Katar (štát)

V 7. storočí sa na polostrove rozšíril islam a územie sa dostalo pod vládu chálífov. Keď bolo hlavné mesto emirátu v roku 1783 presunuté na susedný Bahrajn, prepukli v Katare nepokoje, ktoré v roku 1867 vyústili do vojny. Po zásahu Anglicka vznikol samostatný emirát, ktorý mal na čele Sáníma, jedného z členov prednej katarskej rodiny. V roku 1916 sa stal Katar britským protektorátom. Katar, jeden z mnohých historických emirátov Arabského polostrova, je nezávislou krajinou od 1. septembra 1971. Na rozdiel od mnohých susedných kniežatstiev sa Katar rozhodol nestať časťou Spojených arabských emirátov ani Saudskej Arábie.

Objav ropy v roku 1939 celkom zmenil národnú ekonomiku. Predtým bol Katar chudobnou krajinou rybárov a lovcov perál, ale teraz má vysokú životnú úroveň.

Dlhodobý územný spor s Bahrajnom o ostrovy Hawár pri západnom pobreží Kataru rozhodol v roku 2001 Medzinárodný súdny dvor v Haagu v prospech Bahrajnu.

Katar je tradičná monarchia pod vládou emira Tamím ibn Hamáda Al Sáního. Rodina al-Sání vládne od polovice devätnásteho storočia. V zemi neexistujú politické strany ani volený parlament, hlavnú moc má emir, ktorý si k ruke menuje 35-členné Poradné zhromaždenie (Madžlis aš-šúrá). Katarskí občania (muži aj ženy) majú síce volebné právo od 18 rokov, hlasovať však môžu iba pri výbere miestnych zastupiteľstiev (od roku 1999). Návrh novej ústavy, odsúhlasený referendom v roku 2003, vstúpil do platnosti v roku 2005. Poradné zhromaždenie sa tak rozšírilo na 45 členov, pričom občania budú voliť dve tretiny z nich, zatiaľ čo menovanie zvyšnej tretiny ostáva na emirovi. V rodinných a osobných záležitostiach prevláda islamské právo. Občania Kataru neplatia daň z príjmu. V porovnaní s ostatnými krajinami v oblasti Perzského zálivu majú značnú voľnosť prejavu v médiách (Katar je domovskou krajinou vplyvnej televíznej stanice Al-Džazíra).

Hlavným a najdôležitejším mestom v zemi je Dauhá, kde žije viac než polovica obyvateľov Kataru, ďalším dôležitým mestom je prístav Umm Sajd na východnom pobreží. V mestách žije 91 percent obyvateľstva.

Národné príjmy Kataru pochádzajú hlavne z ťažby a spracovania ropy a zemného plynu, na ktoré pripadá 55 % tvorby HDP a 85 % vývozu. Rezervy ropy sa odhadujú na 15 miliárd barelov (2,4 km³), čo predstavuje približne 5 % celosvetových zásob a zaraďuje Katar na tretie miesto na svete. Ropa a skvapalnený zemný plyn sa vyvážajú predovšetkým do Japonska a Južnej Kórei. Dovoz predstavujú predovšetkým strojárske výrobky, dopravné prostriedky a potraviny; hlavnými obchodnými partnermi v tomto smere sú Francúzsko, USA, Saudská Arábia, SAE, Nemecko a Japonsko. Bohatstvo a životná úroveň Katarčanov je porovnateľná so západnou Európou, miestni občania majú zaistenú bezplatnú zdravotnú starostlivosť a školské vzdelanie. V posledných rokoch boli vládou priamo v Katare zriadené pobočky viacerých amerických vysokých škôl.

Katarský polostrov vybieha 160 km do Perzského zálivu. Väčšina krajiny je nížinatá pustá planina pokrytá pieskom.

Takmer všetci Katarčania sú moslimovia. Etnickí Arabi tvoria asi 40 % obyvateľov krajiny (z čoho iba necelá polovica sú vlastní katarskí občania, zvyšok pochádza z iných arabských krajín). Väčšinu obyvateľstva predstavujú prisťahovalci, pracujúci hlavne v ropnom priemysle: Pakistanci 18 %, Indovia 18 %, Iránčania 10 % a ďalší. Aj napriek mnohým tradičným zvykom je Katar veľmi kozmopolitnou krajinou, jej vláda neváha napríklad získavať štedrým hmotným zabezpečením pre svoju reprezentáciu športovcov z iných štátov (napr. atlétov z Kene či Maroka alebo vzpieračov z Bulharska). Úradným jazykom je arabčina, ale väčšina obyvateľov rozumie aj anglicky. Miera gramotnosti je 82 %.

V roku 2022 sa budú v Katare konať Majstrovstvá sveta vo futbale.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Katar (štát)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Katar na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).