Medzinárodný súdny dvor

Sídlo Medzinárodného súdneho dvora je Mierový palác v Haagu. V Mierovom paláci bolo sídlo aj predchodcu MSD - Stáleho dvora Medzinárodnej spravodlivosti.

Voľby do Medzinárodného súdneho dvora sa konajú každé tri roky, keď sa volí 1/3 súdu, teda päť sudcov. Podľa článku 2 Štatútu sa sudcom MSD môže stať vysoko morálna osoba, ktorá má kvalifikáciu zastávať najvyššie súdne funkcie vo svojom štáte alebo je uznávaným odborníkom v oblasti medzinárodného práva. Sudcov Medzinárodného súdneho dvora volí na deväťročné funkčné obdobie v súbežnej voľbe Valné zhromaždenie a Bezpečnostná rada OSN. Úspešný kandidát musí získať nadpolovičnú väčšinu hlasov v oboch orgánoch.

Súčasní sudcovia

Podľa seniority:

Meno	Štát	Funkcia	Funkčné obdobie
Ronny Abraham	Francúzsko	Predsedaa	2005-2018
Abdulqawi Ahmed Yusuf	Somálsko	Podpredsedaa	2009-2018
Hisashi Owada	Japonsko	Člen	2003-2021
Peter Tomka	Slovensko	Člen	2003-2021
Mohamed Bennouna	Maroko	Člen	2006-2024
Antônio Augusto Cançado Trindade	Brazília	Člen	2009-2018
Sir Christopher Greenwood	Spojené kráľovstvo	Člen	2009-2018
Süe-chančchin (Xue Hanqin)	Čína	Člen	2010-2021
Joan E. Donoghue	USA	Člen	2010-2024
Giorgio Gaja	Taliansko	Člen	2012-2021
Julia Sebutinde	Uganda	Člen	2012-2021
Dalveer Bhandari	India	Člen	2012-2018
James Crawford	Austrália	Člen	2015-2024
Kirill Gevorgian	Rusko	Člen	2015-2024
Patrick Lipton Robinson	Jamajka	Člen	2015-2024
a 2015–2018

Medzinárodný súdny dvor je oprávnený rozhodovať spory medzi štátmi a podávať poradné posudky na žiadosť iných orgánov OSN a odborných medzinárodných organizácií v rôznych právnych otázkach, súvisiacich s ich činnosťou.

Stranami v spore predloženom MSD môžu byť výlučne štáty, ako subjekty medzinárodného práva.

Právomoc (jurisdikcia) MSD je konsenzuálna, závisí od súhlasu štátov v spore. V zmysle čl. 36 ods. 1 Štatútu MSD sa právomoc dvora vzťahuje na všetky právne spory, ktoré mu strany predložia, a zároveň na všetky otázky osobitne predvídané v Charte OSN alebo v platných zmluvách a dohovoroch. MSD koná len na základe podnetu zúčastnených strán. Konanie pred MSD je jedným z prostriedkov mierového urovnávania medzinárodných sporov, ktorého voľba sa však ponecháva na vôľu štátov v spore. O obligatórnu (záväznú) jurisdikciu MSD ide v tom prípade, pokiaľ je právomoc MSD daná už v okamihu vzniku sporu medzi štátmi. MSD je vtedy oprávnený začať konanie na základe návrhu jednej zo strán. Obligatórna právomoc MSD môže byť založená:

• osobitnou dohodou (kompromisom), t. j. dohodou účastníkov Štatútu MSD o predložení ad hoc konkrétneho vzniknutého sporu na jeho rozhodnutie MSD,
• doložkou o obligatórnej jurisdikcii MSD v medzinárodnej zmluve, a to pre prípad vzniku sporu z medzinárodnej zmluvy pro futuro (v budúcnosti), najmä sporov týkajúcich sa výkladu alebo používania tejto medzinárodnej zmluvy,
• jednostranným opčným vyhlásením, ktoré je záväzné za podmienky reciprocity. Štát priamo týmto vyhlásením uznáva záväznú príslušnosť MSD vo všetkých právnych sporoch, ktoré sa týkajú výkladu niektorej zmluvy, ktorejkoľvek otázky medzinárodného práva, existencie akejkoľvek skutočnosti, ktorá, pokiaľ sa preukáže, by zakladala porušenie nejakého medzinárodného záväzku, a spory, ktoré sa týkajú povahy alebo rozsahu náhrady, ktoré treba poskytnúť v dôsledku porušenia niektorého medzinárodného záväzku. Týmto vyhlásením uznáva t.č. príslušnosť MSD 65 členských štátov OSN

Konanie pred MSD môže byť:

• sporové
• posudkové.

V sporovom konaní rozhoduje MSD konečným rozsudkom záväzným pre sporné strany, ktorý nemožno napadnúť opravným prostriedkom. Žiadosť o preskúmanie rozsudku možno podať len v prípade, pokiaľ vyjde najavo skutočnosť rozhodujúceho významu, ktorá v čase vydania rozhodnutia nebola známa MSD, ani strane, ktorá žiada o preskúmanie rozsudku. V posudkovom konaní rozhoduje MSD na žiadosť iných orgánov OSN a odborných medzinárodných organizácií len o právnych otázkach, ktoré súvisia s ich činnosťou. Poradné posudky MSD nie sú právne záväzné, majú odporúčací charakter.

Slovenská republika sa ako samostatný štát stala členom OSN, a tým aj zmluvnou stranou Charty OSN a Štatútu MSD, 19. januára 1993 (Česko-Slovensko bolo pôvodným členom OSN od 24.októbra 1945). V roku 1993 SR spoločne s Maďarskom predložila na MSD spor o Sústavu vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. MSD vyniesol rozsudok v uvedenej veci 25. septembra 1997. Rozsudok bol pre SR priaznivý a je považovaný za výrazné víťazstvo SR v uvedenom spore. SR uznala záväznú príslušnosť MSD vyhlásením prezidenta s účinnosťou od 28. mája 2004. V roku 2002 bol za sudcu MSD zvolený JUDr. Peter Tomka, CSc. na 9 ročné funkčné obdobie 2003 - 2012. Od 6. februára 2009 vykonával funkciu podpredsedu MSD na trojročné funkčné obdobie. V roku 2011 bol opätovne zvolený na ďalšie 9 ročné funkčné obdobie 2012 - 2021. Od 6. februára 2012 do 5. februára 2015 zastával funkciu predsedu MSD.

V MSD pôsobil v prípade Korfský prieliv (Spojené kráľovstvo vs. Albánsko) ako sudca ad hoc Slovák Igor Daxner. Ďalší dvaja sudcovia MSD sa narodili na území Slovenska: Thomas Buergenthal (USA) a Géza Herczeg (Maďarsko).

• Oficiálna stránka Medzinárodného súdneho dvora

Politický portál