Sloveni

Sloveni alebo (pre obdobie do 10. storočia nesprávne ale často) Slovieni alebo zriedkavo (najmä pre obdobie do 10. storočia) Sloväni (pôvodný tvar bol slověne - vyslov: a) do 10./11. storočia v slovančine/slovanských jazykoch: [sloväne] alebo [slovene], b) od 10./11. storočia v slovenčine: [sloviene] alebo [slovene]; ě je dnes zaužívaný slavistický prepis príslušného znaku hlaholiky) je:

• Pôvodne zrejme slovanské slovo označujúce buď všetkých Slovanov alebo aspoň (podstatnú) časť z nich. Z konca včasného stredoveku je každopádne doložené predovšetkým ako označenie pre Slovanov v Byzantskej ríši, Bulharsku a na Veľkej Morave. V niektorých juhoslovanských jazykoch je koreň sloven- dodnes označenie pre Slovanov.
• Zhruba od vrcholného stredoveku už len označenie len pre Slovanov v dnešnom Slovensku, Slovinsku, Maďarsku (teda Slovákov a Slovincov) a častiach Chorvátska, ako aj výnimočne označenie pre vyhynutý východoslovanský kmeň (pozri novgorodskí Slovieni) a zrejme aj pomoranských Slovincov.
• Podľa Slovníka slovenského jazyka zo 60. rokov 20. storočia je tvar Sloveni staršie označenie pre Slovákov (ako príklad sú uvedení autori 19. a prvej polovice 20. storočia).

O rovnomennom východoslovanskom kmeni pozri Novgorodskí Slovieni.

Z dnes žijúcich slovanských skupín je teda slovo Slov(i)eni pôvodné meno Slovákov a Slovincov. V slovenčine jeho podoba ostáva dodnes zachovaná v tvaroch Slovenka - slovenský - Slovensko - slovenčina, jedine v tvare mužského príslušníka národa bol tvar - možno pod vplyvom češtiny a poľštiny - najneskôr v 15. storočí zamenený z tvaru Slov(i)en(in) na tvar Slovák. V zahraničí si túto skutočnosť (že v slovenčine je síce Slovák, ale aj Slovenka, slovenský atď.) veľmi často neuvedomujú a preto si zamieňajú Slovenov s dnešnými Slovincami (pretože tí majú -e- v názve takmer vo všetkých jazykoch aj dnes).