Štefan Závodník

• otec Karol Závodník (? – 1828) – horár dubnického pánstva Ilešháziovcov.
• matka Terézia, rodená Paninová (? – 1829)

Ako zanietený bojovník proti alkoholizmu v roku 1843 navštívil Sliezsko a Halič, kde sa zaujímal o organizáciu spolkov miernosti. V roku 1844 založil na základe poznatkov získaných v Divine „Spolok striezlivosti“, ktorý bol prvý svojho druhu v celom Uhorsku. Neustále burcoval svojich farníkov, aby prestali s nemiernym pitím alkoholu a poukazoval im na zlepšenie ich hospodárskej a morálnej situácie, keď príjmu sľuby striezlivosti a budú ich plniť. V roku 1847 sa stal predsedom tzv. Centrálneho spolku striezlivosti, združujúceho všetky spolky na Slovensku. Spolok striezlivosti založil aj v Pružine. O tom, že to nebol boj jednoduchý, svedčí zápis pružinského kronikára: „Založil ružencový spolok, jeho členovia sa zaprisahali, že nebudú piť alkohol. Niektorí „figliari“ obišli prísahu tým, že si naliali pálenku na misu, nadrobili chleba a jedli lyžicou, teda nepili.“ Závodník bol kňazom hospodárom a išlo mu aj o hmotné povznesenie dediny a preto už v roku 1851 založil na spolkovom základe v Pružine prvú „Ščepnicu“ na účastinárskej báze. Veľmi presne viedol o nej záznamy, uvádza rozličné druhy ovocných stromov pestovaných v Pružine. Okrem toho sa vo svojej novej farnosti rozhodol rýchlo riešiť aj nepriaznivú vzdelanostnú situáciu. Založil nové školy v Ďurďovom, Briestennom a vo Visolajoch. Medzi školskou mládežou pôsobil ako autor divadelných hier, ktoré i sám nacvičoval.

Počas revolučných rokov 1848 – 1849 bol Závodník v kontakte s poprednými slovenskými národnými činiteľmi, ba ochotne poskytol útulok samotnému Ľudovítovi Štúrovi. Tiež sa zúčastňoval na celonárodných podujatiach. V dňoch 9. a 10. augusta 1847 bol na katolíckej fare v Čachticiach na kultúrnom sneme slovenských národných vodcov, ktorí jednomyseľne prijali strednú slovenčinu za slovenský spisovný jazyk. Dňa 7. júna 1861 sa Závodník zúčastnil na národnom memorandovom zhromaždení v Turčianskom sv. Martine a bol členom delegácie, ktorá dňa 27. júna 1861 odovzdala „Memorandum národa slovenského“ v Pešti. V matičnom a pomatičnom období bol Štefan Závodník jedným z popredných dejateľov a bol aj prvým podpredsedom spolku sv. Vojtecha v Trnave a po smrti Kuzmányho ho zvolili za podpredsedu Matice slovenskej.

Z iniciatívy Štefana Závodníka sa dňa 12. júla 1869 zišli poprední slovenskí včelári západného Slovenska na fare v Pružine a tu založili Spolok slovenských včelárov v Hornom Uhorsku. Na tejto prvej schôdzke zvolili aj dočasný výbor spolku, na čele ktorého ako predseda bol Štefan Závodník. Vypracovali aj stanovy nového spolku. Spolu s Jánom Čajdom napísal aj prvú včelársku príručku „Včelár na Slovensku“. Stanovy tohoto, ani ďalších spolkov – Vzájomná pomocnica v Pružine, Vzájomná pomocnica v Považskej Bystrici, Spolok učiteľských dekanátov ilavského, prusčianskeho, púchovského a pružinského uhorská vláda neschválila.

Zaslúžil sa aj o založenie slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom, bol spoluzakladateľom Tatrína, spolupracovníkom Štúrových Slovenských národných novín, Orla Tatranského, Hurbanových Slovenských pohľadov, stál pri založení spolku s. Vojtecha v Trnave. Napísal množstvo publikácií, básní, článkov z oblasti školstva i náboženstva. Keď sa v roku 1873 konala vo Viedni svetová výstava, Závodník bol jedným z tých, ktorí sa podieľali na jej inštalovaní, za čo bol ako zástupca Horného Uhorska odmenený čestným diplomom a medailou svetovej výstavy.

Závodník urobil tiež rukopisnú poznámku o osude Divinského meteroritu, ktorý do Diviny dopadol 24. júla 1837: "Meteor tento si vzala vdova grófka Ľudmila Čáky, rodená Lažanská, do svojho hradu v Budatíne, čo vzácnu pamiatku a v roku 1838 ho darovala Národnému múzeu v Budapešti, kde sa dosiaľ nachádza."

Pamätná tabuľa na fare v Divine

O význame osobnosti Závodníka svedčí aj pamätná tabuľa, umiestnená na budove pružinskej fary: „Kloniac sa pred jeho slávnym duchom, vďačne spomíname dobrodenia Štefana Závodníka. Čerpajme z jeho šľachetného a príkladného života posilu a pokoj v terajšej borbe, utužujme sa v trpezlivosti a chuti k tým prácam a snahám, ktorými sme povolaní pomáhať svojmu rodu. Jeho pamiatke venuje Spolok sv. Vojtecha 23. VIII. 1931.“ Pamätná tabuľa sa nachádza aj na fare v Divine, kde dlhšiu dobu Závodník pôsobil.

Pri príležitosti 100. výročia úmrtia Štefana Závodníka v roku 1985 členovia Základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov v Pružine umiestnili vo svojom sídle pamätnú tabuľu, pri príležitosti stého výročia založenia prvého včelárskeho spolku zas včelári umiestnili pamätnú tabuľu na jeho hrobe.

Pri príležitosti 180. výročia narodenia Štefana Závodníka dňa 1. septembra 1993 Miestne kultúrne stredisko v Pružine zriadilo a otvorilo jeho pamätnú izbu v pružinskej základnej škole. Nachádzajú sa tu kópie rukopisov publicistiky, fotografií, ktoré poskytla Matica slovenská a množstvo korešpondencie, prevažne z najplodnejšieho obdobia jeho života.

Štefan Závodník celých 35 rokov (v rokoch 1850 – 1885) účinkoval ako kňaz v obci Pružina v okrese Považská Bystrica. Od roku 1997 nesie naša základná škola čestný názov Základná škola Štefana Závodníka. Odkaz tohto národovca, ktorý tu pred 120 rokmi pôsobil oslovuje prácou, schopnosťou vidieť veci, ktoré iní nevidia, alebo nechcú vidieť, sociálnym cítením, neúnavnosťou a ochotou ísť do krajnosti ak ide o človeka a jeho blaho.

• Závodník, Š.: 1846, Škola ďeďinská alebo spôsob ľahkého uvedenia škôl dedinských. Banská Bystrica.
• Závodník, Š.: 1846, Žalospev na smrť Jeho svjatosťi pápeža Gregora XVI. Banská Bystrica.
• Závodník, Š.: 1847, Hlas pastírskí. Bratislava.
• Závodník, Š. et Čajda, J.: 1871, Včelár na Slovensku. Martin.
• Závodník, Š.: 1872, Báseň, ktorú ku cti včelárom... Nitra.
• Závodník, Š.: 1884, Radostný ples... Martin.

• Kebrle, J.: 1896, Památník včelařu československých. Praha: p. 241 – 242.
• Hohoš, Š.: 1931, Štefan Závodník, jeho život a práca za národ. Trnava.
• Mičieta, R.: 1969, Slovenský zväz včelárov. Príroda, Bratislava: p. 387 – 390 + portrét.
• MILLA, Ján. Včelársky náučný slovník. Vyd. 1. Bratislava : Príroda, 1971. 284 s. S. 265–266. + portrét.
• Martiš, J.: 1973, Život a dielo Štefana Závodníka. In: Biografické štúdie, 4: p. 11 – 37.
• Tibenský, J. et Hrochova, M. & Mauerová, M.: 1976, Bibliografia prírod., lekársk. a technick. vied na Slovensku do roku 1850. Matica Slovenská, Martin I:p. 713 – 714.
• Pasiar, Š.: 1977, Dejiny knižníc na Slovensku. Bratislava, p. 153, 172, 224.
• Bagin, A.: 1980, Vybrané kapitoly zo slovenských cirkevných dejín. Bratislava, p. 119 – 121.
• Anonym: 1982, Encyklopédia Slovenska VI. zv. (T-Ž). SAV, Bratislava, p. 525.
• Skala, L.: 1990, [Zavodnik, S.], Malý slovník biografií IV, Sbornik ČSAZ, Praha (Nr. 140): p. 125 – 126.
• Anonym: 1994, Slovenský biografický slovník VI. zv. (T-Ž). Matica Slovenská, Martin, p. 417 – 418 + portrét.
• Koleška, Z.: 1995, Seznam biografii československých entomologů. 15. [Šafr, E.- Žoha, S.]. In: Klapalekiana, Supplementum, 31: p. 564 – 775, [9] Taf. p. 739 + portrét.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Štefan Závodník

• Záznam o narodení a krste v matrike farnosť Ilava; pokrstený ako Stephanus Carolus Zavodnik