Daniel Gabriel Lichard

• otec: Daniel Gabriel Lichard
• matka: Anna rod. Messerschmidtová
• manželka: Kristína rod. Vrchovská
• syn : Milan Lichard

Narodil sa v rodine evanjelického farára a vzdelanie získaval v Slovenskej Ľupči, v rokoch 1821 – 1823 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, v rokoch 1823 – 1828 na lýceu v Kežmarku a v rokoch 1828 – 1834 v Bratislave. Tu sa stal spoluzakladateľom a aktívnym členom „Literárnej jednoty“ pri Ústave reči a literatúry československej na evanjelickom lýceu, z ktorej vzniklo pod vedením Ľudovíta Štúra významné národné hnutie. Neskôr pokračoval v štúdiu na teologickej fakulte vo Viedni, kde študoval v rokoch 1834 – 1837, no kňazom bol len krátky čas, v roku 1837 evanjelickým kaplánom v Tisovci u Pavla Jozeffyho. Centrom jeho záujmu sa stalo novinárstvo, ekonomika, prírodné vedy a ich popularizácia. V rokoch 1838 – 1844 bol profesorom na lýceu v Banskej Štiavnici, kde vyučoval aj matematiku a fyziku, ale od roku 1847 sa už profesionálne venoval novinárstvu. V roku 1847 vydal prvý ročník svojho kalendára Domová pokladnica, potom nasledovali Noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život.

Zúčastnil sa politických bojov o národnú a spoločenskú emancipáciu Slovákov v revolúcii 1848 – 1849, 20.marca 1849 účastník slovenského vyslanectva k cisárovi Františkovi Jozefovi I.

Rozsah publicistickej činnosti Daniela Licharda je úctyhodný. Len počet článkov, ktoré napísal, odhaduje sa na viac ako 5 000. Lichard od roku 1847 až do svojej smrti v roku 1882, teda skoro úplných 35 rokov sa venoval výlučne spisovateľstvu a novinárstvu. Bol to prvý profesionálny slovenský novinár. Hovorievalo sa o ňom, že za tieto roky neprešiel ani jediný deň, v ktorom by niečo nebol napísal. „Lichardove dielo, to je celá bibliotéka písaná jedným perom. Trinásť veľkých kníh, asi 35 menších, 35 ročníkov časopiseckých a nesčíselné menšie práce po iných vydaniach. Dohromady činili by jeho diela skoro 90 zväzkov rozličnej veľkosti“, hovorí v nekrológu o ňom Svetozár Hurban-Vajanský.

Daniel Lichard bol všestranným ľudovýchovným, organizátorským pracovníkom a publicistom. V kruhu štúrovcov sa stal významným popularizátorom vedeckých poznatkov, popredným priekopníkom spisovnej slovenčiny, tvorcom a propagátorom slovenskej odbornej terminológie. Stal sa priamym zástupcom Juraja Fándlyho, Gašpara Fejerpatakyho-Belopotockého, Juraja Palkoviča a iných vo vydávaní ľudovýchovnej a popularizačno-vedeckej literatúry, brožúr, kalendárov, časopisov, novín a pod. Bol po dlhé roky propagátorom družstevného hnutia, zakladateľom pomocných pokladníc, obilných skladov a iných svojpomocných spolkov, v pravom zmysle slova učiteľom ľudu, jeho radcom pri výnosnejšom hospodárení, „gazdom nad gazdov“, ako ho bol výstižne pomenoval Pavol Országh-Hviezdoslav. Účinne spájal teóriu s praxou, hlásal a propagoval technický pokrok, ktorý napomáhal hospodárskej prosperite slovenských remeselníkov a drobných obchodníkov. Jeho novinárske dielo patrí ku klasickým hodnotám dejín slovenského novinárstva. Z novotvarov, ktoré vo svojich prácach využíval, sa trvalou súčasťou živého jazyka stali napríklad slová rušeň, škripec, náradie, tekutina a veľa iných.

Prvé básnické pokusy začal písať v čase štúdií vo Viedni a uverejňoval ich v časopisoch Plody (1836) a Hronka (1837). Neskôr sa venoval najmä náučnej literatúre a novinárstvu. Z jeho rozsiahlejších prác spomenieme gramatiku talianskej reči – je to prvá učebnica taliančiny, ktorú napísal Slovák. Zaujímavá je aj jeho príručka matematiky, ktorá sa užívala za jeho života i dlhé roky potom na stredných školách horného Uhorska. Jeho najobsiahlejšou prácou popularizujúcou prírodné vedy a nové, pokrokové formy hospodárenia je dvojdielna Slovenská obrázková čítanka hospodárska z roku 1882 – akási suma jeho celoživotných znalostí z tejto oblasti. Veľkou pomocou roľníkom boli aj jeho brožúry rôznorodého obsahu: Poučenie o cholere, Naše nové peníze (1858), Rozhovory o Matici slovenskej, Malý gazda (1867, 1869, 1870, 1875), Malá gazdiná (1871, 1877) a Malý účtovník (1874). Veľkej obľuby medzi dedinským ľudom a slovenskými maloburžoáznymi vrstvami dosiahli jeho kalendáre (v skutočnosti skôr ľudové encyklopédie). Bola to predovšetkým Domová pokladnica (1847 – 1851). Na Domovú pokladnicu nadviazal kalendár Časník (1856 – 1858), v rokoch 1865 – 1883 znova Domová pokladnica a v rokoch 1867 – 1868 Slovenský kalendár. Zredigoval tiež dva ročníky reprezentačného Matičného kalendára.

Svoju novinársku činnosť začal roku 1848 vydávaním Novín pre hospodárstvo, remeslo a domáci život, ktoré však vychádzali len pol roka. Po revolúcii roku 1849 krátko vydával politické noviny Slovenskí pozorňík s prílohou Žitva, ktorá mala podtitul Listy pre ľud hospodársky. Skoro trinásť rokov bol redaktorom viedenských Slovenských novín a takmer dvadsať rokov vydával najvýznamnejšie slovenské hospodárske noviny minulého storočia Obzor (1863 – 1882). V tomto prehľade nie sú uvedené jeho príspevky v iných slovenských ale aj v cudzojazyčných novinách a časopisoch.

• Malý gazda. Skalica: Jozef Škarnicel, 1867. 48 s. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
• Malá gazdiná. Skalica: Jozef Škarnicel, 1877. 46 s. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
• Lichard bol zodpovedným redaktorom a vydavateľom novín Obzor - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
• Domowá pokladnice : kalendář na rok obyčejný .... Skalica : Daniel Lichard , 1847-1864. 339 s. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
• Časník : národní česko-slovenský obrázkový kalendář pro všechny stavy na přestupný (obyčejný), 366 (365) dnů mající rok Páně ... .Vídeň : Lichard , 1855-1857. 320 s. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB

• Slovenský biografický slovník

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Daniel Gabriel Lichard

• Daniel Gabriel Lichard
• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.