Kauza Technopol

Kauza Technopol bol podvod na firme Technopol a.s. v rozsahu 2,3 milióna dolárov z roku 1992, do ktorého bol v roku 1994 zapletený syn vtedajšieho slovenského prezidenta Michala Kováča Michal Kováč mladší, a ktorý poslúžil ako zámienka pre jeho zavlečenie do Rakúska a odovzdanie Interpolu. Vo februári 2000 súd v Mníchove právoplatne rozhodol o zastavení trestného konania voči Michalovi Kováčovi mladšiemu, pretože sa Michal Kováč ml. za podvod na firme Technopol odsúdiť nedá. [1]

Kauza Technopol II, na ktorú v roku 2017 upozornil zavraždený novinár Ján Kuciak, ktorá spočívala v prevzatí firmy Technopol a jej majetku osobami v spojení s podnikateľom Mariánom Kočnerom[2], zatiaľ nemá samostatný článok.

Podvod na firme Technopol a.s. (1992)

V marci až máji roku 1992 vyplatila slovenská firma Technopol holandskej firme Introcommerce sumu 2,3 milióna dolárov za dodávku textilu, ktorá nebola nikdy zrealizovaná. Podvod od júla 1992 prešetroval na Slovensku Úrad organizovanej kriminality bezvýsledne, podnet bol založený a spisový materiál bol skartovaný po uplynutí skartačnej lehoty.[3] Technopol však trestné oznámenie podal aj v Holandsku[4].

V septembri 1992 zatkli nemecké bezpečnostné orgány pre podozrenie z nedovoleného obchodovania so zbraňami Petra Krylova. Začiatkom roka 1993 bol zadržaný Holanďan Rudolf van der Werff. Ten mal vo svojej výpovedi uviesť, že Peter Krylov spáchal "bližšie nešpecifikovaný podvod na textíliách." Od tohto momentu začala nemecká polícia prešetrovať aj tento podvod, ktorý viedla ako "Jeans Betrug". Zistilo sa, že poškodenou je slovenská akciová spoločnosť Technopol. 5. augusta 1993 bolo v tejto veci zastavené trestné stíhanie voči Van der Werffovi, ktorý bol po odpykaní si trestu za iný podvod prepustený na slobodu. Neskôr však bol bavorskými orgánmi opätovne zadržaný a vo februári 1998 bol mníchovským súdom za podvod voči Technopolu predsa len odsúdený.[4][3]

Kauza a jej súvis so synom slovenského prezidenta (1994)

V roku 1992 bol Michal Kováč mladší spolumajiteľom firmy Sycko, ktorá nemala žiadne obchodné vzťahy s Technopolom ani s firmou Introcommerce.[3] Jeho otec Michal Kováč starší bol v tom čase poslancom Federálneho zhromaždenia za Hnutie za demokratické Slovensko. Vo februári 1993 ho zvolili za prezidenta Slovenskej republiky.

V novembri 1994 rozšíril Peter Krylov svoju výpoveď v tom zmysle, že na podvode sa spolupodielal aj Michal Kováč mladší.[5]  11. novembra 1994 vydal Interpol medzinárodný zatykač na Michala Kováča ml. (a na Mariána Kočnera a Martina Syč-Milého) v súvislosti s touto kauzou.[6] Peter Krylov bol v decembri 1994 odsúdený na 5 rokov a 8 mesiacov s právoplatnosťou od 5. januára 1995. Šlo o súhrnný trest za viaceré podvody, nielen za podvod voči Technopolu[4].

Vývoj kauzy na Slovensku a zavlečenie Kováča ml. do Rakúska (31. augusta 1995)

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zavlečenie Michala Kováča ml.

"Čo sa týka vlády, mali sme vedomosti od januára 1995, že na Michala Kováča, syna prezidenta SR, bol vydaný príkaz k zadržaniu. Na základe toho, a aby nebola situácia chápaná ako osobná invektíva, bolo rozhodnuté, že s pánom prezidentom túto situáciu prerokujú pánovia Ľupták, Slota, ktorí boli prezidenta informovať a boli ponúknuť pomoc vládnej koalície pri spôsobe riešenia. Pri tomto rokovaní nedošlo k dohode, pretože pán prezident sa od svojho syna dištancoval, vinu syna poprel, hoci z obsahu rozhovoru bolo jasné, že informácie o zatykači má. Po tomto vláda SR, a najmä ministerstvo vnútra rozhodli vo veci konať, pretože na jednej strane bol tlak verejnej mienky, ktorý zverejňoval originály dokumentov. Na druhej strane bol vyvíjaný protitlak, kde sa celá vec spolitizovávala tým, že ide o úmysel vlády diskreditovať prezidenta." (V. Mečiar, v Pressclube 5. 9. 1995) [7]

6. marca 1995 schválil slovenský parlament novelu zákona o Slovenskej informačnej službe. Podľa nej mala prejsť právomoc schvaľovať riaditeľa Slovenskej informačnej služby z parlamentu na vládu. Návrh riaditeľa SIS predkladal predseda vlády V. Mečiar.

7. marca 1995 priniesol denník Slovenská Republika blízky HZDS rozsiahly článok o zatykači mníchovskej Štátnej prokuratúry na Michala Kováča ml. za podvod.[8] Článok Stanislava Hábera [8] na základe zatykača, ktorého kópia sa mala nachádzať v redakcii denníka, podrobne rozoberal prepojenie Michala Kováča ml. na ďalšie osoby, ktoré sa spolu s ním mali dopustiť porušenia trestného zákona Nemeckej spolkovej republiky a to paragrafov 263 ods.1, 267 ods. 1, 25 ods.2, 52 a 53 ods. 1. Podľa článku sudca mníchovského súdu už vydal príkaz na vzatie Michala Kováča ml. do väzby. [8]

18. apríla 1995 schválila vláda Slovenskej republiky za riaditeľa SIS Ivana Lexu. Lexa za svojho námestníka ako aj riaditeľa II. sekcie SIS menoval Jaroslava Svěchotu[4].

V auguste 1995 obdržal Michal Kováč ml. od nemeckej prokuratúry fax s návrhom na vypočutie, ktoré sa malo uskutočniť niekedy medzi 12. a 20. septembrom 1995 buď na pôde nemeckého veľvyslanectva v Bratislave alebo na pôde Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. 31. augusta 1995 podala zástupkyňa nemeckého veľvyslanectva na Generálnu prokuratúru písomnú žiadosť o súhlas s vypočutím Michala Kováča ml. K vypočutiu však už nedošlo[4]. 31. augusta 1995 bol totiž Michal Kováč ml. násilne zavlečený do rakúskeho Hainburgu a zadržaný rakúskymi úradmi.

Nemecké orgány potom podali žiadosť o vydanie Kováča ml. do Nemecka, avšak vo februári 1996 Vyšší krajinský súd vo Viedni túto žiadosť zamietol a rozhodol o Kováčovom prepustení na slobodu. Svoje rozhodnutie odôvodnil aj tým, že Michal Kováč bol do Rakúska zavlečený proti svojej vôli a s najväčšou pravdepodobnosťou pomocou slovenských štátnych orgánov. 23. februára 1996 sa Michal Kováč ml. mohol vrátiť na Slovensko.[6][9]

Stručný vývoj kauzy Technopol po zavlečení

V marci 1996 sa Kováč ml. podrobil výsluchu v kauze Technopol (Technopol verzus firma Protrend, ktorá patrila Mariánovi K.) pretože ešte v decembri 1995 ho major Valenčík obvinil z navádzania na spáchanie trestného činu podvodu.[10]

26. júna 1996 bol Michalovi Kováčovi ml. na slovensko-rakúskom hraničnom priechode odobratý pas, čím mu bolo zabránené dobrovoľne sa vydať do rúk nemeckých orgánov [11].

12. decembra 1997 prezident Kováč udelil šiestim aktérom kauzy Technopol milosť. Okrem jeho syna boli medzi nimi Martin Syč-Milý, Marián Kočner, Peter Krylov, Rudolf van der Werff a L. Rosenbergerová. [12]

4. februára 1998 bol Michal Kováč ml. na základe medzinárodného zatykača zadržaný českou políciou na hraničnom priechode, keď chcel vycestovať do Nemecka, aby mohol v kauze vypovedať pred nemeckými trestnými orgánmi.[13]

12. februára 1998 sa začal na Krajinskom súde v Mníchove súdny proces v podvodu voči firme Technopol s Rudolfom van der Werffom [13]. V ten istý deň bol Michal Kováč ml. českými úradmi vydaný nemeckým úradom [11].

3. marca 1998 rozhodol Vrchný krajinský súd v Mníchove o prepustení Michala Kováča ml. na slobodu na kauciu 150 000 mariek [11].

3. marca 1998, deň po skončení funkčného obdobia Kováča, vtedajší premiér Mečiar a prvý deň zastupujúci prezident vydal tzv. Mečiarove amnestie vzťahujúce sa aj na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení. Nariadil, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné konanie pre podozrenie z týchto trestných činov.[13]

22. decembra 1998, slovenské ministerstvo zahraničných vecí sa verejne ospravedlnilo Michalovi Kováčovi ml. za svoju nečinnosť pri jeho zavlečení do Rakúska [11].

23. februára 2000 Krajinský súd v Mníchove rozhodol s konečnou platnosťou zastaviť konanie voči Kováčovi ml. vo veci podvodu voči firme Technopol a.s. Súd dospel k názoru, že sa nedá očakávať Kováčovo odsúdenie. Jediným dôkazom voči nemu bola len výpoveď Petra Krylova. "Rozhodnutie bolo právoplatné a nedá sa voči nemu odvolať" uviedol pre denník SME jeho právny zástupca Ján Havlát [14] .

Spolitizovanie kauzy na základe pochybných svedectiev

Krylov tvrdil, že podvod s ním dohadovali v decembri 1991 v Mníchove v jeho firme na základe odporúčania Rudolf van der Werffa (spolumajiteľa SYČKO) priamo M. Kováč ml. a M. Syč-Milý.[5] 

R. van der Werff podal roku 1995 notársky overené vyhlásenie, v ktorom popisuje stretnutia P. Krylova s M. Kováčom ml. v Mníchove ako náhodné: "V súvislosti s nákupom sušeného mlieka som nocoval v hoteli Daniel a bola to obyčajná náhoda, že som stretol na pešej zóne neďaleko hotela Daniel aj pánov Kováča mladšieho, Syča-Milého a Krylova." [5]

Rakúske Die Presse (13. 9. 1995) a nemecké Süddeutsche Zeitung (9. 11. 1995) priniesli informácie, že Peter Krylov ako bývalý príslušník Štátnej bezpečnosti mohol v Nemecku vykonávať špionáž a pre svoju vydierateľnosť mohol byť donútený k výpovedi voči synovi slovenského prezidenta. Süddeutche Zeitung konštatoval, že v októbri 1994 bola v Mníchove dva týždne blízka spolupracovníčka vtedajšieho slovenského premiéra a predsedu HZDS Vladimíra Mečiara Anna Nagyová. Podľa svedkov mala navštíviť Krylova vo väzení, no vedenie nemeckej väznice tieto informácie odmietlo potvrdiť. [4][3][15]

V novembri a decembri 1995 v rozhovore pre Slovenskú televíziu Peter Krylov svoje obvinenie syna slovenského prezidenta z účasti na podvode potvrdil[3][15]. Podľa Krylova sa uskutočnila ešte jedna schôdzka v Bratislave v januári 1992, na ktorej páni bratislavskí spoločníci Syč, Kováč, Kočner mali už pripravený poľský pas na meno Marián Jendrzejak, ktorý sa mal použiť pri založení firmy Intercomerce.[5] Tiež tvrdil, že prvá výplata peňazí bola 7. mája 1992 v hoteli Ibis v Luxemburgu. Pri nej boli prítomní, teda inkasovali svoju prvú časť svojho podielu páni (pískanie), ja a van der Werff.[5]

Túto argumentáciu si osvojil aj poslanec Ján Cuper, ktorý interpeloval 25. mája 2005 v NR SR ministra spravodlivosti aj v prospech sudkyne Ľudmily Hatalovej, ktorá vrátila žaloby podané Michalom Serbinom s odôvodnením, že sám prezident Kováč pri udeľovaní amnestií, keď podpísal nasledovné tvrdenie (Citujem z oficiálnej milosti), tak "s tým súhlasil, že takto všetko prebehlo". ".. zrealizovali podvodný dovoz neexistujúcich textílií v hodnote 2 308 902 USD z Holandska ... Uvedenú podvodne vylákanú sumu vyše 2 mil. dolárov od akciovej spoločnosti Technopol Bratislava si rozdelili Rudolf van der W., Peter K., Marián K., Martin S.-M. a Michal K. podľa vopred pripraveného plánu."[16]

Argumentáciu, že prezident Kováč o únose vedel dopredu a že vo vláde sa rozhodli prípad únosu radšej odložiť, aby nezasiahol do predvolebnej kampane opakoval bývalý premiér Mečiar aj po zrušení amnestií v roku 2017. [17] Hovoril, že stíhanie v kauze únos bolo prerušené, lebo by bolo veľmi veľa ľudí stíhaných, vrátane Milana Kňažka či Jána Čarnogurského, ktorí sa podľa neho v prípade angažovali... že prezident MIchal Kováč sa v kauze angažoval a dal väčšiu sumu peňazí svedkovi Oskarovi Fegyveresovi cez Róberta Remiáša. [17]

Zrušenie amnestií

Zrušením amnestií 6.4.2017 sa Kováč ml. dostal opäť do pozícii obvineného z decembra 1995 z napomáhania trestnému činu podvodu (toto neplatí o Rudolfovi van der Werffovi, Mariánovi Kočnerovi, Petrovi Krylovovi pre ktorých amnestie naďalej platia.). Vzhľadom k tomu, že je zamestnancom v štátnej službe, v zmysle zákona by mal byť postavený mimo službu a mali by sa mu znížiť plat o 60 percent. V júni 2017 Ministerstvo zahraničných vecí tvrdilo, že žiadnym uznesením o vznesení obvinenia proti Kováčovi nedisponuje. „Zatiaľ teda nie je možné zo strany služobného úradu vyvodzovať žiadne pracovnoprávne dôsledky a po pokračovaní v trestnom konaní budeme postupovať v súlade so zákonom o štátnej službe,“ povedal hovorca rezortu diplomacie Peter Susko.[18] 1. augusta 2017 bol menovaný na pozíciu šéfa 6. odboru pre Áziu a Pacifik na Ministerstve zahraničných vecí.

Obnovenie vyšetrovania

Podľa najnovšej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie zastavenie konania nemusí znamenať prekážku v opätovnom vyšetrovaní. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že počas druhého septembrového týždňa 2017 polícia opätovne otvorila vyšetrovanie kauzy Technopol. Právnik Michala Kováča ml. Ján Havlát očakáva, že obvinenie je len formalita, keďže súd v Mníchove už pred 17 rokmi prípad uzavrel a Kováča oslobodil. „V druhom septembrovom týždni bol vypočutý obvinený Michal Kováč ml. v prítomnosti obhajcu a na polovicu októbra boli predvolaní svedkovia,“ povedal hovorca bratislavskej krajskej prokuratúry Michal Šúrek. [19] O tom, či prokuratúra následne prípad uzavrie, alebo ho prípadne podá na súd, sa podľa Šúreka rozhodne po vyhodnotení svedectiev a tiež ďalších úkonov. Exprezidentovho syna nedávno stiahli z diplomatickej misie na Taiwane. [19]

Ivan Lexa je zase oficiálne obžalovaný z trestného činu zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho do cudziny. [20] Spis je od roku 2001 na Okresnom súde Bratislava III. Za tento trestný čin hrozí Lexovi 5 až 12 rokov väzenia. [20]

Pozri aj

Referencie
  1. TÓTH, Peter. Nemecký súd zastavil trestné konanie proti Michalovi Kováčovi mladšiemu v Kauze Technopol. denník SME (Petit Press), 28.3.2000.
  2. TREND.SK. Kauza Technopol: Pri násilnom prevzatí firmy asistoval súd. www.etrend.sk. Dostupné online [cit. 2018-11-20].
  3. LESNÁ, ĽUBA. Svetelný displej (alebo návrat ku kauze Michal Kováč ml. - Technopol). www.sme.sk (Petit Press), 10. dec 1997. Dostupné online [cit. 2017-03-23].
  4. LESNÁ, Ľuba. Únos prezidentovho syna alebo krátke dejiny tajnej služby. [s.l.] : GMT a.s., 1998. ISBN 80-967947-0-1. S. 197+obrazová príloha.
  5. PETER TÓTH. Vládna koalícia navrhovala prezidentovi riešenie kauzy Technopol prostredníctvom J. Ľuptáka a J. Slotu *Kauza Technopol nielen očami Petra Krylova. www.sme.sk (Petit Press). Dostupné online [cit. 2017-08-23].
  6. CHRONOLÓGIA KAUZY M. KOVÁČA ML.. www.sme.sk (Petit Press), 5. feb 1998. Dostupné online [cit. 2017-03-23].
  7. TÓTH, Peter. Vládna koalícia navrhovala prezidentovi riešenie kauzy Technopol prostredníctvom J. Ľuptáka a J. Slotu *Kauza Technopol nielen očami Petra Krylova. www.sme.sk (Petit Press), 20. mar 1996. Dostupné online [cit. 2017-08-23].
  8. HÁBER, Stanislav. V Nemeckej spolkovej republike vydali zatykač na syna slovenského prominenta. denník Slovenská republika, 7.3.1995, čís. 55.
  9. LESNÁ, Ľuba. Ùnos demokracie - zo zákulisia slovenskej tajnej služby. Praha s Bratislava : G plus G a Inštitút pre verejné otázky, 2001. ISBN 80-86103-46-3 G plus G Chybné ISBN. S. 333.
  10. TÓTH, PETER. Technopol - kauza alebo politika?. www.sme.sk (Petit Press). Dostupné online [cit. 2017-10-17].
  11. ČTK. Chronológia kauzy M. Kováča ml.. denník SME (Bratislava: Petit Press), 28.2.2000.
  12. STUPŇAN, Igor. Dohoda stojí na Kováčových milostiach - Pravda.sk. Pravda.sk (Perex), 2017-03-23. Dostupné online [cit. 2017-03-23].
  13. TASR. Chronológia: Únos Michala Kováča ml. 20 rokov po. Kauza, ktorá sa skončila absurdne. tvnoviny.sk, 31. 08 2015. Dostupné online [cit. 2017-03-23].
  14. Kauza Technopol sa pre Kováča ml. definitívne skončila. korzar.sme.sk (Petit Press). Dostupné online [cit. 2017-03-24].
  15. Krylov, odsúdený za podvod v afére Technopol, prehovoril v Slovenskej televízii. denník SME (Petit Press), 20.11.1995. Dostupné online.
  16. J. Cuper, poslanec NR SR: Interpelácia ministra spravodlivosti Daniela Lipšica. [online]. NR SR, 25. mája 2005, [cit. 2016-07-11]. Dostupné online.
  17. JÁN PETROVIČ. Mečiar prišiel do rozhlasu: Amnestie neboli moje, ale vládne. aktuality.sk, 10.06.2017. Dostupné online [cit. 2017-11-16].
  18. TOMÁŠ KYSEĽ. Kováč ml. reaguje na zrušenie milosti: Svoju kauzu považujem za uzavretú. aktuality.sk (AZET). Dostupné online [cit. 2017-10-17].
  19. PETER KOVÁČ. Kauzu Kováča mladšieho opäť vyšetrujú, už ho aj vypočúvali. domov.sme.sk (Petit Press). Dostupné online [cit. 2017-11-12].
  20. TÓDOVÁ, MONIKA. Lexa dostal ešte 60 dní, Kováč mladší bude žiadať zastaviť stíhanie. Denník N, 6. APRÍLA 2017. Dostupné online [cit. 2017-04-07].
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.