.
• Hrubý, K.: 1964, Prodromus Lepidopter Slovenska. Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 962 pp.
• Kizek, T.: 1997, Ochrana jasoňa červenookého na Slovensku – Projekt „APOLLO“. SAŽP – centrum ochrany prírody a krajiny, Banská Bystrica, Metodické listy č. 12, 16 pp.
• Kizek, T., 1999: Ochrana jasoňa červenookého na Slovensku. Enviromagazín 4 (mimoriadne číslo), 30.
• Kříž, K.: 1997, Niekoľko poznámok o reintrodukcii jasoňa červenookého. (Rukopis príspevku referovaný na pracovnom seminári stredoslovenskej pobočky SES dňa 16.5.1997 v Stredoslovenskom múzeu Banská Bystrica).
• Kříž, K.: 2001, Poznaj a chráň: Jasoň červenooký – vzácny treťohorný relikt (I. časť). In: Entomol. magazín: Hmyz, II(2): 36 – 38, Bratislava.
• Kříž, K.: 2011, Jasoň červenooký (Parnassius apollo Linnaeus, 1758) na Slovensku. História výskumu a ochrana. SAŽP, Banská Bystrica, nakl. DOLIS, 200 pp + 40 farebných tabulí.
• Lukášek, J., 1995: Dosavadní poznatky z reintrodukce jasoně červenookého (Parnassius apollo) ve Štramberku. Příroda, Praha, 2, 28 – 39.
• Palik, E., 1980: The protection and reintroduction in Poland of Parnassius apollo Linnaeus (Papilionidae). Nota lepid. 2 (4), 163 – 164.
• Pekarsky, P.: 1953, Parnassius apollo L. in den Karpaten. Zeitschrift der Wiener Entomologisches Gesellschaft, 38 – 39, Wien.
• Reiprich, A.: 1971, Ochrana jasoňa červenookého v Slovenskom raji. Ochrana fauny, 5(4): 161 – 164.
• Reiprich, A.: 1989, Chceme zveľadiť populáciu jasoňa červenookého? „Echo“ sprav. ŠOP (Spišská N. Ves), 1: 13 – 14.
• Reiprich, A.: 1991, O výkyvoch početnosti niektorých významných druhov motýľov v širšej oblasti Slovenského raja. Správy Slov. entomol. spol., 3(1): 9 – 19.
• Tolman, T. & Lewington, R.: 1998, Die Tagfalter Europas und Nordwestafrikas. Frankh-Kosmos Verlags-GmbH & Co, Stuttgart.
• Weiss, J-Cl. : 2005, The Parnassiinae of the World, Pt. 4, Hillside Books, Canterbury
• Witkowski, Z. & Plonka, P. & Budzik, J.: 1993, Zanikanie lokalnego podgatunku niepylaka apollo, Parnassius apollo frankenbergeri Slaby 1995 w Pieninach (Polskie Karpaty zachodnie) i działania podjęte w celu restytucji tej populacji. Prace i materiały Muzeum im. Prof. Władisława Szafera, 104 – 116.
• Żukowski, R.: 1959, Rozważania nad pochodzeniem odmian Parnassius apolo L. (Lepidoptera, Papilionidae) w Polsce. Polskie pismo entomologiczne, Bulletin entomologique de la Pologne, Wrocław 29 (25), 491 – 505.
• Żukowski, R.: 1959, Problemy zaniku i wymierania motyla Parnassius apollo (L.) na ziemiach polskich. Sylwan 6 (7), 15 – 30.

• jasoň chochlačkový

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jasoň červenooký
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Jasoň červenooký

• obrázky