Premlčanie
Premlčanie, ako právny inštitút, je následok kvalifikovaného uplynutia času, ktoré spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti práva, z ktorého sa stáva tzv. naturálna obligácia. Na premlčanie súd prihliada len na námietku protistrany. To znamená že aj premlčané právo je možné súdne vymôcť, ak sa protistrana premlčania nedovolá, a takéto plnenie nie je bezdôvodným obohatením. Pokiaľ nie je v konkrétnych prípadoch ustanovené inak, premlčacia doba v občianskom práve je 3 roky a v obchodnom práve 4 roky, pričom je treba rozlišovať aj medzi objektívnou a subjektívnou lehotou.
| Právo |
| Odvetvia práva |
| Verejné právo: Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné Súkromné právo: Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné |
| Deľba moci |
| Výkonná moc: Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR) · Vláda (SR) · Ministerstvo Zákonodarná moc: Súdna moc: Súd · Ústavný súd (SR) · Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ |
| Právne predpisy |
| Ústava (SR) · Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos |
| Ďalšie pojmy |
| Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma
Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia |
Príklad
§ 106 Občianskeho zákonníka
(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
(2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Lehoty
V odseku 1 sa plynutie času viaže na subjektívnu udalosť – keď sa poškodený dozvie o škode – v tomto prípade ide o subjektívny lehotu. V odseku 2 je to naopak – vznik škody je objektívna udalosť, ktorá nastala nezávisle od poškodeného.
Vysvetlenie
Ak sa teda poškodený dozvie o (neúmyselnej) škode napr. až po 5 rokoch, objektívna premlčacia lehota už uplynula. Aj napriek tomu sa však poškodený môže obrátiť na súd so žalobou a ak protistrana (ten, kto škodu spôsobil) nepodá námietku premlčania, súd žalobu uzná a rozhodne o náhrade škody. Ak však protistrana námietku podá, súd ju musí uznať a žalobu zamietne.
Podstatou premlčania je, že slúži ako jeden z občianskoprávnych inštitútov (popri preklúzii a vydržania), pod ktorým sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť dovolaním sa premlčania.
Právne účinky premlčania nastávajú, ak sú splnené tieto podmienky:
- uplynie zákonom stanovený čas pre výkon subjektívneho práva
- veriteľ v ňom neuplatní svoje právo na súde
- dlžník sa premlčania dovolá
Je výlučne na úvahe a dispozícii dlžníka, či sa premlčania dovolá
Účel premlčania:
- pôsobiť na veriteľa, aby v primeranom čase uplatnil svoje subjektívne právo
- zabrániť tomu, aby dlžníci neboli po časovo neprimeranú dobu nútení splniť si svoje povinnosti
- v súlade so zásadou právnej istoty zabrániť existencii dlhodobého trvania práv a im zodpovedajúcich povinností
Premlčanie a preklúzia
Spoločné znaky:
- základom je uplynutie času
- obe lehoty sú hmotnoprávne
Rozdielne znaky:
- U preklúzii právo zaniká
- Súd k nej prihliada z úradnej povinnosti
- Ak dlžník plnil, plnil bez právneho dôvodu; vzniká mu právo dlh požadovať späť z titulu bezdôvodného obohatenia
- U premlčania právo nezaniká (naďalej zostáva zachované)
- Súd k nemu prihliada len na námietku dlžníka
- Ak dlžník plnil, u veriteľa nejde o bezdôvodné obohatenie
- Premlčanie je všeobecný inštitút
- Preklúzia vo vzťahu k premlčaniu je zvláštny inštitút
Právne následky, ak veriteľ uplatní právo po uplynutí ustanovenej doby:
- Dlžník sa nedovolal premlčania
- Súd žalobe veriteľa, ak je opodstatnene podaná, vyhovie
- Súd nemá poučovaciu povinnosť
- Ak už došlo k premlčaniu práva, dlžník sa môže vzdať práva dovolať sa premlčania (môže vziať už v spore uplatnenú námietku späť)
- Pred uplynutím premlčacej doby nie je prípustné vzdať sa tohto práva
- Dlžník sa dovolal premlčania
- Súd je povinný na námietku premlčania prihliadať a ak je právne opodstatnená, nemôže veriteľovi premlčané právo priznať, to platí aj vo vzťahu k príslušenstvu
- Súd sa už nezaoberá dôvodnosťou žaloby
- Oprávnenou osobou je dlžník
- Musí ju uplatniť už v konaní o základe žalovaného práva (typické v konaní o náhradu škody)
Externé odkazy
- Promlčení dle trestního práva, porovnací studie dle stavu nynějších zákonníků z r. 1892 - dostupné v Digitálnej knižnici UKB