Slováci v Rumunsku

Dnes žije v Rumunsku 17-21 tisíc Slovákov. Slovenské etnikum v Rumunsku možno rozdeliť do dvoch veľkých teritoriálne navzájom oddelených skupín.

Slováci v Rumunsku (2002)

Prvú z nich nájdeme v nížinatej, severnej časti rumunského Banátu v okolí mesta Nadlak (po rumunsky Nădlac) pri hranici s Maďarskom. Ide o ekonomicky a kultúrne pomerne vyspelú populáciu - v Nadlaku pôsobí aj slovenská stredná škola, v slovenčine vychádzajú knižné publikácie a pod. V Aradskej župe tvorili Slováci v roku 1977 2% všetkého obyvateľstva. Ide o druhotnú kolonizáciu, ktorá vyšla na začiatku 19. storočia z oblasti Békešskej Čaby. Slováci aj v súčasnosti tvoria v Nadlaku takmer polovicu jeho obyvateľov. Podľa sčítania ľudu v roku 2011 mal Nadlak 7185 obyvateľov. Jeho etnická štruktúra bola nasledovná:

Druhá zložka slovenskej populácie sídli na severozápade krajiny v obciach rumunského Rudohoria (Munții Plopiș) ležiaceho východne od mesta Oradea na hraniciach žúp Bihar a Salaš. Ide o potomkov kolonistov, ktorí prišli na toto neobývané miesto v troch vlnách medzi rokmi 1790-1838. Veľká časť rudohorských Slovákov sa podieľala na emigračnej vlne do Česko-Slovenska v rokoch po druhej svetovej vojne. Boli usídľovaní v pohraničí Česka (napr. Jeseníky alebo Tachovsko), kde sú dodnes veľmi osobitnou kultúrnou skupinou obyvateľstva. [1]

Bihorská oblasť je zväčša hornatá s množstvom kopcov a údolí. Rozsiahly horský pás v členitom teréne je dlhý približne 50 kilometrov a široký 30 kilometrov. Lokality, kde žijú Slováci, nachádzame priamo na kopcoch (Huta, Gemelčička, Šarany, Šastelek, Bojovské, Vagaše), pod nimi sú ďalšie obce (Bodonoš, Čerpotok, Boromlak, Varzaľ, Fegernic, Lugaše, Zavaň).

Nachádza sa tu obec s najvyšším podielom Slovákov v Rumunsku, Nová Huta (Șinteu) v Biharskej župe, kde podľa sčítania ľudu v roku 2002 z jej 1287 obyvateľov tvorili Slováci 1264 obyvateľov, Rumuni 19 a Maďari 4.

Takmer v každej obci funguje slovenská škola, prípadne aj škôlka. V Bodonoši sa nachádza aj slovenské Teoretické lýceum Jozefa Kozáčeka. Do dvoch škôl sú vyslaní učitelia Ministerstvom školstva, vedy, výskum a športu SR (Nová Huta a Gemelčička), ktorí v oblasti pôsobia ako podpora slovenským krajanom. Takmer v každej dedinke pôsobia slovenskí kňazi, ktorí sú rodákmi z tejto oblasti. [2]

Náboženské vierovyznanie

Slováci v Bihárskej župe sú prevažne rímskokatolíckeho vierovyznania, tí žijúci v Aradskej župe zase evanjelického vierovyznania. Vďaka zmiešaným manželstvám ako tretie najrozšírenejšie vierovyznanie nahradilo gréckokatolícke pravoslávne. Celkovo sú Slováci v Rumunsku podľa sčítania ľudu z roku 2002 nasledovného vierovyznania [3]:

  • rímskokatolícke: 11850 (67,22%)
  • evanjelícke: 3040 (17,65%)
  • pravoslávne: 679 (3,94%)
  • letničné hnutia: 623 (3,62%)
  • gréckokatolícke: 607 (3,52%)
  • ostatné a bez: 697 (4,92%)

Politická reprezentácia

Ako štátom oficiálne uznaná národnostná menšina, majú Slováci spolu s Čechmi jedného svojho zástupcu v rumunskom parlamente. Ich zástupcom je od roku 2008 Adrian Merka za Demokratickú úniu Slovákov a Čechov v Rumunsku.

Vývoj počtu Slovákov v Rumunsku
  • 1930- 52 000 (aj s Čechmi)
  • 1956- 23 000
  • 1961- 23 000
  • 1966- 22 000 (podľa etnického vedomia, z toho 20 000 hovorí slovenčinou ako materinským jazykom)
  • 1977- 22 000
  • 1992- 21 000
  • 2002- 17 226[4]
  • súčasnosť 17-21 000[5]

Najviac Slovákov žije podľa sčítania obyvateľstva z roku 2002 v župách Bihar (7370), Arad (5695), Temeš (1908), Salaš (1366), Caraș-Severin (340), Satu Mare (186) a Hunedoara (100)[4].

Významné obce a lokality[6],[7]
  • Bodonoš (rum. Budoi), k tomu aj Varzaľ (Vărzari), Vojvoz (Voivozi) - 1127 obyvateľov, (821 Slovákov, 281 Rumunov, 20 Maďarov, 5 Nemcov v 1992)
  • Bojovské (rum. Marca Huta)
  • Butín (rum. Butin) 463 obyv., (380 Slov., 71 Rum., 16 ostatní v 1992)
  • Bystrá (rum. Pădurea Neagră)
  • Cipár (rum. Ţipar) 413 Slov. v 1992[8]/1410 obyv. v 2002
  • Gemelčička (rum. Făgetu) 824 Slov. v 1992 [8]
  • Harasov a Termezov (rum. Varasău)
  • Nadlak (rum. Nădlac) 8154 obyv., (3844 Slov., 3696 Rum., 264 Maď., 351 ostatní v 2002 [9])
  • Madarás (rum. Mădăras) 3020 obyv., 226 Slov., 2645 Rum., 87 Maď., v 2002[9])
  • Nová Huta (rum. Șinteu), aj Stará Huta (rum. Huta Voivozi), Huta Sočet – al. aj Zachotár (rum. Socet) a Židáreň (rum. Valea Tîrnei) 1287 obyv., (1264 Slov., 19 Rum., v 2002[9])
  • Siplak (rum. Suplacu de Barcău), aj Boromolaka (rum. Borumlaca), Fogaš (rum. Foglaş), Ritoblaga (rum. Vâlcelele) 4610 obyv., (Slov. 934., Rum. 1587, Maď. 1578, Róm. 506 v 2002[9])
  • Čerpotok (rum. Valea Cerului) 427 Slov./444 obyv. v 2002[9]
  • Vagaše
  • Veľký Varadín (rum. Oradea) 206614 obyv., (Slov. 474, Rum. 145284, Maď. 56985 v 2002[9])
  • Vuková (rum. Vucova)
  • Alešď (rum. Aleșd) 645 Slovákov/10415 obyv.,[9]
  • Nadfaluby (rum. Nusfălau)
  • Derna, najmä osada Nový Šastelek (rum. Sacalaşău Nou), nazývaný aj Bajaš, alebo Petriš 410[8] resp. 288 Slov./3020 obyv. v 1992 resp. 2002[9]
  • Šomľov (rum. Şimleu Silvaniei) 39 Slov./10137 obyv.
  • Plopiš (rum. Plopiş) 901 Slovákov/2791 obyv.[9]
  • Popešť (rum. Popeşt) 1305 Slov./8488 obyv.[9]
  • Urvinda (rum. Urvind)
  • Lugaše – Nižný a Vyšný (rum. Lugaşu de Sus, Lugaşu de Jos)
  • Telegda (rum. Tileagd)
  • Ip (Ipp) 111 Slov./3946 obyv.[9]
  • Margita (rum. Marghita) 82 Slov./17291 obyv.[9]
  • Zavaň (Zăuan-Băi, com.Ip, Sălaj)
  • Peštiš (rum. Peştiş) 155 Slov./1454 obyv. (V roku 1910 1433 Slov./2707 obyv.)
  • Aušeu (rum. Auşeu) 196 Slov./3049 obyv.[9]
  • Aštileu (rum. Aştileu) 173 Slov./3791 obyv.[9]
  • Lunkšora (rum. Luncşoara)
  • Borod 500Slov./4173 obyv.[9], žijúci najmä v osade Šarany (rum. Şerani)
  • Markasek (rum. Marca) súčasť obce Marca, 96 Slov./2966 obyv.[9]
  • Veľký Pereg (rum. Peregu Mare) 329 Slov./1800 obyv.[9]
  • Brestovac (rum. Brestovăţ) 151 Slov./818 obyv.[9]
  • Mokrá (rum. Mocrea)
  • Semlak (rum. Şemlac) 42 Slov./3787 obyv.
  • Teš (rum. Teş)
  • Lugoš (rum. Lugoj) 77 Slov./44636 obyv.[9]
  • Fantanele (rum. Fântânele) 159 Slov./5692 obyv.[9]
  • Topoľovec (rum. Topolovăţul Mare)
  • Iosifalva (rum. Iosifalău)

Školstvo

V roku 1995 sa v slovenskej lokalite Bodonoš v Bihorsko-salažskej oblasti založilo druhé slovenské lýceum v Rumunsku, ktoré bolo pomenované po významnom slovenskom kanoníkovi v Oradei (Veľký Varadín) Jozefovi Kozáčekovi (Teoretické lýceum Jozefa Kozáčeka). Toto lýceum je zamerané na štúdium jazykov a študujú na ňom najmä žiaci z okolitých slovenských obcí.

V súčasnosti sú v Rumunsku 2 lýcea (v Nadlaku a v Bodonoši) - kde sú aj základné školy pre I. - VIII. ročník, ďalšie 3 základné školy pre I. - VIII. ročník sú v Starej Hute, v Gemelčičke a v Šaranoch, a okrem toho je v Rumunsku pre Slovákov ďalších 12 základných škôl pre ročníky I. - IV. a 14 škôlok. Okrem toho sa slovenčina ako materinský jazyk vyučuje na niekoľkých ďalších školách [3].

Referencie
  1. Michalčáková E., Sťahovanie Slovákov do Sedmohradska a spôsob ich života
  2. https://www.slovenskezahranicie.sk/sk/udalost/26/slovaci-v-rumunsku
  3. http://slovacivrumunsku.sk/01-far.php
  4. http://www.insse.ro/cms/files/RPL2002INS/vol4/tabele/t1.pdf
  5. Národnostní menšiny v Evropě: Leoš Šatava, 1994
  6. http://slovacivrumunsku.sk/01-obce.php
  7. Slovenské obce v Rumunsku
  8. http://www.eliznik.org.uk/RomaniaHistory/minority-slovak.htm
  9. http://recensamant.referinte.transindex.ro/?pg=3&id=82

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.