Štefan Banič

	Štefan Banič
	slovenský vynálezca padáka
Narodenie	23. november 1870; Neštich, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	2. január 1941 (70 rokov); Neštich, Slovenský štát
Odkazy
Commons	Štefan Banič
	Portál letectvo; Biografický portál

Štefan Banič (* 23. november 1870, Neštich – † 2. január 1941, tamtiež) bol slovenský robotník a vynálezca.[1]

Život

Štefan Banič sa narodil 23. novembra 1870 v Neštichu (od roku 1960 súčasť Smoleníc) a zomrel 2. januára 1941 tamtiež. Jeho otec bol František Banič a matka Anna rod. Ščibrániová. Po skončení ľudovej školy pracoval na statku grófa Pálffyho. Pre svoje názory na maďarizáciu a Apponyiho zákony bol z práce vyhodený a následne odišiel v roku 1907 za prácou do USA. Usadil sa v meste Greenville, Mercer County, Pensylvánia. Zaujímal sa o letectvo.

Padák

V roku 1912 bol svedkom leteckého nešťastia,[2] v roku 1913 zostrojil prvý použiteľný padák na princípe dáždnika, ktorý sa otváral sústavou niekoľkých pružín. Padák mal vyriešený problém tzv. plávania vo vzduchu a upevňoval sa pomocou popruhov na telo letca v hrudnej časti pod ramenami. Princípom bola teleskopická konštrukcia dáždnikového typu, ktorá niesla tkanivové krytie. Dňa 3. júna 1914 Štefan Banič osobne vyskúšal padák pred zástupcami Patentového úradu letectva USA, zoskočil vo Washingtone zo strechy 15-poschodovej budovy. Potom nasledovali ďalšie zoskoky aj z lietadla. 25. augusta 1914 vydal Americký patentový úrad vo Washingtone patent na Baničov padák pod číslom 1 108 484. Patentový spis obsahuje presný opis konštrukcie a jej nákresovú dokumentáciu. Americká armáda ho odkúpila, ale do výstroje zavedený nebol.[2] Banič sa stal čestným členom The American Society for Promotion of Aviation a bol aj v Slovenskej lige v Amerike.[1]

Návrat na Slovensko

Zostrojenie prvého použiteľného padáka Baničovi neprinieslo bohatstvo ani slávu. V roku 1920 sa vrátil do rodnej obce, žil v ústraní ako murársky majster a venoval sa ovocinárstvu. Spoluobjavil jaskyňu Driny pri Smoleniciach a ložisko barytu. Zomrel 2. januára 1941.

Pamätníky

V Bratislave na Letisku M. R. Štefánika má postavený pomník. Pomník bol odhalený v roku 1970. Dňa 14. júna 2006 odhalili pomník Štefana Baniča v jeho rodných Smoleniciach. Peniaze naň venovali veteráni z Klubu vojenských výsadkárov. Jeho pamiatku v rodnej obci pripomína aj náhrobný kameň v tvare padáka a pamätná tabuľa na rodnom dome. Na jeho počesť bola v Múzeu Molpír v Smoleniciach zriadená pamätná izba. Bol vyobrazený aj na známkach.

Referencie

BANIČ, Štefan. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok I A – B. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2002. 638 s. ISBN 80-89023-16-9. S. 209.
ANDROVIČ, Štefan. Štefan Banič. In: TIBENSKÝ, Ján, a kol. Priekopníci vedy a techniky na Slovensku. 1. vyd. Zväzok 2. Bratislava : Obzor, 1988. 1008 s. S. 786 – 791.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Štefan Banič

Externé odkazy

Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.
Patent US1108484 zdigitalizovaná podoba patentu na padák
Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 55 - farnosť Boleráz

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.

[BLS-1] BANIČ, Štefan. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok I A – B. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2002. 638 s. ISBN 80-89023-16-9. S. 209.

[PVTS-2] ANDROVIČ, Štefan. Štefan Banič. In: TIBENSKÝ, Ján, a kol. Priekopníci vedy a techniky na Slovensku. 1. vyd. Zväzok 2. Bratislava : Obzor, 1988. 1008 s. S. 786 – 791.